Môj poklad bude mať o pár dní päť mesiacov. Samu seba sa pýtam, ako to mohlo tak rýchlo ubehnúť. Mohlo. Konečne sa začínam spamätávať a byť aktívnejšia. Týchto prvých pár mesiacov bolo v jednom kole o kŕmení, prebaľovaní, uspávaní, hraní sa, hľadaní všetkých možných informácií o kojení, umelom mlieku, nosičoch, fľašiach, plienkach a podobne. Pred tehotenstvom som pracovala ako finančný poradca. Niekedy sa mi zdá, že som prešla z jedného stereotypu do druhého. Ale pred Patrikom to bolo len o mne, prípadne manželovi. Teraz sa svet točí okolo malého sivookého chlapa. Jednoducho obdivujem mami, ktoré z pôrodnice vhupnú rovno do normálneho kolobehu, niektoré dokonca riešia prácu či koníčky. Ja som bola rada, že som bola schopná vyprať veci, osprchovať sa a postarať sa o dieťa.  V čom je môj život iný? Že už ani nie je tak môj ako skôr synov. Na záchod som prvé týždne chodila rýchlosťou svetla, jesť som jedla niekedy s bábom na sebe, inokedy popri chystaní umelého mlieka. Dnes je to lepšie. No pri návštevách sa občas prichytím, že počúvam len na jedno ucho a druhým sledujem drobca. Na materstvo podľa mňa žiadnu ženu nič neprichystá, žiadna sa nestane mamou pôrodom, ale tým, čo príde po ňom. Každá z nás si nájde vlastný spôsob, ktorým vychová deti. Páči sa mi myšlienka, že sa o skúsenosti a zážitky delíme. Preto som sa rozhodla, že aj ja občas prispejem 🙂 som  tiež MAMA.