Užitočné veci pre budúcu mamičku a bábätko (do 6 mesiacov)
Už počas tehotenstva som rozmýšľala o tom, čo všetko si zaobstarám - či už pre seba alebo pre svoje bábätko, aby sa nám “zjednodušil” alebo len spríjemnil náš spoločný život. Jednoducho, čím by som potrebovala doplniť domácnosť. Tých vecí je mnoho. Veď už len bábätko treba obliecť, okúpať, nakŕmiť a to sa častokrát bez nových vecí, ktoré doteraz v domácnosti neboli, nezaobíde.
Tiež som stále premýšľala, ako bude vyzerať detská izbička a do čoho sa oplatí investovať, alebo čoho je lepšie sa vzdať, lebo to nie je až taká dôležitá vec. Ale ešte pred narodením dcérky som prišla na to, že s utrácaním peňazí to nebude až také ťažké…
Mne sa podarilo počas tehotenstva pribrať skoro 17 kíl a skoro všetko to išlo do bruška, ktoré bolo už v 4. mesiaci celkom pekne vidieť. Taktiež som bola zvyknutá nosiť obtiahnuté veci, či blúzky alebo kabáty a nosiť vyššie opätky. Takže prvé investície išli do oblečenia ako nohavice, tričká, svetre, podprsenky, pyžamo, ale aj pohodlné topánky na zimu, aby som sa čo najskôr a najpohodlnejšie mohla obuť bez pomoci druhých.
V tomto článku ale nechcem písať o všetkých veciach, ktoré mamička môže využiť, resp. ktoré potrebuje, (vanička na kúpanie, postieľka…) ale chcem sa sústrediť skôr na veci, pri ktorých kúpe som zvažovala, či danú vec budem využívať, alebo či pôjde len o môj rozmar. A keďže má dcérka 8 mesiacov, zatiaľ neviem, aké veci sa zídu pre väčšie bábätko. 🙂
Prvou vecou, ktorej kúpu vôbec neľutujem, je tehotenský vankúš s dutým vláknom. Najprv som si hovorila, že je to zbytočnosť alebo že si kúpim nejaký lacnejší vankúš, lebo vyhodiť len 30 euro za vankúš sa mi zdalo veľa. Nakoniec som to dostala ako darček od rodičov, ale rozhodne neboli ich peniaze vyhodené do vzduchu. V tehotenstve som mala už asi od 4. mesiaca problémy s chrbticou a dosť ťažko sa mi spalo až do pôrodu. Vďaka tomuto vankúšu sa to dalo prežívať príjemnejšie. Dokonca aj manžel lepšie spával, lebo som si konečne počas spánku prestala na neho vykladať nohy.
Po pôrode sa vankúš stal mojím veľkým pomocníkom počas dojčenia a používam ho tak dodnes (dcérka má 8 mesiacov). Musím podotknúť, že som mala možnosť vyskúšať aj vankúš vyplnený guľôčkami, ale to bola jedna veľká katastrofa. Poťah na vankúš bol elastický a keď som naň položila bábätko, guľôčky sa jednoducho rozostúpili a dieťatko bolo položené vlastne len na poťahu - bez výplne, a teda vôbec nebolo vyvýšené, aby bolo bližšie k prsníku.
Ako prvorodička som vôbec netušila, čo dojčenie so sebou prináša. Počas prvých mesiacov, kedy sa prsia dosť nalievajú mliekom a mlieko môže samo vytekať, som veľmi ocenila tehotenskú podprsenku (tá moja vyzerala ako „lambada“), v ktorej som spávala každú noc aj s látkovými vložkami do podprsenky. Mala som aj podprsenky na dojčenie, ale tie mali rôzne plastové krúžky, či zapínanie, ktoré boli síce skvelé na dojčenie, ale v počas spánku ma dosť otláčali.
Keďže som dojčila aj v zime, veľmi sa mi osvedčilo aj tielko na dojčenie. Najprv som myslela, že v pohode sa dá dojčiť aj s vyhrnutým tričkom, ale v zime som dosť cítila, ako mi ťahá na kríže, takže toto tielko bolo pre mňa úplne super.
Keď sa nám narodila dcérka, rozmýšľala som, ako začať stimulovať jej vývin. Dočítala som sa, že čiernobiele obrázky sú na to veľmi vhodné. Preto som sa rozhodla si nejaké vytlačiť a ponaliepať okolo prebaľovacieho pultu - maličká sa nevedela od nich odtrhnúť asi do 4 mesiacov.
Ďalšou vecou, do ktorej sa podľa mňa oplatí investovať, je prebaľovací pult alebo niečo vyvýšené, kde budete dieťatko prebaľovať. My sme si zadovážili komodu, ktorá presne sedela na moju výšku (170cm). Na jej vrch som položila prebaľovaciu podložku (zadovážila som si aj poťah na podložku a bábätko tak aspoň neležalo na studenom, takže tiež dobrá vecička – niekedy som to nahrádzala aj osuškou) a už sa mohlo prebaľovať. Keď sme boli u rodičov, prebaľovali sme na posteli a to sa teda nedá ani porovnať. Po jednom dni ma už bolel chrbát, takže rozhodne sa oplatí ísť do toho... Musím podotknúť, že manžel ma od toho odhováral, že načo, ale nakoniec prišiel na to, že to bol dobrý nápad.
Pri prebaľovaní by som rada spomenula, že počas leta mala dcérka väčšie zapareniny, preto bolo potrebné častejšie vetrať zadoček. To bolo ešte v čase, keď dcérka nelozila. Takže som ju položila na posteľ na prebaľovaciu podložku od kočíka a na ňu som dala látkovú plienku. Keď sa spravila nehoda, tak som plienku vymenila a opäť sme sa mohli vetrať. Takže sme vedeli využiť látkové plienky aj takto. (Drahšia verzia je používanie jednorázových podložiek.)
Čo sa ešte týka stimulácie bábätka a tiež aj jeho dlhšie zotrvanie v postieľke bez plaču, osvedčil sa nám kolotoč nad postieľkou. V našom prípade išlo len o plyšovú hračku v podobe listu, na ktorom je zavesený motýlik, lienka, vážka, nič blikajúce či hrajúce, ale dcérka to priam žrala. Myslím si, že niečo točiace by sa tiež veru vyplatilo kúpiť, ale táto verzia nám postačila.
Na zabavenie nám poslúžil aj mantinel okolo postieľky, na ktorom boli malé kvietky, ktoré tiež naše bábätko rado sledovalo. Momentálne slúži už aj ako ochrana, lebo dcérka začína v postieľke loziť a sem-tam si buchne hlavičku o konštrukciu postieľky..
Keď už sme pri postieľke, dobrou kúpou bol aj spací vak. Keď v ňom bola dcérka, mohla som sa aspoň v kľude vyspať tie dve hodinky, pokiaľ nechcela zase papať a nemusela som stále rozmýšľať, či sa neodkopala. Na druhej strane nie všetky deti majú radi byť zabalené v spacom vaku – ja som mala našťastie možnosť pred kúpou spací vak vyskúšať od kamarátky. Tu by som rada zdôraznila, že najlepší bol spací vak, ktorý sa dobre rozopínal (nebolo treba spájať dve zipsové časti k sebe, ale tieto boli už zošité) a mal zapínanie na ramenách v podobe „pukačiek“. Maličkú som totiž najprv na posteli nadojčila, pri čom zaspala a potom som ju potrebovala čo najšetrnejšie dostať do postieľky a obliecť jej spací vak. Spací vak sme používal od jesene (v lete sme mali ešte zavinovačku a potom som ju prikryla len plienočkou) a neskôr sa už dcérka v postieľke točila, takže kúpa od 6-12 mesiacov už bola pre nás zbytočná... (Obrázok je len ilustračný, spací vak som na internete nenašla zobrazený.)
Veľmi osožnou vecou bolo aj hojdacie kresielko, ktoré bolo možné dať až do úplného ľahu a ktoré vibrovalo a zároveň aj hralo. Keď som sa chcela naraňajkovať alebo navariť, tak som tam dcérku v kľude položila, zapásala a tá sa tam krásne vedela pohrať. Raz sme mali možnosť vyskúšať aj hojdacie kresielko, ktoré sa „samo“ hojdá, stačí len raz doň strčiť a lehátko si zachová konzistentné hojdanie na niekoľko desiatok minút, tak to plakal manžel, že doma to musí robiť on sám :D, no tu už je cena trošku vyššia.
Na záver by som ešte spomenula, že na hranie bola veľmi dobrá aj hracia deka s odopínajúcou hrazdičkou, kde sa dcérka vedela hrať celé hodiny.
Samozrejme, že toto sú moje "vychytávky". Každý má svoje finty a možno tie moje sa môžu niekomu zdať zbytočné, no mne sa ich kúpa zbytočnou nezdala. Nehovorím, že sa bez nich nedá žiť, ale nám veľmi pomohli a preto som sa rozhodla o to podeliť s ostatnými mamičkami.
Odporúčame
Začni písať komentár...
