Hlboká vanička - ako ju vybrať? NÁVOD, rady a tipy k výberu vaničky

Sprievodca výberom a vlastnosťami hlbokej vaničky kočíka

Keď čakáš bábätko a začneš sa konečne obzerať po kočíku, logicky prvé, na čo pozrieš, bude najpravdepodobnejšie práve hlboký diel - vanička. Veď to voňavučké, bezbranné nemluvniatko bude v čase svojich prvých týždňoch a mesiacoch potrebovať pohodlný a útulný priestorček pre začiatky spoznávania sveta na vychádzkach s mamičkou, oteckom či starými rodičmi… A preto tejto nadstavbe niekedy, hoci trochu nelogicky, venujeme viac pozornosti, ako by sme možno mali niektorým ďalším súčastiam kočíka. Opačným problémom je, ak na ňu naopak ani nepozrieme…

Vyberať kočík je v dnešnej dobe a stovkách (až tisícoch) modelov hotová veda, a okrem výberu samotného modelu kočíka často “bojujeme” aj s tým, čo - a či - zohľadniť práve pri výbere hlbokej korby. Čo zaváži, a čo nie je dôležité? Je vôbec potrebné nejak bližšie riešiť vaničkovú časť - a ako veľmi? Na čo sa potom sústrediť a čo naopak dobre mienené rady zdôrazňujú zbytočne? Skúsim pomôcť týmto detailným sprievodcom výberu jednej z hlavných častí kočíka, a to hlbokej vaničky.

Typy a materiály vaničiek

Prvým faktorom, ktorý je zjavný na prvý pohľad, je ten dizajnový. Na trhu nájdeš vaničky, ktoré sú plastové - veľké, robustné a obvykle najmä oválneho tvaru - tieto často pôsobia veľmi priestranne. Nedaj sa zmiasť hrubým plastom alebo veľkým horným otvorom a vždy si pozri, vyber, kľudne aj odmeraj matrac, ako aj zváž kvalitu materiálov. Lebo dieťatko sa nebude vznášať, ale bude ležať na danom matraci. Druhou dôležitou vecou na zváženie pri plastových a iných tvrdených vaničkách je riešenie základne a vetrania. Vetraniu sa budem neskôr venovať hlbšie, ale pri (predovšetkým lacnejších) plastových vaničkách a slabších matracoch sú aj modely, kde sa potom v spodnej časti môže hlboká časť rosiť, držať mokro. Takže nie vždy je šetrenie v maximálnej miere tým najlepším nápadom. Na druhú stranu, veľa ‘plastových’ vaničiek je veľmi dobre spravených, priestranných a vybavených množstvom funkcií - ono je to o tom, pozerať nielen na cenu, ale aj na celkové prevedenie.

Látkové hlboké vaničky sú obvykle kompaktnejšie, ľahšie. Môžu, ale absolútne nemusia byť menej priestranné - toto je absolútne závislé od daného modelu. Inak je aj textilný materiál absolútne dostačujúci, a nie je taký dôležitý pri hodnotení, či je vanička dobrá, alebo nie. Je predsa vytvrdený istým systémom bočníc (či už pevným, alebo skladacím), plus sú vybavené a chránené strieškou a nánožníkom.

Jednou z viet, ktoré ja osobne neviem pochopiť, je v prípade textilných vaničiek obava, že “vaničku prefúka”. Toto mi príde ako jeden z najrozšírenejších bludov, čo sa kočíkov a vaničiek týka. Okrem toho, že predsa aj bundy a kabáty sú textilné a o “prefúkaní” nemôže byť vždy reč, je tu predsa ešte aj faktor toho, že na jeseň, v zime dieťatko len tak nepoložíš do vaničky mysliac si, že tá vanička samotná je dostačujúca. V chladnom počasí je vždy prítomný aj fusak - ktorý v prípade potreby obaľuje predsa aj detskú hlavičku, plus dečka, nehovoriac o vhodne oblečenom dieťatku. Veď ho občas z vaničky aj vyberáme - napríklad na kŕmenie, ukázanie okolia… tak aby to ustálo, no nie? ‘Prefúkanie’ vaničky je tu preto absolútne irelevantné, nehovoriac o tom, že ani pri tenších materiáloch sa v tom zmysle, ako to znie, absolútne nedeje.

Niečím medzi látkovou a plastovou vaničkou sú hybridné modely, ktoré majú plastové dno, ale inak látkové bočnice s prípadnou možnosťou ich zložiť. Nie je tam veľký rozdiel, a ponúkajú väčšinu výhod oboch. Sama nemám konkrétnu preferenciu a v prípade čisto materiálu skôr riešim iné vlastnosti vaničky, alebo potom športovú časť. Ani jedným typom toho veľa nepokazíš, teda nie všeobecne. Skôr zváž, či budeš napríklad vaničku vynášať, prenášať (vtedy je kompaktnejší rozmer a nižšia váha určite veľké plus), alebo oceníš jej vytvrdenie a robustnejšiu veľkosť v prípade terénneho využitia, horších poveternostných podmienkach, alebo akejkoľvek inej podmienke, pre ktorú je to pre teba dôležité.

Výnimkou by boli koženkové materiály, ktoré sú v mojej mysli špecifickou kategóriou vyhotovenia vaničky. Môžu vyzerať elegantne a luxusne, a k tomu pridávajú výhodu jednoduchej údržby exteriéru korby jednoduchým pretretím. K nevýhodám ale patrí jednoduchosť ošuchu, potreba občasnej údržby (napr. krém, sprej), či možné popraskanie materiálu vekom alebo pôsobením počasia (priame slnko, častý dážď a pod.). Menšia priedušnosť materiálu - najmä u tých lacnejších modelov - je tiež faktorom, ktorý zváž najmä v prípade, že tvoje bábo bude vo vaničke tráviť letné mesiace - vtedy to skombinuj aj s vhodným výberom farby. A neskorší športiak, ak sa jedná o zladenú kombináciu, bude ešte zvláštnejší a “šmykľavejší” na používanie starším dieťatkom. Tým nehovorím, že koženka je zlá - len je dôležité zvážiť jej výhody a nevýhody predtým, než kočík kúpiš na základe jeho vzhľadu.

Vnútorný rozmer vaničky

Ako som už naznačila v predchádzajúcej časti, celková veľkosť (dĺžka, šírka) vaničky sa nerovná veľkosť matraca (= vnútorná dĺžka, šírka vaničky). Niekedy je rozdiel naozaj veľmi veľký. Daj pozor na poľské či iné, najmä lacnejšie, značky, ktoré sa snažia zaujať veľkým číslom (rozmerom) v popise. To je často merané navrchu otvoru korbičky, alebo nedajbože celkovo aj so “škrupinou” vane. Reálny matrac je často podstatne menší - preto si, ak môžeš a vnútorný rozmer je pre teba podstatný faktor, matrac vytiahni a skontroluj aj naživo.

Netreba to ale preháňať - vnútorný rozmer je samozrejme dôležitým, ale absolútne nie takým podstatným, ako niektorí tvrdia. To veľmi záleží od mesiaca / obdobia, v ktorom sa dieťatko narodí. Všeobecný predpoklad využitia hlbokého dielu je približne šesť mesiacov, teda pol roka. Toto je veľmi subjektívne a môže to byť aj 3-4 mesiace, ako aj 10-12 mesiacov - v závislosti ako od veľkosti vaničky, dieťatka, ako aj jeho povahy a potrieb. Rovnako aj ty sa môžeš rozhodnúť vaničku prestať využívať skôr - ak dieťatko napríklad v športiaku spokojne ležká, zatiaľ čo vo vaničke, kde nič nevidí, iba kričí. Ak športová časť ide sklopiť do ľahu, je to úplne v poriadku.

Pri bábätko, ktoré sa narodí na jar sa nepredpokladá, že bude budúcu zimu tráviť ešte vo vaničke. Na jar a v lete bude ešte malinké - preto pre jarné drobátko vnútorný rozmer vaničky absolútne riešiť netreba. Tam sa skôr zameraj na kvalitný športiak.

Letné bábo je večná otázka. Tu je totiž na pomedzí, či ešte v zime budeš chcieť silou mocou vaničku využiť, alebo sa zmieriš aj s faktom, že by niekedy počas zimy prešlo dieťatko do športiaku. Moji dvaja májoví prešli do športiaku (v priemernej, cca 73,5 cm vaničke) cca po 7 a pol mesiacoch, teda koniec decembra alebo január, A to boli veľkí chlapci (cez 4 kg pri narodení), a aj s fusakom! Ak by si chcela vaničku aj na zimu, alebo na čo najviac zimného času pri dieťatku, čo sa narodí v lete, určite sa treba zamerať na vaničky s vnútorným rozmerom aspoň 75 - 77+ cm na dĺžku. Je to kvôli fusaku, ktorý spolu s odrasteným dieťatkom zaberie kopu miesta.

Naozaj dobrou možnosťou pre dieťa leta je však aj rovno športiak - či už s nejakou vymedzovacou vložkou, hniezdom, alebo vaničkou vložnou / mäkkou. Šetrí to nielen financie, ale aj priestor na uskladnenie neskôr. A dieťatko je v nadstavbe, ktorá je otvorenejšia, a tak aj lepšie vetraná => “ready” na horúce dni.

Pre jesenné dieťatko je vhodná hlboká vanička priemerná až väčšia. Pri ňom je totiž najväčší predpoklad stráviť celú jeseň a zimu vo vaničke, pričom v mesiacoch so snežením a teda extra teplým oblečením plus fusakom (január, február) už nebude najmenšie. Tiež by som sa tu, okrem vnútorného priestoru, zamerala na väčšiu striešku vaničky či zvýšený nánožník, alebo si aspoň zaobstarala clonu alebo šilt, ak by strieška bola kratšia.

Dieťa narodené v zime je, podobne ako to jarné, jednoduchým na uvažovanie. A to napriek tomu, že mamičky to často berú práve naopak. Keďže však bábo bude najmenšie práve v zimných mesiacoch, na veľkosti vaničky tam veľmi nezáleží. Aj s teplým oblečením, fusakom a dečkou sa to drobčiatko zmestí do prakticky každej, aj menšej vaničky. Preto sa tam veľkosťou matraca až tak nestresuj a radšej, ako u toho jesenného, hľaď na dobrú striešku, nánožník, či inú ochranu pred snehom a dažďom. A k tomu vyber kvalitný fusak.

Chcela by som podčiarknuť ešte jeden dôležitý fakt, na ktorý mnohé zabúdame. Dieťatko vo vaničke nepotrebuje extrémne množstvo priestrou, a netrpí tým, že je vanička “menšia”. Predstav si, ako bolo dieťatko natlačené a naskladané v tvojej maternici týždne a mesiace. To je mu prirodzené, to mu poskytuje pocit bezpečia a ukľudňuje ho - lebo to pozná, pripomína mu to teba. Takže sa netráp, ak je vo vaničke obklopené okrajmi a nemá 10 cm na každú stranu - nepotrebuje ich. Mojich synov upokojovalo, ak boli vo vaničke na tesnejšie, alebo napríklad zavinutí… Len sa ty, mama, tým nesmieš stresovať - ani dieťatko sa potom nebude.

Hĺbka vaničky je rozmerom nie až tak podstatným - zaváži skôr v prípade potreby fusaku. Prípadným rozmerom na zváženie je aj vtedy, ak plánuješ pridať do vaničky extra matrac. Samotnému dieťatku tá hĺbka veľmi na komforte nepridá - skôr bude mať lepší výhľad. Najmä kočíky typu 2v1, teda športiak prerobiteľný na vaničku, sú skôr z tých plytších. Preto sú o trošku vhodnejšie na jar/leto, ale teda určite prežijete zimu aj s takým, ak je to potrebné.

Matrac

Kvalita matraca je určite dôležitý faktor, ale nie je vždy úplne zjavná. Všeobecným odporučením pre málé bábätká je rovný, tvrdší povrch (a teda aj matrac) - preto čím pevnejší a čím hrubší bude, tým lepšie, čo sa týka zdravého ležania ako aj jeho životnosti. Najmä lacnejšie a tenké matrace sa ľúbia časom vyležať, takže pri ozaj lacnom kočíku je niekedy fajn zvážiť dokúpenie extra matraca, ktorý vymeníš, alebo položíš na ten základný.

Pri extra materiáloch, ktoré sú fajn, čo sa matraca týka, je napríklad pamäťová pena, alebo napríklad kokosové, pohánkové či iné bio vrstvy. Tam si ale daj pozor pri trúsení a pod. - už nastali aj situácie, kedy v kokosovej vrstve matraca bolo možné nájsť mravce. To je ale mimoriadna situácia - ak kočík skladuješ vnútri a dbáš na jeho čistotu, nemáš sa čoho báť.

Z mojej skúsenosti naozaj postačí aj obyčajný penový matrac, len teda nech je dostatočne hrubý a/alebo pevný, t.j. kvalitný. Obvykle sa dá, tak ako aj celé vnútro vaničky, zvliecť a oprať v práčke, čo sa pri bábätku, čo sa vie precikať, prekakať, alebo pogrckať výhodou. Je vtedy ale dôležité očistiť aj samotný matrac, ktorý potom tiež treba nechať preschnúť, nech ti v tom uzatvretom priestore nesplesnivie. Pomocníkom tu je aj dezinfekčný sprej - najmä ak to bola väčšia, plienko-pretekajúca nehoda.

Ešte poznámka ku nepretekajúcim plachtám a iným gumovým povliečkam, čo majú matrac ochrániť - z hľadiska čistoty skvelá pomôcka. Z hľadiska ochrany zdravia a života dieťatka, najmä v prvých týždňoch a mesiacoch, je pre prevenciu SIDS nevhodné podkladať dieťa nepriedušnými materiálmi. Môže sa totiž prehrievať, keďže jeho termoregulácia ešte nie je dovyvíjaná. V lete toto platí dvojnásobne.

Polohovanie vo vaničke

Jednou z funkcií, na ktorej niektorým mamičkám záleží, je polohovanie vo vaničke pod hlavičkou / chrbátikom. K tejto téme musím povedať, že za mňa je to precenená a prakticky nepotrebná vlastnosť - a to z viacerých dôvodov. Prvým je, že pre nesediace deti je to nevhodné. Dieťatko má pre správny vývin krku a chrbtice ležať na rovnom povrchu až do chvíle, kým sa nedokáže posadiť samostatne (teda bez tvojej pomoci). Druhým je fakt, že deti sa na tom, keďže je to len pod hlavičkou, často aj tak šmýkajú dole, alebo v tom horšom prípade majú hlavu skrčenú bližšie k hrudi, čo im de facto sťažuje dýchanie. Tretím je argument “dieťa chce vidieť, má tak výhľad”. Nesúhlasím - ak je veľké dostatočne na to, aby bolo zdvihnuté, hoc i kvôli výhľadu, je čas sa presunúť do športovej časti. V nej, dokonca aj v ľahu, výhľad bude mať, a vo zvýšenej polohe bude lepšie zabezpečené a v pre telo prirodzenejšej polohe. Nie je potrebné ho neohrabane zdvihnúť v hlbokej nadstabve, ktorá ani nemá popruhy, aby ho bezpečne zaistila - to ho už naozaj radšej daj do sedáku. Posledným je, že (predovšetkým na lacnejších modeloch) sa zuby polohovania podhlavnej časti vo vaničky často kazia a lámu…

V prípade refluxu - a ten nikdy nevieš, či dieťatko bude mať, ale určite by som sa ním nestresovala vopred - má táto funkcia isté opodstatnenie, ALE… stále nie je vyslovene potrebná. Vtedy totiž možno bábo aj v klasickej vaničke podložiť, či si pomôcť klinovým vankúšom. Ten, podľa toho, ako ho dáš, siaha aj hlbšie ako len pod krk, a tak je aj ergonomickejší a bezpečnejší. Takže bez tejto funkcie určite možno žiť, a tak by som ju ako podstatné kritérium isto nebrala. Samozrejme, proti gustu žiaden dišputát, a verím, že existujú mamičky, ktoré ju využili naplno.

Strieška

Strieška je dôležitým faktorom ako na hlbokej, tak aj na športovej nadstavbe (a dokonca aj na autosedačke - vajíčku). U vaničkovej striešky platí - vždy je lepšie mať viac (a nepoužiť), ako nemať dosť. Extra šilt (čím dlhší, tým lepšie), rozzipsovateľné či inak rozopnuteľné rozšírenie, prípadne možnosť “floating canopy” - teda preklápacej, slnko nasledujúcej striešky, je vždy dobré mať. Ak treba, použiješ, ak nie, jednoducho necháš stiahnuté. Veľká strieška je dôležitá v lete, keď je slnko prudé a ostré, i v zime, kedy čiastočne chráni pred vetrom, dažďom a ďalšími poveternostnými podmienkami. Tiež sa zíde ráno i poobede, keď je slnko nízko, a tak krpčiatku svieti do očí, keď práve chce spinkať…

Ak máš ale vybratý kočík, ktorý spĺňa všetky, alebo aspoň väčšinu tvojich kritérií, no strieška na vaničke nie je nič extra - nezúfaj. Je ťažké, takmer nemožné, nájsť dokonalý kočík, a našťastie strieška je jednou z tých riešiteľných vecí. Na trhu existuje množstvo dokúpiteľných slnečných clon a šiltov, takže ak je strieška hlbokej časti jediným problémom - dokúpiš. V nevyhnutnom prípade si môžeš dokonca dať ušiť striešku novú.

Varujem však pred prehadzovaním dečky, hrubých plienok či iného kompletného zakrytia bábätka. Je absolútne NEVYHNUTNÉ, aby v kočíku cirkuloval vzduch - aj pre kyslík, ale aj z pohľadu prehrievania toho malého priestoru, ktoré je pre malé deti veľmi nebezpečné. Clona, šilt, plienka musí byť vždy daná tak, aby bol kočík dostatočne otvorený a neprehrieval sa. A to sa týka aj zimných mesiacov. Nevadí, ak ide do kočíka studený vzduch. Bábo môže mať studený nos, líčka, rúčky. Ak je správne oblečené, je to v poriadku. Neprehrievaj ho, a určite nechaj vzduch prúdiť, aj ak je studený a vlhký.

So strieškou úzko súvisí aj vetranie a nánožník, ktoré rozoberám nižšie.

Vetranie

Vetranie, ak sa teda na vaničke nachádza, môže mať viacero foriem. A vždy je dobré, ak sa na nej nachádza, aj keď žiť sa dá aj bez toho 😉

Najzákladnejšou formou je vetranie v strieške. Či už ako odzipsovateľný sieťovaný panel, odklopiteľná či odhrnuteľná látka so sieťovaným spodkom, alebo uzatvárateľné náhľadové okienko. Tu je vždy dobré, ak sa dá zakryť aj v predĺženej verzii - niekedy je rozšírenie sieťky len sieťované, čo je škoda, ak je chladno a chceš striešku predĺžiť, ale akurát nie vetrať. Stále je lepšie rozšírenie, hoc i sieťované, mať, ako nemať žiadne.

Druhou najrozšírenejšou formou vetrania, ktoré je dostupné obvykle na tých lepších vaničkách, je vetracia základňa vaničky. Na nej sú obvykle otvory, ktoré môžeš posúvaním páčky, alebo iného tlačidla otvoriť či zatvoriť. Cirkulácia aj zo spodku udržiava matrac a celkovú teplotu vnútri v optimálnom stave, takže je určite veľmi vítaná. Okrem lepších poľských kočíkov túto funkciu často nájdeš na vaničkách talianskych značiek (napríklad Cam, Chicco, Peg-Pérego), ktoré si na vetranie dosť potrpia.

Tretím je vetranie zabudovanie v bočných častiach konštrukcie vaničky, ktoré obvykle môžeš otvoriť zhrnutím látky. Je výhodné nielen pre samotnú vetraciu funkciu, ale aj preto, že na chrbátiku či brušku ležiacemu dieťatku poskytuje extra výhľad. Je však len na minime kočíkov, preto ak ju tvoja vybraná vanička má, máš pravdepodobne vybraný drahší, kvalitný kočík. Novinkou je takáto vanička u Cybex Priam a Mios.

Cybex Priam 3

 • 46 hodnotení

Napíš hodnotenie

Cybex Mios 2

 • 14 hodnotení

Napíš hodnotenie

Nánožník

Nánožník ako funkčný doplnok oceníš, logicky, najmä v zime. Ale jeho funkcia tienenia, zakrytia dieťatka pred všetkým zvonka bude využitá aj v ostatné ročné obdobia - dovolím si tvrdiť, že aj vrátane niektorých letných dní.

Vlastnosťou nánožníka, ktoré naozaj zaváži, je najmä jeho výška. Pozor na niektoré dizajnovky a/alebo lacnejšie modely, ktorých vaničkový nánožník nesiaha ani ku krku dieťatka. Slnko i vietor dieťatko neošľahajú, ak budeš mať možnosť v zlom počasí nánožník rozhrnúť a vypnúť až hore. Nie je to nutnosť, ale určite je to vhodným doplnkom na chladnejšie mesiace či na miesta, kde konštantne fúka ostrý vietor.

Druhým, relatívne podstatným funkčným kritériom nánožníka je jeho upínanie na vaničku. Okrem cvočkov, ktoré sú výborné, nepríliš hlučné a dokonca držia - teda do momentu, kým sa ti nejaký neodtrhne a nie si tak trochu nahratá - sú aktuálne dostupné aj pripínania na magnety (skvelé, tiché, a rýchle, ale živšie dieťatko vie taký nánožník skopnúť dole), suché zipsy (fajn, ale trochu hlučné, ak je dietko citlivé na každý zvuk, a po dlhom používaní niekedy vyzerajú zle), a občas aj klasické zipsy (dobrá možnosť, aj keď niekedy ťažšie trafiť narýchlo nánožník do zipsu).

Nasadzovanie - naklikávanie vaničky

Je dobré si vopred tiež pozrieť, ako samotnú vaničku naklikneš na konštrukciu. Čím jednoduchšie to je, tým lepšie - nehovoriac o jej umiestnení vo vzťahu k tvojej a tatíkovej výške. To je samozrejme najlepšie si skúsiť naživo. Nie je totiž dobré, ak veľmi vysoký rodič má vaničku takpovediac “pri kolenách” (zohýbať sa k nej po pôrode totiž nebude med lízať). Ani opačný problém nie je žiadne terno. Ak si nízka a vanička je vyššie než tvoje oči, pri kočíkovaní pred seba vôbec neuvidíš. Tak veľký kočík pre teba nebude nič moc ani na nakladanie do auta a celkovú manipuláciu.

Vaničky obvykle možno na konštrukciu nasadiť priamo (bez adaptérov), ale sú aj typy, kde adaptéry potrebuješ. Jedná sa najmä o tie kočíky, kde je športové sedadlo neotočné (takže pre vaničku potrebuješ mechanizmus upínania pridať). Niekedy sa však adaptérový mechanizmus vyskytne aj u otočných modelov. Poslednou kategóriou je typ, kde adaptér netreba, ale dostupný je. Je to dobrá možnosť z dôvodu, že si tak vlastne reguluješ výšku vaničky na konštrukcii kočíka, a ak chceš, môžeš ju dať pomocou adaptérov vyššie - a tým aj k sebe bližšie. Zvyšovacie adaptéry sú pomerne bežné napríklad u značky iCandy alebo Easywalker . Vyšší level tejto funkcie je potom regulácia výšky priamo na konštrukcii posúvaním upínania, ako má napríklad Stokke Xplory V5, či Mima Xari.

Stokke Xplory V5

 • 17 hodnotení

Napíš hodnotenie

Mima Xari 2012

 • 24 hodnotení

Napíš hodnotenie

Naklikávanie vaničiek v protismere je často teoreticky možné, a niektoré (hlavne poľské) značky to uvádzajú ako vlastnosť/výhodu. Za mňa - toto prosím nie. Na najmenšie bábätká, ktoré patria do vaničky, je dobré vidieť (ak si ugrcknú, vletí im do kočíka hmyz alebo sa stane čokoľvek iné), a preto mať smerom k sebe. Ich zrak je tiež obmedzený na kratšiu vzdialenosť, takže u tých najmenších taký výhľad do sveta, ako ponúka otočenie v smere jazdy, potrebný nie je. Neskôr si užijú výhľad v smere jazdy v časti športovej.

Výhodou, ale nie nutnosťou, sú takzvané pamäťové tlačidlá. Tie pri odnímaní vaničky len stlačíš, a potom vaničku vyklikneš už bez držania čohokoľvek. Dá sa to tak spraviť aj jednou rukou, a je to pomerne pohodlné - nemusíš tak hľadať gombíčky alebo páčky na oboch stranách.

Funkcia skladania

Niektoré, najmä tie menšie a ľahšie vaničky, ponúkajú funkciu zloženia. Tú je skutočne výhodné mať v prípade, že sa veľa a často presúvate (hoc i k babke), a plánujete v tom pokračovať aj s vaničkovou nadstavbou po narodení bábätka. Je to super aj v prípade, že premýšľaš dopredu a po do používaní hlbokej vaničky tak budeš mať menej priestoru zabratého už do využívanou nadstabov (druhou možnosťou je potom vaničku predať).

Skladací mechanizmus vaničiek je rôznorodý. Najčastejším je sklopenie bokov, čím sa korba sploští na placku, ale zostane rovnako dlhá. Niektoré modely, napríklad také Peg-Péregá, umožňujú potom kočík zložiť aj s vaničkou (aj keď to nejaké to miesto zaberie).

Druhým, na cestovanie výhodnejším spôsobom je jej preklopenie v polovici či ešte menších jednotkách, čím vaničku 3D poskladáš na nejakú formu “kabelky” jednoduchej na prenášanie. Výborné riešenie pre rodičov na cestách. Šampiónom v takomto skladaní je najskladnejšia vanička značky GB - Cot To Go, sediaca na adaptéry Maxi-Cosi.

Úchyty na prenášanie

Keď potrebuješ, či už prázdnu, alebo plnú, vaničku preniesť, je vhodné, aby mala aspoň ako-tak použiteľný úchyt. Sú aj vaničky bez toho, a samozrejme sa to dá prežiť, ale najmä pri často vynášaní v bytovke bez výťahu si na toto daj pozor.

Najčastejším typom je rúčka vbudovaná v strieške alebo nad ňom, čo je aj spôsob obvykle najvyváženejší a najjednoduchší na používanie. Okrem neho môžeš nájsť aj postranné pásy (o málo menej praktické, keďže musíš do ruky vziať a vyvážiť dve položky - ale stále ok), alebo pevné postranné úchyty (tam treba použiť obe ruky, čo je o čosi horšie).

Niektoré vaničky majú namiesto toho detské madlo, typické skôr pre športiaky. To je úplne v poriadku aj na prenášanie, ale iba PRÁZDNEJ vaničky. Nikdy neprenášaj hlbokú vaničku s naloženým dieťatkom za madlo, ktoré by sa mohlo otvoriť a dieťatko, vo vaničke nepripútané, by tak vysypalo na zem.

Hojdavá základňa vaničky

Vaničku so základňou so zaoblenými, hojdavými koľajničkami, ktoré v 99 zo 100 prípadov možno aj zablokovať proti hojdaniu (aby len tak stála), je fajn využiť pri častých návštevách s mini bábätkom ako kolísku. Pravdupovediac, pri troch deťoch som také niečo využila dokopy asi dvakrát v živote, ale… pre dieťatko, čo ozaj obľubuje hojdanie je to fajn prvá pomoc, ak nemáš k dispozícii skutočnú kolísku alebo nemôžeš kočíkovať vo vnútri.

V prípade, že dieťatko to vyslovene vyžaduje a používaš to denne, prípade pri častom prespávaní na návštevách, u kamošiek, babičiek, na chatách či dovolenkách by som zvážila aj výber vaničky, ktorá je certifikovaná aj na (nočné) prespávanie. Zabiješ tak dve muchy jednou ranou - vaničku budeš využívať aj namiesto postieľky, teda aspoň v prvých mesiacoch.

Autovanička

Niektoré vaničky ponúkajú možnosť zapútania v aute, a teda schopnosť využívania aj namiesto klasickej autosedačky - vajíčka. Tu je určite veľmi podstatný faktor pohodlia pre dieťa, ktoré môže ležať a nebude skrčené, ako vo vajíčku bežne je. Opačnou stranou mince je ale nižša bezpečnosť v prípade vážnej nehody. Ani jedna autovanička totiž ešte nebola testovaná ako extrémne bezpečná - preto o nej uvažuj naozaj skôr iba v prípade, že autom nejazdíte často či dlhé trasy.

Autovaničky tiež vo všeobecnosti bývajú o čosi menej priestranné, čo je dané ich slnejšími bokmi a obmedzením priestoru v prípade nárazu. Výnimkou sú snáď len autovaničky Cam, ktoré sú z nejakého dôvodu robené tak, že vnútorný priestor je viac než štedrý.

Ak si rozhodnutá pre autovaničku, pozri ešte na typ pásov v nej. Niektoré pútajú bábo len dvojbodovým pásom cez bruško, čo podľa mňa jednoznačne nie je dostatočné. Radšej sa obzri po tých, kde autokit (môže byť súčasťou, alebo sa dokupuje samostatne) pozostáva z klasických trojbodových pásov. Tie sa obvykle dajú aj odopnúť, alebo aspoň schovať pod matrac v čase, keď vaničku neprevážaš v aute.

Ešte jedna dôležitá poznámka - autovanička zaberie na zadných sedadlách veľa miesta. Určite nie je dobrou možnosťou, ak máš malé auto, auto s krátkymi pásmi, alebo v prípade, že sa vzadu má voziť ešte jeden či viac pasažierov.

Do ľahu polohovateľné autosedačky

Jednou z možných alternatív v prípade, že autovanička znie z pohľadu pohodlia na vašich ozaj častých cestách ako dobrý nápad, ale bezpečnosť dieťatka je na prvom mieste, je polohovateľná autosedačka. Viem, nie je to už vanička, ale je dôležité ju spomenúť pre rodičov, čo nemajú inú možnosť, ako s malým bábom často a dlho cestovať. Značka Kiddy ponúka aj autosedačku, ktorú dokážeš polohovať aj počas jazdy (Evolution Pro). Samozrejme, jej cena je vyššia, ale zasa nepotrebuješ v takom prípade klasickú vaničku - teda ak je život na cestách tvoj prípad. Polohovateľné autosedačky (ale sklopiť sa dajú iba mimo auta) ponúkajú aj značky Cybex, Joie či Casualplay…

Je dôležitá krajina pôvodu?

Pravdupovediac, až tak veľmi nie. Väčšina kočíkov je totiž vyrábaná v krajinách s lacnou pracovnou silou (Poľsko, Čína a pod.)… Niektoré značky, napríklad Hartan, sa stále držia tradície a sú vyrábané v domovskej krajine (v tomto prípade Nemecko) - ale to sa potom zasa odrazí na cene, ktorú je nie každý schopný zaplatiť. Viac ako krajina je preto dôležitá kvalita použitých materiálov, zákaznícky servis (značky i obchodu, ktorému by si mala pri kúpe kočíka dôverovať), a prípadná autorita značky, ktorá odráža aj celkovú spokojnosť zákazníkov.

Kúpiť teda len čisto hlboký kočík?

Jedným z prístupov k výberu kočíka, pokiaľ máš špeciálne požiadavky na vaničku, a iné zasa na športový kočík, je výber kočíka čisto hlbokého. Takých v ponuke nie je zasa tak veľa, a obvykle sú to skôr tie lacnejšie typy. V mnohých prípadoch sa tiež jedná o retro modely, teda tie s hojdavou konštrukciou a neotočnými kolesami, ktoré vyzerajú pekne, ale nie pre každého budú praktické.

Možnosťou je však kočík pri niektorých značkách vyskladať zakúpením podvozku a nadstavby / nadstávb, ktoré potrebuješ (ponka to napríklad Stokke, Mutsy, Cam, Inglesina a iné). Tiež sa vždy môžeš informovať u predajcu modelu, kde ti vanička vyhovuje, či ti nevie objednať iba potrebné súčasti (tu buď pripravená, že to často nejde - ale za opýtanie nič nedáš). Bazárová ponuka je tiež možnosťou, najmä čo sa vaničky týka - veď tá je používaná len pár mesiacov, preto nebude až taká zničená. No a potom je tu prístup výberu k športiaku, ku ktorému jednoducho prežiješ vaničku, ktorá k nemu pasuje… a to je určite tiež vhodný prístup. Nezabúdaj, že športiak budeš využívať najdlhšie, zatiaľ čo vaničku len na pár mesiacov - a väčšina vecí na vaničke je riešiteľná, alebo aspoň vydržateľná. Prioritizovať je aj pri výbere kočíka - a vaničky - veľmi podstatné.

.by @eliniatko

#tipy_poradkyne