Ahoj, dnes som sa rozhodla rozobrať zaujímavú tému - výmenu kočíka. Nápad na článok mi blikol v hlave len nedávno, pri kúpe športového kočíka pre môjho 9 mesačného synčeka.
Ak si myslíš, že vymeniť nový kočík za starý je vždy rýchly a bezproblémový proces a tvoje dieťatko nový kočík okamžite a s nadšením pri prvom pohľade príjme, tak ťa z tohto omylu trošku vyvediem. Pre dieťa je kočík novinkou. Aby si na kočík zvyklo, potrebuje dostatok času. Tak, ako je to pri novej hračke, prvom spriatelení sa s vodou, zoznámení sa s kúpaním v bazéne a podobných situáciách.
Prednedávnom som kúpila bazárový model športového kočíka (skrytý environmentalista vo mne sa nikdy nezaprie), ktorý mám v pláne používať hlavne na rýchle presuny autom do mesta. Potrebovala som kočík, ktorý je ľahký, spratný a zložiteľný, resp. rozložiteľný jednou rukou. Zároveň vhodný pre nadchádzajúce zimné obdobie a s ním spojené používanie zimného fusaku alebo teplej deky. No poviem ti, vybrať pre mňa kočík vôbec nebolo ľahké 😉. Po mojich nekonečných vyhodnoteniach všetkých pre a proti, mínusov a plusov, funkcií, vybavenia a vlastností, ktoré by mal mať - som nakoniec zvolila model Cybex Balios S.
Trošku som odbočila mimo, tak sa vráťme k primárnej téme článku. Keď už bol kočík doma, najskôr mi napadlo prečítať si na internete podobné skúsenosti iných mamičiek. Zaujímalo ma, ako zoznámenie dieťaťa s kočíkom riešili. Na moje veľké prekvapenie, a sklamanie zároveň, som na požadovanú tematiku toho veľa, ba skoro vôbec nič, nenašla. Tak som si povedala, že ako Kočíková poradkyňa, by som mohla dieru vyplniť a podeliť sa o pár mojich rád a krokov, ako to prebehlo u nás. Možno ti pomôžem vyhnúť sa zbytočnému stresu a ľahšie zvládneš prechod dieťatka na nový kočík 😉.
Pred zoznámením som vylúčila možnosť synčeka vystaviť prvému kontaktu s jeho novým športovým kočíkom na prvej ceste do mesta! Takže som ho s Balios-om S začala zoznamovať pomaly a v známom domácom prostredí. Proces zoznamovania som sa snažila zhrnúť do jednotlivých krokov, tak nejako postupne, ako som na to išla ja. Hlavnou a najdôležitejšou myšlienkou bolo synčeka zbytočne nevystavovať stresu, plaču a nakoniec celkovému odmietnutiu kočíka.
(Jedno veľmi dôležité pravidlo na začiatok!: Nechaj si na tieto kroky dostatok času - predídeš tak, zbytočnému stresu a zlej nálade, ktorá sa vie veľmi rýchlo preniesť z teba na dieťa.)
Nechaj kočík voľne postavený v miestnosti, kde spolu s dieťaťom najčastejšie trávite spoločný čas. Samozrejme tak, aby si oň nezakopávala a videla na dieťatko z každého uhla. Dieťa by malo samé prísť ku kočíku, poobzerať si ho, pochytať, prípadne sa samé k nemu postaviť. Ak sa tak stalo a dieťatko sa snaží do kočíka vyliezť samé, alebo sa začína po ňom naťahovať, nastal ten správny čas na krok 2! Môže to trvať dlhšie. Unás to bolo cca 3 hodiny pokukovania, obchádzania kočíka, až sa napokon synček odhodlal a ťahal sa pohybom rúk na sedadlo.
Dieťatko pohodlne usaď, zapni ho a skús sa s ním povoziť. Len tak po miestnosti, v ktorej sa nachádzaš. Ak táto jazda prebehne v poriadku a bez kriku či plaču, tak máš na 50% vyhraté.
Ja som so synom spravila 3 kolečká po obývačke. Nakoniec z kočíka nechcel ani zliezť a zaspinkal v ňom. Tak som kočík dala do úplného ľahu, prikryla ho jeho obľúbenou dekou, zabrzdila a stiahla striešku...
Určite si pred prvou jazdou vyskúšaj všetky funkcie kočíka! Aby si potom nepátrala, ako sa zdvíha brzda, kde sa rozopína strieška, ako funguje skladanie, atď.
Nezabudni do kočíka vložiť obľúbené detské veci, či už je to fusak, deka, bavlnená plienka, hračka. Najlepšie je použiť vec, ktorú ste nosili so sebou aj v doterajšom kočíku. Dieťatko ju pozná a bude tak oveľa pokojnejšie.
Naplánuj si krátku trasu okolo domu, na prvú jazdu stačí 20-30 minút.
Mne sa stalo, že po 15 minútach prvej prechádzky začal malý mrnčať, aj keď bol čas na jeho pravidelný poobedný spánok. Akosi však neprichádzal, no a mne vôbec nebolo do smiechu 😆, potom som zistila, že nemám jeho obľúbeného mojkáčika na spanie! Taká školácka chyba... Ešte že som bola od domu iba pár metrov. Jazdu som na druhý deň zopakovala, teraz už plne vybavená a synček po 20tich minútach jazdy spokojne zaspal.
Ak si sa dostala až sem, tak máš vyhraté na 90%. Prvú jazdu autom plánuj tak po 2-3 kočíkovaniach vonku.
Keďže môj synček už bol dostatočne zoznámený s kočíkom, mal za sebou aj prvé spánky, tak som si povedala, že je ten správny čas otestovať správanie synčeka pri rýchlom presune do mesta. A môžem povedať, že sme našu prvú jazdu do mesta na nákup v obchodnom centre a potravinách zvládli bravúrne. Synček sa zo začiatku trochu mrvil, asi sa čudoval, kde má starý kočík. Napokon, naše nákupy dopadli dobre a k našej vzájomnej spokojnosti. Žiadny stres, plač, žiadne ja si tam nesadnem a podobne.
Dúfam, že som ti aspoň trochu pomohla a vyhneš sa prípadným vlastným, ale aj mojim spomenutým omylom a chybám 😊. Ak však chceš ísť svojou cestou, nevadí, rob vlastné chyby. Na tých sa naučíme najlepšie 🙂
Držím ti pri prvej jazde s novým kočíkom palce. Nezabudni odoberať Kočíkovú poradňu, login kocikopedie a môj login lulu_originally (pridaj k obľúbeným), aby si neprišla o žiadne novinky, články a zaujímavé inšpirácie. Poteší ma aj tvoj 👍 alebo komentár, ak sa ti článok páčil.
Ahoj, ja sa už teraz na Teba opäť teším v mojom ďalšom článku, ktorý pripravujem, a prajem ti príjemné kočíkovanie😊.
Tvoja Ľudka
Kočíková poradkyňa Modrého koníka
@veronikastrickova asi tak
@n2211 ja mam pocit, ze o chvilu sa uz budu niektore tehotne vozit v kociku, aby uz v bruchu dieta pochopilo, ako sa po porode bude vozit a hojdat v kociku. Niekedy sa mi fakt hlava zastavuje nad niektorimi co riesia. Pokazil sa mi kocik, siel na reklamacku tak namiesto Petite&mars vario som dostala Stokke V3. To uz teda je rozdielny kocik a nic, syn rad ze sa vezie, neteapilo ho v com. Niektore fakt neviem ake blbosti este chcu riesit.
@veronikastrickova no presne, ja mám zas pocit že maminky v dnešnej dome keď chcu niečo dieťaťu povedať alebo vysvetlit treba to vždy zosumarizovať tak aby to náhodou nenarusilo jeho “psychicky vývoj”aby potom v dospelosti nemalo depresie a vážne psychické poruchy z detstva
Dievčatá hovoríte mi z duše … tiež som kukala to čo … vymenila som 5 kocikov počas dcerkynho kocikoveho obdobia a nikdy som takéto problémy našťastie nemala…verím že ani pri druhom nebudú
Keď sme zmenili kočík proste som tam dieťa posadila a šlo sa, takéto niečo ma ani nenapadlo riešiť 🙈
Dievčatá @veronikastrickova @n2211 @ssiinnkkaa, každé dieťa je iné a je super, že ste s tým vy nemali problém, ale bohužiaľ sa stáva, že niektoré maminy majú, preto vám prajem všetko dobré a ďakujem za pochopenie 🙏❤
@lulu_originally nie v zlom, ale pri starsich ste urcite neriesili blbosti, ako sa riesia teraz pri detoch. A verim, ze im nic nechybalo, stastne boli a su dobre vychovane. Lenze ano chapeme, teraz sa frci na konzumnom zivote, mat vsetko a vela toho a riesit kazdu blbost. Taka je proste doba.
Vy ste kúpili ružový kocik?
@veronikastrickova obavam sa, ze nejde o maniere deti, ale rodicov 😉 velmi vo vychove dbam na spomenutu psychicku stranku, o tom potom, ale taketo nacviky... Pardon. Zdielam rovnaky nazor ❤️
Možno dvojročné dieťa by si všimlo rozdiel, že má iný kočiar odrazu, ale 9 mesačné sotva, mam 4 deti, najmladšie je ešte síce maličké, ale staršie tri kočiar riešili len na úrovni, že v ňom nechceli byť vôbec, a to od narodenia 😀🤭🤔 a vlastne toto štvrté je na tom rovnako 🙈 mám tiež bazárový Balios S a asi som to zle vychytala, ale nemám nervy na neho, horší kočiar som snáď ešte nemala 🙈
Keby sme mali len taketo starosti a este toho casu na pisanie takych clankov. Zaroven by som tu chcela verejne vyjadrit vdaku mojej dcere, ze je normalna🤷♀️Dik dcera.
Nie som si istá, či si to dieťa vôbec uvedomí😀
🤔 zaujímavé co tu sa všetko rieši, chválim triezvy pohľad komentujúcich
Začni písať komentár...
Môžem byt fakt rada, že moje deti nemaju absolutne taketo maniere. Ked som zmenila kocik, nebol najmensi problem, ziadne skusobne posadenie, "psychicka podpora" ani podobne blbosti, proste som ich posadila a sla.