MÝTY VO VZDELÁVANÍ

         Negatívne skúsenosti zo školou má väčšina dospelých (aj keď ich odstupom času zľahčujú či rozprávajú ako humorné historky). Nejde však iba o zážitky strachu, nespravodlivosti, nudy. Oveľa nebezpečnejšie sú dlhodobé poškodenia v oblasti návykov a postojov. Za poškodenie je možné považovať napríklad nerozvinutie individuálnych dispozícií a schopností, zníženie sebavedomia, vytvorenie závislosti na autorite, taktiež malý rozvoj komunikačných zručností a kritického myslenia, prijatie predstavy o súťaživosti a dokazovaní druhým, že sú horší než ja, ako o správnych a dôležitejších prístupoch než je spolupráca. Dá sa povedať, že tradičná škola poškodzuje každé dieťa bez výnimky, samozrejme každé inak.

         V mozgu máme zdedené dva základné mechanizmy na prežitie. Stresovú reakciu, ktorá nesie so sebou negatívne emócie, ako strach, hnev, napätie... A druhým mechanizmom je učenie. Učenie je, aspoň u cicavcov, spájané s príjemnými emóciami. Človeku sa však podarilo prepojiť učenie so stresom. Predovšetkým to školské v niektorých prípadoch do takej miery, že keď mozog rozpozná – "Toto je učenie." – spustí sa stresová reakcia, ktorá automaticky učeniu zabráni. Z výskumu vieme, že pochopenie zmyslu a súvislostí je "odmenené" tým, že sa v mozgu uvolní hormon šťastia, endorfín.

Práve toto je vnútorným hnacím motorom učenia, tzv. vnútorná motivácia.

         Avšak porozumenie učivu sa v praxi nahrádza učením naspamäť. Väčšinu toho, čo sa takýmto spôsobom naučíme, veľmi rýchlo zabudneme a neprepája sa nám to s inými znalosťami. Informácia trčí kdesi v mozgu izolovaná, bez úžitku, takže sa poväčšine vytratí do zabudnutia.

Z toho, čo počujeme, si dlhodobo zapamätáme veľmi málo (asi 10-15%). Ak niečo vidíme a počujeme súčasne, je šanca o niečo vyššia. Percento sa zvyšuje, ak môžeme o veci diskutovať, keď môžeme sami niečo robiť, skúšať a zažívať. Najviac si dlhodobo zapamätáme informácie, ktoré sa snažíme naučiť druhých (až 90%). Tradičný spôsob výuky je však založený na výklade učiteľa, na jeho aktivite a naopak na pasivite detí.

          Hoci by mal byť učiteľ autoritou v zmysle vplyvu výraznej osobnosti, jeho pôsobenie v triede je predovšetkým mocenské.

To nespočíva iba v používaní trestov a odmien, patrí tam taktiež určovanie pravidiel, láskavá manipulácia, využívanie výhod, ktoré druhá strana nemá, rozhodovanie bez toho, aby žiaci mohli vyjadriť svoj názor a pod. Je to učiteľ, kto o všetkom rozhoduje, on má v rukách významný mocenský nástroj - a tým je známkovanie.

Známkovaním berieme učeniu jeho vlastný zmysel - vedomé, z vnútornej potreby motivované osvojenie si informácií a zručností. Učenie sa tak degraduje na prostriedok  ku zberu dobrých známok, či vyhnutiu sa známkam zlým. Tradičná škola, ktorá známkou pomeruje ako sa výkon dieťaťa odlišuje od potrebného zvládnutia, miesto aby ho k tomu zvládnutiu doviedla, učí vlastne deti od prvej triedy, že je možné robiť veci nedokonale a polovičato.

         Žiakov k pasivite podnecujú aj učebnice. Na rozdiel od odborných kníh ponúkajú iba stručné zhrnutie záverov, ku ktorým sa dospelo bez myšlienkových pochodov. To čo sa z nich žiaci učia je, že veci sú celkom jednoduché, že na všetko existuje jedna správna odpoveď - tá z učebnice. Neučia sa pochybovať, porovnávať, kriticky myslieť.

         Podstatou učenia predškolného dieťaťa je, že sa dozvedá a učí veci, ktoré majú pre neho zmysel. Učí sa ich spôsobom, ktorý je prirodzený, rešpektuje jeho rozumovú úroveň. Predškolnému dieťaťu priznávame plné právo na to, že ho ešte niečo nebaví. Rešpektujeme jeho individuálne odlišnosti ako aj prirodzené zrenie.

Prečo si teda myslíme, že zákonitosti a procesy učenia sú po vstupe do školy iné?

Táto mylná domnienka značne prispieva k tomu, že sa stávajúci školský systém ako celok - od svojho zavedenia v r. 1774 - skoro vôbec nezmenil.

použítá literatúra:

Jana Nováčková - Mýty ve vzdělávání, Společnost pro mozkově kompatibilní vzdělávání, 2015

Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová, Tatjana Kopřivová - Respektovat a být respektován, Pavel Kopřiva - Spirála, 2008

Maria Montessori - Tajuplné dětství, Triton, 2014