Na začiatok série

Hrošík fotograf alebo Tele Tony (Tony Click) z Happy Hippos auf dem Traumshiff .

Figúrka má tri základné verzie:

Nemecká je trošku väčšia, svetlomodrá, so značkou © FERRERO. Mali by byť dve, so sivou a tmavosivou krytkou na foťáku. Základná má mať nohy namaľované a svetlosivú krytku a varianta nohy nenamaľované a tmavosivú krytku (tú mám).

Ďalšie vydanie so značkou © FERRERO 1992 I má mať pri babymodrej verzii o niečo tmavšiu krytku, ale lepšie to vidno na tej spoločnej fotke hore.

Tentoraz hrošík záchranár Freddy Flaute (Nino S.O.S. ) z Happy Hippos auf dem Traumshiff.

(Pokiaľ ste sem zablúdili náhodou, nájdite si začiatok, je tam viac všeobecných informácii)

Má 4 základné figúrky:

Nemecká figúrka z 1992 má značku © FERRERO , tmavočervené pásiky na tričku, tmavočervený lem a guličku na čiapke a svetločervené pruhy na kolese.

U tohto vydania existuje aj varianta, kde sú farby prehodené, t.j. svetločervená na tričku a tmavočervená na kolese, ale tú nemám. (Fotka nižšie nie je moja)

Reedícia v Európe znova obsahuje dve základné farebne odlišné figúrky so značkou © FERRERO 1992 D: 

Jedna je bledomodrá a druhá tzv. babymodrá.  Majú svetločervené pásiky na tričku a tmavočervené pruhy na kolese.

Vydanie v Taliansku prinieslo nové farby:

Na čapici je tmavomodrá, rovnaké sú aj pruhy na kolese.

Tak a ďalšia v poradí. Tentoraz nie je vďaka doplnku tak ľahko zohnať. Tácka sa ľahko stratí, veľakrát sa ponúka figúrka bez nej. 

Willy Wirbelwind (Charly Bar) z Die Happy Hippos auf dem Traumschiff

Treba dávať pozor na značku, hrdlo fľaše, uši a farbu figúrky.

Nemecké vydanie v 1992 má značku © FERRERO, farba figúrky je modrá (bledomodrá). Hrdlo fľaše dlhšie.  Má dve varianty - s malými a veľkými ušami. Mám tu s malými:

Tá s veľkými vyzerá takto:

Reedícia v Európe má značku © FERRERO 1992 na chrbte (svetlomodrá) alebo 1992 A © FERRERO na zadočku. Fľaša s kratším hrdlom patrí k svetlomodrej figúrke.

No a najkrajšie vydanie v Taliansku je podľa farieb nezameniteľné. Čierne sako, zelená fľaša a úplne iná tácka.

Ak nájdete aj samotnú tácku, nechajte si ju. Veľa ľudí zháňa len tento doplnok, pretože figúrku už má.

Toto je pokračovanie o ďalšej bežnej figúrke - hrošíka na pláži - alebo Stevie Siesta  z Happy Hippos auf dem Traumshiff  .

Tých mám sedem a stále mi jedna chýba, ale to prežijem 🙂

Nájdete desať rozdielov? Len rečnícka otázka, tá fotka by musela byť väčšia. Ale sú to viečka, obal knihy, trenky, sedačka, spodok sedačky, značka, poloha značky. Takže len sedem 🙂

Najjednoduchšie je začať od konca.  V 2001 bola reedícia v Taliansku, kde sa fakt pohrali s farbami. Figúriek bolo len osem, ale stoja za to.  Zelená kniha, žltooranžová sedačka.

Reedícia nemeckého vydania v 1995 v celej Európe znova znamená dve základné varianty, normálna modrá a babymodrá (občas to nie je jednoduché odlíšiť), ale už aj tu je ďalší variant. Základné odlíšenie podľa značky © FERRERO 1992 F (rok a písmeno). Všetky majú namaľované oči, len modrá má jednoznačne žltú knihu ako nemecká.

Na značke vidno rozdiel lepšie (stredna je otočená hore nohami - na tejto fotke aj lepšie vidno rozdiel v modrej - prvá je modrá, druhé dve sú babymodré)

S touto značkou by ich byť viac nemalo.

Zostáva nemecká. Značka klasické čisté © FERRERO.  Základná je s nenamaľovanými očami. Vzácnejší variant je s nenamaľovanou sedačkou. Aj pri nenamaľovanej sedačke je rozdiel vo viečkach, ale na to už musím naraziť náhodou, taký detailista až nie som 🙂

a zospodu:

Takže za mňa komplet, viem, kam pozerať, ak by mi nejaké prišli pod ruku, ale sedem je fakt dosť. 

Ešte by som mala spomenúť, aký je rozdiel medzi edíciami a variantami. Niekto zberá len jednu figúrku bez ohľadu na to, skade je. Vtedy sa väčšinou sústredia na prvé vydanie (na pár výnimiek nemecké a talianske), zvyšok je pre nich odpad.  Alebo na vydanie v ich krajine.  Potom sa zberajú edície, vydania. Vtedy je celé nové vydanie nejako iné, či už značkou, odtieňom farby alebo niečím iným. Tieto vydania sú väčšinou dobre zdokumentované, vie sa o nich.  
Variant vzniká vtedy, keď im nejaká konkrétna figúrka vyšla inak. Vyskytujú sa dosť často na to, aby sa dali zaradiť pod varianty. A väčšinou sa netýkajú celej série, len konkrétnej figúrky.  No a potom sú tu rarity, keď niekto niečo urobil inak ako mal a výstupná kontrola to nezachytila. Tieto sú veľmi drahé, tie neriešim.

Pri hrošíkoch sa mi pletú pojmy, pretože som mala zafixované tri vydania GER, EUR1 a EUR2.  S talianskou sa EUR spojilo a už sa považujú za varianty. Takže keď máte EUR hrošíkov, môžete mať kľudne mix farieb.

Uff, myslím, že táto je najpočetnejšia. Ono sa to nezdá, ale je to celá veda 🙂

Ako som v týchto dňoch zistila, na MK je veľa zberateľov hračiek z kindervajíčok. Keďže si myslím, že to, čo je teraz v kinderkách, nie je to, čo bývalo, dávam prednosť variantom starších sérii.  Často sa ľudia čudujú, že čo to vlastne zbieram, veď tie staré už každý má (alebo načo máš vo vitríne 4 rovnaké figúrky?)  

No a teraz mi práve nejaké došli, tak som si robila fotky na web a rozhodla som sa o jednej figúrke napísať viac. Kľudne aj o ďalších, kebyže je záujem.

Takže jedna z najobyčajnejších figúrok - hrošík kuchár - alebo Emil Eintopf zo série Happy Hippos auf dem Traumshiff   (u nás pod názvom Happy Hippo Holiday). Mám konečne tieto:

U tejto figúrky je to zdanlivo ľahké.  Nemecké vydanie má čiapku, dodatočné nie. Keby tomu tak nebolo, pôvod figúrky sa dá rozlíšiť pod značky na nej vyrazenej. 

Najprv k tým dodatočným (pre zjednodušene EURO) - táto séria snáď vyšla v každej krajine, práve aj u nás. Značka na figúrke je na zadočku © FERRERO 1992 L (obsahuje rok a číslo figúrky). Jednotlivé reedície sa tak pomiešali, že už sa rozlišujú len dve - modrá a tzv. baby modrá. Rozdiel vidno aj z obrázka. Mať obe sa považuje za klasiku, je ich dosť, len treba dávať pozor, keď sa vám dostanú do rúk.

Nemecká vyšla ako prvá, je trošku drahšia. Väčšinou stačí mať aspoň jednu, ale občas sa podarí naraziť na variant. Všimnite si očné viečka. Jedny sú namaľované, druhé nie. Figúrka s namaľovanými viečkami je variant, takže zase o niečo drahšia. Sú tam aj iné rozdiely (farba varechy a podobne), ale toto je základný poznávací znak.

Ešte včera som si myslela, že mám konečne všetky štyri. Há, chyba lávky.  Nemala som poznačené, že ešte treba pri tej s nenamaľovanými viečkami sledovať aj farbu nohavíc. Základná je tmavočervená, variant má mať bledší odtieň. 

Takže ktoré máte doma na poličke vy? Ak máte aj tú so svetlejšími nohavicami, bola by som vďačná aj za fotku. Nech viem, v čom je ten rozdiel 🙂