Čo vedia len maminky predčasniatok
Celý pôrod bolí akosi menej, keď sa bojíte o zdravie svojho bábätka.
Aj problémy posledných týždňov tehotenstva sa dajú druhým závidieť. A bojovať o mliečko je síce ťažké, no bez bábätka ešte ťažšie.
Prvé dni vám doktori povedia málo, pretože všetko sa môže razom zvrtnúť.
Puká vám srdce, keď čakáte pred dverami s nápisom JIS a oproti vidíte, ako maminky s bábätkami na 600-nedelí šťastne mávajú cez sklo ocinkom.
Z prvých úspechov svojho bábätka sa tešíte hneď od narodenia - pretože ak vie samé dýchať alebo sať, alebo ak mu už len laicky povedané "funguje" tráviaca sústava, už to je dôvod na radosť.
Domov vás pustia o pár dní, ale bez bábätka. Budete za ním dochádzať a nikto vám nepovie, ako dlho to potrvá.
A taktiež, žiadne šperky a nalakované nechty do inkubátora nepatria.
Fotiť bábätko môžete len bez blesku (preto sú aj fotky v tomto článku rozmazané), v miestnosti s inkubátormi sa takmer nikdy nesvieti a cez deň býva cez inkubátor prehodená deka - to všetko kvôli veľmi citlivým očkám bábätiek.
Predčasniatko sa nehladká, tieto pohyby hore-dole sú mu cez tenkú pokožku bez tuku vraj nepríjemné - dotýkať sa ho treba pevným zovretím ručičky alebo nožíčky, alebo najlepšie priložením dlane na hlavičku.
Ruky máte vyštípane do krvi od nekonečného povinného dezinfikovania.
K inkubátoru sa nechodí plakať, to zostáva na doma. Bábätku musíte nosiť len pozitívnu energiu, aj keď to býva ťažké.
Prvých pár dní bábätko chudne. Platí to pre každé bábätko ("vyprázdni" sa totiž voda z pľúc, obličiek atď), ale pri predčasniatkach to vnímame viac. Predsa krok z 1700g na 1500g nie je veľmi príjemný a ďalší týždeň čakáte, kým dobehnete aspoň pôrodnú váhu.
Zistíte, že plienky nulky sa nedajú kúpiť hocikde 😉 A aj tie sú bábätku až po lopatky🙂
Mojkáčik a klokankovanie sú prvé nové pojmy, ktoré pochytíte. Mojkáčik je "placatý" plyšák, ktorý sa dáva bábätkám cez tváričku pre pocit bezpečia a aby chránil očká. A klokankovanie je kontakt "telo na telo" s bábätkom - aby cítilo vašu vôňu a počulo váš tep, čo má celkovo pozitívny vplyv na zdravotný stav dieťatka.
Na prvé kŕmenie si nejaký ten týždeň počkáte.
Keď je bábo väčšie, naučíte sa "ovládať" inkubátor: otvoriť, poodpájať, povypínať, bábätko vybrať a pri odchode všetko vrátiť do pôvodného stavu, pozapájať, pozapínať, zavrieť.
Má to aj svoje výhody: prvé držanie bábätka, prvé obliekanie, prebalenie, kŕmenie - na to všetko máte okolo seba desiatky špecialistov, sestričky a doktorov, ktorí vám ochotne vo všetkom poradia.
Na váhu sa ide pred kojením a po kojení, aby sa presne vedelo, koľko ml bábätko spapalo - zvyšok predpísanej dennej dávky skúsime dať fľaškou alebo sondičkou cez noštek. Zvládnutá dávka mliečka sa zapíše do tabuľky, aby sa dal kontrolovať denný príjem mliečka. To všetko aby bábätko pekne priberalo.
Všetky trojkilové detičky vám zrazu prídu veľké a krásne tučnučké.
Presun do nemocničnej postieľky je obrovským dôvodom na radosť 🙂 Samozrejme je v nej monitor dychu a je vyhrievaná, pretože predčasniatka si ešte nevedia dobre udržať telesnú teplotu.
Prvé mesiace sa papá na budík každé tri hodiny, pretože bábätko nevie ešte ani len plačkať, aby si vypýtalo samé jesť.
Aj doma platí, že monitor dychu, rôzne lieky, kvapky, fortifikátor sú chlebík náš každodenný.
Väčšina predčasniatok musí pravidelne cvičiť, aby motoricky nezaostávali. Cviky Vojtovky či Bobatha vám vysvetlia na rehabilitáciách a vy ich doma denne opakujete (napr.: my sme cvičili 7 mesiacov, 4-5 x denne, po cca 20 min). Cvičenie často sprevádza plač, ale proste musíte, lebo ktovie, ako by to všetko bolo bez neho.
Približne prvého pol roka sa musíte vyhýbať ľuďom: žiadne hromadné návštevy doma, žiadne kočíkovanie v meste a už vôbec nie MHD alebo nákupné centrá. Predčasniatka nemajú žiadnu imunitu, keďže tá sa dieťaťu "odovzdáva" až koncom tehotenstva a trvá približne pol roka, kým si ju vybudujú samé. Aj obyčajná soplitída sa môže rýchlo preklopiť v zápal pľúc a ďalej nechcem ani pomyslieť.
V kočíku stále jedným okom sledujete, či bábo nemodrá (pretože za pohybu žiadny monitor dychu nefunguje). Spať s rodičmi v posteli smie len výnimočne, na brušku len pod dozorom. To všetko kvôli zvýšenému riziku SIDS - predčasniatka proste niekedy zabúdajú dýchať.
Prvé mesiace ste večne u doktora: pneumológia, rehabilitácie, kardiológia, ortopéd, očné, poradňa, riziková poradňa... Sleduje sa správny vývoj orgánov, ktoré nestihli v brušku "dozrieť" a vy sa bojíte aj pomyslieť, že čo ak...
Prestanete čítať tabuľky a pretekať sa s inými ("môj už sedí", "moja už chodí", "môj počíta kvadratické rovnice").
Keď vaše bábätko dosiahne svoj predpokladaný termín pôrodu, keď prestane "byť v mínuse", je to dôvod na oslavu 🙂
Je to obrovská radosť, keď je oblečenie malé a nie stále len veľké (na fotke "newborn" čapička).
Vážite si každý jeden pokrok bábätka, pretože je ťažko vydretý.
Mnohé doterajšie problémy vám zrazu prídu malicherné (stres v práci? ha-ha).
Z ďalšieho tehotenstva máte veľké obavy.
Keď vám osud takto siahne na zdravie, uvedomíte si, čo všetko vlastne máte ♥
Až približne po roku si konečne vydýchnete. Niektoré diagnózy ubudli, niektoré sa vykryštalizovali a vy už aspoň konečne viete, na čom ste a môžete lepšie spávať.
...a aj to je dôvod, prečo píšem tento článok až dnes. Naša Karolínka má 17 mesiacov, ešte stále síce chodíme po nejakých doktoroch, ešte stále nemáme možno "vyhraté", ale je z nej zatiaľ zdravé krásne dievčatko, ktoré sa stále viac podobá svojim rovesníkom 🙂 Aj preto jej do ďalšieho života želáme len veľa-veľa zdravia, veď všetko ostatné nejako príde. A to skutočne dôležité, to už vlastne máme ♥