Vjanočná utopija
Štiri tižňe pret Vjanocami śe vibereme z mužom aspoň na tri dňi na vjanočne tarhi do dachtorej europskej metropoli. O tidzeň sebe to zopakujeme, aľe uš z kamoškami. To taka naša tradicija. Po dluhich źimnich večaroch popijame čaj abo prevarene vinko, śedzime pri kozube a dohvarame śe dluho do noci. Vjanočne pečeňe ochabime na profesijonalki z najľepšej cukrarňi, co je pobľisku. Doňeśe nam jich donaškova služba rano na Bože narodzeňe. Večar pred śčedrim večarom ozdobime jezulanek ozdobami, podľa Eviti teho roku ľeci bila vizdoba. Mi ženi naaranžujeme budinek a našo polovički śe staraju o vonkajše śvetelka. Na śčedri dzeň sebe fajňe pośpime aspoň do dześatej a potom začňeme richtovac bandurkovi šalat i ostatne jedzeňa a popri temu śpivame koľedi. Poobedze idzeme z mužom na dlukšu špacirku a po navrace dokončime ribu a večera može začac. Pośidame gu stolu a večerame, može i dva hodzini, a tag idzeme kuknuc darunki od Ježiška. Dzeci naradovane, bo dostaľi nove tableti, smartfoni, ja perscinek z dijamantom a muž najnovšu elektroniku. Potom kukame na rosprafki, co vibereme z 333 programoch. Dzeň konči pulnočnu omšu a po ňej už ľem poľihame do posceľoch.
Vjanočna reaľita
Štiri tižňe pret Vjanocami poumivame oblaki na dome, popratame f šifoneroch a vitepujeme šicke pokrofce. Dva tižňe pred śvjatkami, za dluhich źimnich večaroch pečeme aspoň 10 druhi vjanočneho pečiva. Ket nam budze treba isc daco vibavic do okresneho mesta, ta sebe dame zavezek, že śe teho roku určiťe stretňeme pri stankoch na vjanočnich tarhoch a dame sebe punč. Aľe ketže ľitame z opchodu do opchodu jag zbeśňete za darunkami, pomali ňescihame na posledni vlak, ňeto vipic eśči punč. Dzeň pred śčedrim dňom ozdobime jezulanek na červeno, bo ozdobi inakšej farbi ňemame. Šag červena vižaruje ceplo, ta ušetrime aspoň na pliňe. Polovički budu zaš nadavac, že naco maju montovac vonkajše śvetelka, ket nam śvici verejne ośvetľeňe. Rano na Bože narodzeňe idzeme do najbľišeho reťasca Lidlu abo do Kauflandu na vekši nakup, aľe ket sce z valala, ta vam ostava socijaľisticki reťazec Jednota. Vistojice isto v šore gu pokladňi aspoň pul hodzini, bo ľudze nakupuju na tote tri dňi teľo jag bi mal bic už koňec śveta. Doma potom varime pejc druhi jedzeňa podľa receptoch ešči našich starich bapkoch. U nas na vichodze muśa bic i pirohi, aľe aspoň tri polňini. O šestej śe navečerame a idzeme kuknuc, co nam Ježiško teho roku doňesol. Pižamo, štrimfľe, a potom pośidame gu teľevizoru a kukame Popolušku, ovšem ket medzitim ňezaśpime od teho, co zme take dobite z roboti i richtovaňa. Hodzinu pred pulnocu idzeme do koscela, žebi śe nam ušlo mesco, bo furt pulno ľudzi na pulnočnej omši. Potom zaľehňeme do posceľoch a śpime jag zabite.
