NYC s deťmi 2/2

Čo som ešte nezmienila je, ako sme sa v NYC stravovali. No, pôvodný plán bol taký, že si občas dáme aj niečo doma, buď na večeru alebo raňajky, ale keďže sme si toho na mieste naplánovali veľa a presuny boli dlhšie, ako sme čakali (čo sme proste neodhadli, aj keď logika to jasne naznačuje: veľké mesto=všetko je ďaleko), moc sme toho na ubytovaní nepojedli. Jeden večer som nám z nostalgie spravila Mac&Cheese zo sáčku, pretože to bola moja častá strava, keď som trávila svoj študenský rok za oceánom. Ale inak sme vždy jedli tak nejako po ceste. Mám v NYC dosť kamarátov, ktorí vedia, že nejem mäso a keďže New York ako mesto bolo snáď jediné miesto, kde som vedela, že môžem oskúšať vegánske dobroty, dosť sme chodili na odporúčanie alebo aj s nimi do vegánskych reštík. Keď sa človek vyhol turistickým podnikom, tak to nebolo ani také extrémne drahé (ale my sme zvyknutí za jedlo utratiť dosť aj v Prahe, keďže nevarím, takže za nás mať raňajky-svačiny-obedy-svačiny-večere von, je proste štandard). Jedli sme všade možne, od marketov cez úplne zapadnuté podniky, až po vyhlásené vegánske miesta. No nevyhli sme sa samozrejme ani fastfoodom. Na Mekáč zabudnite, ten je v štátoch fakt hrozný, ale také Chipotle napríklad.. no mňam, ešte teraz mám na to chuť. Na svačinu sme si často dávali čerstvé ovocie z Whole Foods, ktoré bolo v NYC fakt všade, alebo ak sme mali chuť prasiť tak Krispy Kreme donuty, pretože na tých som ja fakt závislá. Donuty obecne milujem, ale pre tieto by som vraždila. Inak samozrejme sme po celom východnom pobreží jedli klasické bagle, šaláty, kopu mexického, nejaké testoviny, burger si manžel tiež častokrát dával a zabával sa tým, že skúšal burgre z rôznych fastfoodov. A že niektoré americké fastfoody sú chuťovo proste dobré, to vám nebudem kecať. 

V NYC ale čakajte aj v Chipotle a Starbuckse "new yorskú" prirážku. Proste to mesto je nejaké drahšie jak zvyšok štátu :D Ale! Je to jedno z mála amerických miest na východe, kde zoženiete "európsku kávu" (aj mimo Starbucks). takže sme hodne posedávali v kaviarňach a užívali si flat whity s ovseným mliekom a studené matchy, jedli čerstvé pečivo a naháňali veganské výrobky. NYC je obecne dosť "poeurópštený", takže tu ľudia chodili oblečení podobne jak my (čo na americkom vidieku tak nebýva), dokonca občas vozili deti v hlbokých korbičkách, no a teda, samozrejme, pili pre mňa normálne kafe. 

Ale späť k našemu "programu". Po dvoch dňoch sme sa teda rozhodli, že by sme si už radi vyšli aj na nejaký ten mrakodrap a manžel niekto vyštráchal, že sa oplatí kúpiť si na atrakcie nejaký mestký pass, že nás to vyjde lacnejšie. Mohli sme si buď zvoliť vstupy na dni, alebo na jednotlivé aktakcie. Keďže mňa skôr lákajú galérie jak nejaké múzeá voskových figurín a podobne a tie v tom passe nikdy nie sú, rozhodli sme sa, že si zaplatíme vstupy na tri mrakodrapy. A ešte ten deň po Central Station sme sa vybrali do Rockefeller Centra pozrieť si večerný NYC z výšky. Tento mrakodrap je síce starší a asi nie je ani taký "cool", ale má niečo do seba, pretože človek z neho vidí na svietaciu Empire State Building (ktorú sme vynechali, lebo som tam bola dávnejšie a podľa mňa je lame a manžela tiež nelákala) a celé to mrakodrapové sídlisko, dá sa na neho dostať aj po zotmení a najmä, čo bolo za mňa fakt zaujímavé, bol výťah. On je totiž ešte z tých starších, takže človek naozaj cíti jak ide rýchlo hore a nie je to jak v tých moderných mrakodrapoch, že si ani neuvedomí, že sa hýbe smerom hore. 

Na štvrtý deň ráno sme sa na žiadosť Riška vybrali na 5th Avenue do Lego storu (ktorý má úplne nezmyselné otváracie hodiny, takže jak sme tam boli vo VS, tak sme ho už nestihli - ale je to vedľa seba), kde sme si každý zostavili vlastné mini figures, nakúpili kopu lega pre seba aj ostatných a najmä urobili deťom trochu radosti, pretože to a Harry Potter store ich bavilo z obchodov najviac samozrejme. A poobede som si odfajfkla svoj wishlist zase ja a išla som opäť raz do MET. Našťastie naše deti zvládajú galérie, takže tam dobrovoľne strávili poldeň bez kriku a nudy, ale určite to môžete s deckami vynechať, ak na to umenie až tak nie ste. Pretože viete ako, 30 dolárov vstup na osobu a pokiaľ by ste tam mali stráviť len 30 minút, tak sa vám to neoplatí. Galéria je to skutočne veľká - my sme zvládli podľa mňa tak 5% z nej prejsť. 

Ten večer sme si potom dali väčší chill opäť na Upper East Side v central parku a zašli si s kamarátmi na dlhú večeru. 

Ďalší deň už nám nezostávalo nič iné len začať využívať naše nakúpené lístky, tak sme sa hneď ráno vybrali do World Trade centra pozrieť si zvrchu najvyššiu budovu mesta. Zážitok je to pomerne turistický, pozriete si videá, animácie, všade na vás skáče čo všetko si môžete kúpiť, idete hore v pomerne veľkom dave oproti Rockefeller centru, ale má to niečo do seba - síce nie ste vonku, ale zase je to tam robené do kruhu, takže si mesto obzriete skutočne z každej strany. Samozrejme sme dole nevynechali pamätník k pádu dvojičiek, ale to múzeum tiež nebolo niečo, čo by nás lákalo, keďže sa na neho stáli davy, tak to sme vynechali. Za mňa je ten samotný pamätník aj tak najzaujímavejší. Počas obeda sme sa vydali do štvrte Chelsea, kde sme nemohli vynechať legendárny dom zo seriálu Friends, najedli sme sa v miestnom slávnom Chelsea Market (bez pochýb tam mali vegan možnosť, ale mohli sme si naozaj vyberať zo všetkého, čo nás napadlo) a ešte raz sa cez slávnu High Line (pretože je to proste parádne miesto), ktorá na Chelsea napojovala, presunuli k Hudson Yards, kde sme využili náš kúpený pass na posledný mrakodrap - the Edge. Ten je zaujímavý tým, ako je spravený, ale nie je tam toľko turistov ako pri "dvojičkách", takže sme si v kľude mohli skúsiť stáť na presklennom mieste, poobzerať sa dokola čo nám oči stačili, aj sa na tom slávnom "edge" vyfotiť. Je to miesto skutočne moderné a navyše sa nachádza v mojej obľúbenej štvrti, takže to určite nevynechajte 🙂) 

Po mrakodrape nám zostalo ešte pomerne dosť času do večera a boli by sme za trapákov predsa, kedy sme to nevyužili. Jediné, čo mi z NYC ešte chýbalo na kuknutie bol Coney Island. A tak sme sa cez celé mesto vybrali pozrieť tento kedysi slávny ostrov. Neboli by sme to my, aby sme si na návštevu slávných pláží nevybrali deň, keď sa ochladilo z 38 na 25 stupňov. Podvečer už bola celkom kosa, takže pri oceáne sa mi do plavok nechcelo. Chlapci boli ale odvážnejší a okúpali sa. Artur prvýkrat v živote videl "more", bola to jeho priemerová kúpačka. Všetci okolo nás na nás chceli rozprávať, pretože to tam bol prevážne samý Rus (je tam aj ruská štvrť, ale so samými ukrajinskými vlajkami) a trvalo im, kým pochopili, že im nič moc nerozumieme. Ale predsa len, Slovania sú si blízki, že. Čo sme tam ale nemohli vynechať, je pochopiteľne miestny slááávny Lunapark. Pozor, ak sa ho rozhodnete navštíviť, sú tam 2 zábavné parky a na každý sa kupuje karta zvlášť. Aj keď sme vedeli, že nás čaká cesta do Virginie do Bush Gardens, bolo nám jasné, že tento klasický americký lunapark z filmov, pre nás bude zážitok a nemýlili sme sa. Hoci jeho návšteva tiež nevyšla 5 korún, skúsili sme si všetky tradičné aktrakcie, vrátane rôzného hádzania kruhov na flašky a strielania kačeniek. Na veľa aktrakcií sa dostal Richard už aj sám. Myslím, že pre chlapcov to bol parádny zážitok a my sme si to užili tiež, aj s klasickým americkým fastfood jedlom k tomu. 

A tým sme náš new yorský výlet ukončili, na ďalší deň si už vyzdvihli auto a vydali sa na road trip po východe USA. Ale o tom zase v ďalšom článku 🙂