Na začiatok mi dovoľte pár historicko-technicko-jazykových detailov.
Prvý recept na croissant sa datuje do 19. storočia a pochádza vraj z Francúzska. Odtiaľ aj jeho ľúbozvučný názov, ktorý mnoho našincov komolí, ako sa len dá. Prapôvodný návod, ako upiecť tento lahodný rožok z lístkového cesta síce pochádza teda z Paríža, ale traduje sa, že úplne prvé „kroasány" (ako sa má tomuto múčniku správne hovoriť) boli upečené vo Viedni. Pôvodné sladké „rožky" však vzali do rúk práve Francúzski pekári a doviedli ich k dokonalosti. To je vlastne dôvod, prečo ich všetci poznáme pod francúzskym názvom croissant a väčšinou sa nám automaticky spájajú s Eiffelovkou, baretmi a fúzikmi očarujúceho maliara Jeana-Claudea, ktorý maľuje v utešených parížškych uličkách portréty šarmantných dám za zvuku šansónov z romantického staručkého tranzistora.
🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐🥐
No, ale k veci. Do rúk sa nám dostali croissanty, ktoré túto historicko-národnostnú rošádu ešte pekne zamotali. Sú z pekární Bauli, rodinného podniku, ktorý na severe Talianska existuje už od roku 1922. Samú ma prekvapilo, že práve talianskou tradíciou sa budú tieto croissanty pýšiť. Odporúčam prečítať si rodinnú históriu zakladateľov tejto značky, je skutočne zaujímavá.
Ako prvé sme vyskúšali cereálne croissanty s obsahom 7 druhov cereálií a semien. Popravde, bola som z nich na prvýkrát celkom zmätená. Je to asi ten nezvyk, že je v inak vláčnom ceste citiť „chrumkavé kúsky". Popravde, deti veľmi neohúrili. Boli trochu sklamané z malého množstva náplne, ktorá je síce chutná, ale je jej proste na nich málo. Ja za seba môžem povedať, že veľmi na tie náplne nie som, takže mi toto množstvo absolútne vyhovuje. Dokonca aj ten pocit, že človek je „trochu lepšie" sladké pečivo, je fajn. (Prosím prosím, nechajte ma v tomto sladkom naivnom dojme.) Za mňa vedú jednoznačne tie s ovocnou náplňou. Náš tatko si privlastnil vanilkové. Ja všeobecne nie som veľmi vanilková, ale ochutnala som a táto náplň mi vôbec nevadila. Je krémová, nie je príliš prearomatizovaná, avšak na ovocnú marmeládu nemá. Tá je fakt dobrá, hoci možno pre niekoho dosť sladká.
O riadny kus lepšie sú ale klasické necereálne croissanty. Panečku, to som si fakt pochutnala! Sú takmer dokonalé (k dokonalosti im chýba len čerstvosť tých priamo z pece). Nadýchané, vláčne a luxusne voňavé cesto a dokonalé náplne. Marhuľový džem i čokoládový krém sú, ako sa hovorí, nebíčko v papuľke. Ten vanilkový, úplne subjektívne (ako som spomínala, nie som veľmi vanilková), za nimi trochu pokrivkáva.
Samozrejme, hlavní chutnači sa na ne hneď vrhli a v nestráženej chvíľke si uchmatli každý jeden, a ani som sa nenazdala, bolo po nich. A jasné, prišli v zápätí, že chcú ešte a chcela som im podstrčiť konkurenčnú značku, ale to mi neprešlo, proste to ofrfľali s tým, že oni chcú tie nové, lepšie. Takže dôkaz namiesto sľubov. Sú fakt dobré. A keď si ich ohrejete na hriankovači či stolnom grile, od tých čerstvých nemajú vážne ďaleko. Zaujalo ma, že sú vyrobené z materského kvásku, čo je teda ich pridanou hodnotou.
Vzala som „výslužku" aj svojim rodičom a bratovi na ochutnanie. Boli skeptickí, lebo vraj oni croissanty nejedia. No, popravde, môj tatko si vanilkový nachystal hneď aj na raňajky a neprestal o ňom básniť až do nášho odchodu. Takže bude zrejme dobrý. Mamka dala prednosť marhuľovému a bráško si „pošmákol" na čokoládovom. Všetci boli nad mieru spokojní. Takže som spokojná aj ja, že som im rozšírila obzory. Zhodli sa na tom, že konkurenčné značky ich zatiaľ nijak neohúrili, čo je dôvod, prečo ich nekupujú, ale croissanty Bauli si pravdepodobne občas doprajú.
Takže na desiatu, raňajky, ku káve, k čaju, len tak na maškrtenie alebo za odmenu za prinesenú jednotku z písomky z matematiky, môžem vrelo odporučiť.
Plusy:
🥐skvelá chuť
🥐materský kvások
🥐kvalita
🥐podľa tradicnej receptúry
🥐chutná náplň z kvalitných surovín
Mínusy:
🥐v cereálnej verzií málo náplne
🥐sú maličké
🥐dostupné len v niektorých obchodoch
Na záver pár technických detailov. Croissanty Bauli zoženiete v balení po 6 kusov, ak sa vám zažiadajú cereálne a klasické croissanty sú v ponuke v 10-kusových baleniach, ale tiež jednotlivo zabalené v typických fialových obaloch.
@nini1978 Ďakujem. 🙂 Nuž, prvý recept, ktorý sa dochoval je ale vážne z Paríža 🙂 Študovala som :P A tiež som písala, že boli prvé upečené vo Viedni. Už si nepamätám pri akej príležitosti presne, ale po nejakej bitke, či vojne. ;)
A že je to vyvážená a zdravá strava tiež nikde nepíšem. A to si teda ani nemyslím, že by bola. Ja osobne, napríklad, väčšinou nejem pečivo, ani sladkosti, takže v rámci testovania som skôr vyšla zo svojej komfortnej zóny. :-P
Začni písať komentár...
No neviem,či ta to zaujíma naozaj,chápem,že testujes...
Ale mala by si si poopraviť tie historické veci.
Lebo croissant je síce francúzske slovo ,ale táto špecialitka sa narodila vo Viedni.
V Taliansku ludia milujú raňajkovať v baroch, a k tomu "cornetto" nemôže chýbať.
A k tým Bauli,tiež,keď ťa to zaujíma. Veľmi komerčný vyrobok, naozaj čo sa týka zdravej a vyváženej stravy - radšej ani nie.
Ale to je len moja poznámka,žiadne vyryvanie 😉