Nedávno sa ma môj osemročný syn spýtal, načo sú mi plienky. Moje hygienické vložky našiel v kúpeľňovej skrinke a zdalo sa, že ho nový objav mimoriadne zaujal. Prekvapil ma, ale nezaskočil. Na podobné otázky som vytrénovaná predošlými skúsenosťami s dcérou. Navyše, dávno u nás doma platí, že o tele, intimite a sexe sa rozprávame citlivo, ale otvorene. Takže som mu vysvetlila, na čo "plienky" používam. Syn pozorne počúval a myslím, že si uvedomil najmä jednu vec - že o svojej mame nevie všetko, ako sa dovtedy mylne domnieval.
Dcéra ma otázkou z podobného súdka, keď mala asi sedem, obdarila rovno na verejnosti. V obchode sme stáli v rade pred pokladňami, keď sa ma opýtala: "Mami kúpiš mi tieto cukríky?", a prstom ukazovala na balíček kondómov. Zalial ma studený pot a zmohla som sa len na stručné "nie". Ale ona sa nedala odbiť: "Prečo?". Nejako som to zahovorila a venovala sa vykladaniu nákupu na pás. Môj prístup sa mi vypomstil pri ďalšom nákupe. Opäť v tom istom obchode, pred tou istou pokladňou a tým istým regálom. "Mami čo je toto?", spýtala sa ma teraz už prezieravo, zmeniac taktiku. Otázku som vedome prepočula. Ale nedala sa odbiť: "Čo je toto?!", nástojila hlučne. Na chrbte som pocítila pohľady zvedavých nakupujúcich, stojacich v rade za mnou. Pod drobnohľadom verejnosti som zo seba vypotila: "Hygienická pomôcka pre pánov".
Celé zle!!! Dcéra sa odpoveďou samozrejme neuspokojila. Márne hľadala význam slov v bezobsažnej vete, kým sa obecenstvo za mnou schuti pobavilo. Pekné divadielko ! Napriek tomu, že som si za dve minúty pred pokladňou "vytrpela svoje", na ďalší krát sa situácia v obchode, či veríte, alebo nie, zopakovala. "Mama, čo je toto?!", trvala dcéra na svojom, teraz už agresívnejšie, neústupčivo. "Poviem ti o tom vonku, teraz potrebujem vyložiť nákup". Keď sme vyšli von, nečakala som, kedy mi otázku pripomenie. Pochopila som, že mám voči nej dlžobu, nezaslúži si ignoranciu len kvôli môjmu pocitu diskomfortu z témy. Vysvetlila som jej, primerane jej veku, ako to s tým kondómami je. Vyzerala trochu prekvapená, trochu znechutená, ale určite spokojná, že sa konečne dozvedela pravdu o záhadným škatuľkách v regáloch pri pokladniach.
No a odvtedy, ako som už spomenula, sa o týchto veciach rozprávame doma viac-menej otvorene. Scenáre o bocianoch, ktoré nosia deti, sa u nás nevyskytujú. O tehotenstve a pôrode majú moje deti reálne predstavy. Na sex sa ma syn ešte nepýta, ale viem, že začne. Som pripravená !
Včera ma zaujala stručná, ale výstižná publikácia z dielne Iuventy s názvom "Všetko, čo sa (ne)hovorí o sexe". Pre syna je ešte nevhodná, ale pre deti a mladých dospelých vo veku od 13 do 30 rokov sa hodí maximálne. Idem si ju stiahnuť a vytlačiť pre moju dospievajúcu dcéru. Asi prevráti očami, keď jej ju budem podávať, ale som si istá, že si ju prelistuje. Ak máte záujem, nájdete ju na:
https://www.iuventa.sk/publikacie/page/5/
Tiež budem rada, ak sa so mnou v komentároch podelíte so svojimi skúsenosťami, ako komunikujete témy sexu a intimity so svojimi deťmi vy.
Katka
Začni písať komentár...
U nás sme sa k téme sexu dostali cez hydinu. Dcéra mala 7 rokov, videla u susedov skákať kohúta po sliepke. "Mami, čo to robí ten debil!" Tak som jej vysvetlila, že keď chcú mať kuriatka, musia sa páriť.... nečakala som pokračovanie v podobe vety..."To akože aj tato s tebou?"...Nooo, keďže máme vás dvoch... "To si to ako prežila dvakrát?" 🙂