Moje dieťa stále nerozpráva. Ako ho motivovať?

Každý z nás má iné tempo, a to sa týka aj nástupu reči. Všetko potrebuje svoj čas. Hlavne sa teda neporovnávajte s rovesníkmi okolo vás.

Každé dieťa je vývojovo odlišné a netreba ich všetky “hádzať do jedného vreca”. Ovplyvniť nástup reči a vývin slovnej zásoby môžu viaceré faktory. Či už ide v niektorých prípadoch o genetiku, povahu alebo temperament dieťaťa. Niektoré deti sú smelšie, iné nesmelé, jedno je aktívne, iné skôr lenivé.

Takisto je rozdiel, či vám dieťa rozumie a iba ešte nezačalo rozprávať, alebo máte podozrenie, že vám ani nerozumie. Vtedy už môže ísť o problém, ktorý by ste mali riešiť vyhľadaním odbornej pomoci. O oneskorenom vývine reči hovoríme až vtedy, ak drobec zaostáva za svojimi rovesníkmi aj vo veku 3 – 4 rokov. Vtedy prichádza na rad vyhľadanie odbornej pomoci – najmä logopéda.

Rozprávajte, rozprávajte, rozprávajte

Mamičky, ktoré samé ‘zápasili’ s nie práve výrečnými detičkami, sa zhodujú na niekoľkých spôsoboch, ako dieťa, ktorému sa príliš do rozprávania nechce, podporiť. Základom je pravidelné, pomalé a zrozumiteľné opakovanie jednoduchých slov. Učiť dieťa novým slovíčkam môžete tak, že ich budete pomaly hláskovať. Rozprávajte zrozumiteľne a spisovne. Nie vždy sú skomoleniny a zdrobneniny tým najsprávnejším riešením.

Knižky, riekanky, pesničky, a veľa, veľa otázok

„My sme dookola opakovali slovíčka, pesničky, riekanky, často sme čítali obrázkové knižky, ukazovali sme si a pomenovávali predmety,“ opisuje jedna z mamičiek na fóre.  Učte sa spoločne názvy zvieratiek a opakujte spoločne, ako jednotlivé zvieratká ‘rozprávajú’.

Podporujte dieťa svojimi vlastnými zvedavými otázkami. Veľa, veľa sa ho pýtajte. Aj keď to nebude zaberať a neodpovie vám hneď zrozumeniteľnou rečou, neprestávajte.  “Keď ideme von, pýtam sa svojho drobca – kam ideme, čo robíte, čo vidíme, čo to bolo…,” radí ďalšia mamička. 

Neskôr, ale predsa

Niekedy sa dieťaťu dlho nechce s rozprávaním začať, no ako sa hovorí – keď raz začne, aj keď je to o čosi neskôr, potom ho už bude neľahké zastaviť. Potvrdzuje to aj skúsenosť jednej z mamičiek na fóre: “Mohla som sa aj na hlavu postaviť, do sedemnástich mesiacov môj malý nepovedal ani ‘mama’, bol ticho. Dva mesiace používal iba dve – tri slovíčka – mama, baba a teta... No a potom zrazu zo dňa na deň sa v devätnástich mesiacoch sám rozhodol, že začne rozprávať a zopakoval každé slovko. Odvtedy sa mu pusa nezastaví. Niekedy dokonca ani keď spí,“ približuje svoju skúsenosť iná mamina.

Nástup do škôlky

Čo v prípade, že doma nemáte práve ‘ukecanca’ a stojíte pred ďalším závažným krokom – nástupom do škôlky? Mnohé maminy s tým majú vlastnú skúsenosť.

Zhodujú sa na tom, že s veľkou pravdepodobnosťou nebudete v škôlke jediní, ktorí toho ešte veľa 'nenakecajú'. Netreba preto stresovať. Stačí na tento fakt upozorniť pani učiteľky. "Moja mala tri roky a nerozprávala skoro vôbec. Pani učiteľky jej napriek tomu rozumeli, nemali s tým vôbec problém," popisuje na jednom z fór Andrejka.

Takže dieťa sa rozhodne netreba báť dať do škôlky. Práve naopak - môže už čoskoro od ostatných, ukecanejších krpcov mnoho pochytiť a inšpirovať sa. Možno zostanete sama prekvapená, keď sa mu už po čase nebude chcieť jazyk zastaviť.

Nepodliehať zúfalstvu

Aj keď to nie je jednoduché, netreba podliehať stresu a panike. „Všetci síce hovoria, že to mám nechať tak, že to príde. No občas je to fakt hrozné, keď niečo chce, nevie to povedať a moje mozgové závity to aj tak nedokážu pochopiť,“ priznáva sa na inom fóre mamička Katka. Viaceré deti bývajú samé nervózne a hysterické, pretože im ich okolie nerozumie.

Odborná pomoc až keď je na to čas

Mnohé mamičky začnú postupne, ak ich dietko nie je práve najukecanejšie, stresovať predčasne. Návšteva logopéda sa odporúča nie skôr ako po dosiahnutí troch rokov. Skôr by to mohlo spôsobiť opačný efekt – vystresovaný špunt by sa zaťal a hovoriť by nezačal už vôbec.

Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé články o výchove a vývoji detí! >>

#vychova #vyvoj #rec #logopedia 

Foto: pixabay