Alergia na bielkovinu kravského mlieka: Prísna diéta, ale aj šanca sa z toho dostať
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je najčastejšou potravinovou alergiou, ktorá sa objavuje u 2 až 5% narodených detí. Najčastejšie sa vyskytuje práve u detí do jedného roka. Po tom, čo ste sa dozvedeli, že ňou váš prcek trpí, vás zrejme ako prvé napadne: Akú špeciálnu starostlivosť potrebuje? Čím ho budem kŕmiť?
Za preplakanými nocami, kŕčami či zvracaním po každom kŕmení nemusí byť vždy iba detská kolika. "Alergiu nám zistili, keď mala dcérka asi mesiac. Dovtedy to bolo niečo katastrofálne. Doktorky nám tvrdili, že je to kolika, že to musíme vydržať. Až nám jedna z nich odporučila urobiť si testy a tam sa nám to potvrdilo," približuje svoju skúsenosť mamička na fóre.
V prípade, že sa u vášho novorodenca potvrdí alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM), je potrebné z jeho stravy túto bielkovinu odstrániť a dodržiavať prísnu diétu až do času, kedy alergické prejavy neustúpia a neskôr dieťa sledovať, či u neho alergia ustupuje.
V prípade, že svoje dieťa dojčíte, časť potravinových zložiek, ktoré príjimate, sa dostanú aj ku dieťatku. Ak v strave prijímate aj kravské bielkoviny (z mliečnych výrobkov), mohlo by vaše dieťatko po kojení alergicky reagovať. Nie je však dôvod s kojením prestávať.
Zo stravy však v takom prípade musíte vyradiť všetky mliečne výrobky počas obdobia dojčenia alebo do času, kedy vám doktor navrhne postupne ich opäť do stravy zaraďovať. Ak by vyradenie mliečnych výrobkov nepomohlo, zrejme bude potrebné vyradiť aj iné ako kravské výrobky, keďže niektoré deti môžu mať podobnú alergickú reakciu nielen na samotné kravské, ale aj na kozie a ovčie mlieko, či sójovú náhradu.
Treba to odsledovať v strave a ak by to bol váš prípad, eliminovať zo stravy aj tieto produkty. Ak vaše dieťatko krmíte alebo dokrmujete aj umelým mliečkom, vyhľadať budete musieť špeciálne hypoalergénne mlieko.
V neskoršom období, keď už začnete svojho drobca riadne prikrmovať, budete zrejme uvažovať, ako vyskladať jedálniček tak, aby mu nič nepoškodilo. Dnes už je na trhu v ponuke množstvo výrobkov, ktoré bielkovinu kravského mlieka neobsahuje, a dá sa tak v kuchyni zaobísť aj bez nej. Radia napríklad mamičky na MK, ktoré sa s týmto problémom doma denne stretávajú a museli sa pri varení vynájsť.
“Po tom, ako nám zistili alergiu sme prešli na kozie, ryžové a občas aj sójové mlieko. Jogurty kupujeme kozie a ryžové, sladkosti takisto nemliečne. Puding či krupicu varím z ryžového mlieka. Prívarky zahusťujem so sójovou smotanou, do mäsa som už dávala aj kokosové mlieko. Treba len špekulovať, ale dá sa to úplne v pohode zvládnuť," popisuje skúsenosť na fóre jedna z mamičiek.
Pridáva sa aj ďalšia mamička: "Môj drobec má tiež alergiu na BKM a s jedálničkom nie je problém. Na varenie používame ryžové a ovsené mlieko a smotanu, jogurty dávame ryžové a sladkosti žiadne."
Našťastie alergické reakcie u 90% detí pominú pri dodržiavaní prísnej diéty do 6. roku veku. Podľa štatistík u 50% detí sa ich stav zlepší do 1. roku života, a u ďalších 25% počas prvých troch rokoch života.
Zdroj: www.gikids.org, www.enfamil.ca
Zdroj foto: pixabay
Crohnova choroba: Dá sa s ňou „žiť“, no čakajú vás diétne obmedzenia
Crohnova choroba, teda chronický zápal tráviaceho traktu, sa nevyhýba ani deťom. Po diagnostikovaní na vás v prvom rade čaká akútne preliečenie s prísnou diétou. Dávať pozor na to, čo vaše dieťa môže a čo mu skôr škodí, si však budete musieť dávať dlhodobo. Nie je ale nutné panikáriť. Ľudia s týmto ochorením môžu vďaka dodržiavaniu niekoľkých pravidiel plnohodnotne žiť.
Čo sa pod pojmom Crohnova choroba vlastne skrýva? Ide o idiopatický (teda vzniknutý z neznámych príčin, nie ako dôsledok úrazu alebo inej choroby), neinfekčný zápal čreva (najčastejšie tenkého alebo hrubého čreva). Prvý sa týmto ochorením začal zaoberať ešte v roku 1932 doktor Burill B. Crohn so svojím tímom špecialistov. Crohnova choroba nepostihuje iba dospelých, postupne stúpa aj počet detí, uktorých sa objavuje. Najčastejšie sa objaví v školskom veku (8 - 10 rokov) alebo v období puberty. U mladších detí je skôr výnimkou. Všeobecne hovoríme o relatívne vzácnom ochorení, ktorým trpí približne 7 až 8 ľudí na 100 000 pacientov.
Pod vznik ochorenia sa môže podpísať jednak genetika a dedičnosť, ale spúšťačom môžu byť aj vonkajšie faktory, ktoré pôsobia na tráviaci trakt, najmä teda nezdravý životný štýl a životospráva. Ak jeden z rodičov s Crohnovou chorobou zápasí, je šanca, že sa časom vyskytne aj u potomka, približne 20 až 30 %. Z vonkajších faktorov negatívne vplýva na spustenie choroby najmä zlá životospráva - strava chudobná na vlákninu, zato bohatá na nasýtené tuky či rafinovaný cukor. Negatívne tiež pôsobí alkohol, fajčenie či časté užívanie antibiotík.
Typické pre túto chorobu je, že sa striedajú obdobia príznakov a obdobia utlmenia príznakov. Preto ak máte podozrenie, že by vaše dieťa mohlo s Crohnovou chorobou zápasiť, je dôležité navštíviť lekára a podrobiť sa vyšetreniam. Liečba sa volí individuálne podľa aktuálneho stavu malého pacienta, najčastejšie však formou diéty.
Príznaky sa môžu líšiť, závisí od toho, ktorá časť črevnej sústavy je napadnutá. Medzi najčastejšie príznaky Crohnovej choroby patrí:
Medzi menej časté príznaky patrí aj:
Dieťa po diagnostikovaní ochorenia čakajú viaceré diétne opatrenia, ako aj obmedzenia vo fyzickej záťaži. Diéta sa líši v období akútneho stavu a následne. Súčasťou liečby je aj medikamentózna liečba (podávanie liekov s protizápalovým účinkom na tráviacu sústavu aj črevá) a chirurgická liečba (v prípade, že konzervatívna liečba nebola úspešná, je potrebné zasiahnutú časť čreva chirurgicky odstrániť).
V akútnom stave ide o nasadenie diéty, ktorá čo najmenej zaťažuje postihnuté črevo. Pacient teda prijíma v tomto období iba parenterálnu výživu, teda injekčne podávanú stravu. Po akútnom preliečení sa postupne do jedálnička zaraďuje aj "normálna", ľahko stráviteľná potrava. Zo začiatku najmä biele pečivo, varená zelenina, zemiaky, ryža, cestoviny, chudé mäso, nízkotučné syry, hydina či ryby. Vhodné je obmedziť alebo úplne vylúčiť potraviny obsahujúce laktózu.
Po úspešnom akútnom „preliečení“ choroby nastáva tzv. pokojové obdobie, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov. Aj počas tohto času je však nevyhnutné dodžiavať diétny režim a dostatočný pitný režim.
V pokojovom období by mala strava malého pacienta s Crohnovou chorobou byť v prvom rada vyvážená a pestrá, vo vhodnom zastúpení bielkovín (tie by mali mať v strave vedúce zastúpenie), tukov a sacharidov. Strava by mala byť bohatá na vitamíny a vlákninu (celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, zelenina, zemiaky, ovsené vločky). Vysoko prospešné sú aj nenasýtené mastné kyseliny, ktoré nájdete vo veľkom zastúpení v rybom mäse. Všeobecne sú ryby vhodné na jednoduché trávenie.
Postupne môžete začať skúšať do jedálnička potraviny zaraďovať a všímať si reakciu na ne. Vyprážané, ťažké či tučné jedlá sa nedoporučujú, takisto opatrne so sladkosťami a strukovinami. Mnohí pacienti, u ktorých sa Crohnova choroba objavila, sa so svojím stavom dokázali postupne zmieriť, s chorobou sa takpovediac "zžiť" a naďalej plnohodnotne žiť. Chce to len chvíľu času a snahu dodržiavať niekoľko vyššie spomínaných zásad.
Zdroj: www.crohnovachoroba.sk, www.vyzivavchorobe.sk
Zdroj foto: pixabay
Vyvolanie pôrodu: Kedy, ako a naozaj to bolí viac?
Zrejme každá budúca mamička túži po prirodzenom nástupe pôrodu. Nie vždy jej to však je umožnené, a tak sa občas musí medicínsky zakročiť a pôrodu napomôcť. Aké sú najčastejšie dôvody na vyvolávanie pôrodu, akými technikami sa pôrod môže vyvolať a skutočne býva jeho priebeh bolestivejší?
K umelému vyvolaniu pôrodnej činnosti väčšinou nedochádza „len tak“, ale pristupuje sa k nemu na základe konkrétnych dôvodov. Väčšinou vám ho doktor navrhne v čase, keď prenášate ako alternatívu k prirodzenému pôrodu. Nevyhnutný je aj v prípade, že vám odtiekla plodová voda no ani po jej odtečení sa u vás do 24 hodín nedostavila dostatočná kontrakčná činnosť. K plánovanému pôrodu sa prikláňa aj v prípade, že váš predchádzajúci pôrod trval menej ako 60 minút. Indikáciou môžu byť aj konkrétne zdravotné problémy nastávajúcej mamičky (preeklampsia – vysoký krvný tlak, problémy s obličkami...).
Existuje niekoľko “urýchľovačov” nástupu pôrodnej činnosti. Jednotlivé formy sa v mnohých prípadoch kombinujú alebo niekoľkokrát opakujú. Vždy závisí od stavu pacientky a od toho, ako sa jej stav vyvíja.
Hamiltonov hmat
Ide o metódu, počas ktorej gynekológ vaginálne oddelí vak blán v strede krčka maternice od maternicovej steny. Snahou je aktivizovať činnosť maternice. Pristupuje sa k nemu zvyčajne ako k jednej z prvých metód, a to v prípade, že pôrodné cesty rodičky sú dostatočne pripravené. Hamiltonov hmat by mal byť vykonaný vždy iba s vedomím budúcej mamičky a po jej súhlase.
Účinnosť tohto úkonu je, ako aj pri iných metódach vyvolávania, veľmi individuálna. Mamičky na MK sa však zhodujú, že napríklad na rozdiel od zavedenia oxytocínu ide o pomerne šetrnú a nedrastickú metódu. Niekedy nezaberie ani jeho opakované aplikovanie, inokedy mamičke pôrod pekne rozbehne.
Tabletka alebo gél
Ďalšou z možností je zavedenie tabletky alebo gélu s obsahom hormónu prostaglandínu do pošvy. Samotné vloženie čípku do pošvy býva mierne nepríjemné, nie však bolestivé. Účinnosť je aj v tomto prípade značne individuálna. Ak tabletka ‘nezaberie’, zvyčajne sa pristupuje k ďalším alternatívam alebo opakovanému aplikovaniu.
Oxytocín
Hormón oxytocín sa podáva infúzne na rozbehnutie kontrakčných činností. Účinný býva najmä v prípade, ak je už žena dostatočne ‘otvorená’ s cieľom zabezpečiť nástup konktrakcií, prípadne ich zintenzívniť, aby pôrod plynulo pokračoval. Kontrakcie, ktoré sa po zavedení oxytocínu do žily, objavujú, sú častokrát intenzívnejšie, dlhšie a s kratšími prestávkami.
Alebo tiež prepichnutie plodových vakov či prasknutie plodovej vody. Za účelom urýchlenia pôrodu sa často kombinuje s podávaním oxytocínu.
Otázka, ktorá zrejme trápi každú tehotnú ženu, ktorú vyvolávaný pôrod čaká. Bude to bolieť viac, ako prirodzený pôrod?
Okolo vyvolávaného pôrodu je z istých dôvodov opradených mnoho strašidelných historiek o jeho neznesiteľnosti. Nikto však zároveň nehovorí, že prirodzený pôrod je prechádzka ružovou záhradou. Treba však jedným dychom dodať, že k indukovanému pôrodu alebo použitiu techník na urýchlenie pôrodu, sa zväčša pristupuje v prípade, ak je na to pádny dôvod. Rozhodne by sa tieto techniky nemali využívať iba z pohodlnosti rodičky či zdravotného personálu.
V prvom rade je ťažké porovnávať, keďže každý pôrod, tak isto ako každé tehotenstvo, je úplne iné. Aj tá istá žena prežíva jednotlivé pôrody úplne inak. Prvýkrát ide všetko hladko a rýchlo a na druhý pokus si to musí poriadne odžiť. Podobne je to aj v otázke Prirodzený vs. vyvolávaný pôrod. Niektorej rodičke zaberú vyvolávacie techniky hneď, iná sa trápi dlhé hodiny.
Mamičky na MK sa zvyčajne zhodujú v tom, že bolesti počas vyvolávaného pôrodu sú intenzívnejšie a v kratších intervaloch, zato však aj celkový pôrod trvá kratšie. "Prvý pôrod som mala normálny, druhý vyvolávaný, ale teda len tabletkou do krčka. Druhý pôrod bol neporovnateľne rýchlejší, ale aj bolestivejší a kontrakcie takmer bez prestávky," popisuje svoju skúsenosť jedna z mamičiek.
Priebeh žiadneho pôrodu sa nedá vopred naplánovať. Respektíve nedá sa naplánovať to, ako veľmi nás bude bolieť, ako dlho bude trvať, čo na nás zaberie a čo naopak nie, ako bude reagovať naše telo... Každá z nás má takisto odlišný prah bolesti a inak prežíva fyzickú bolesť. Čo však môžete urobiť pre svoje vlastné dobro aj dobro svojho dieťatka, nastaviť si to v prvom rade vo svojej hlave. Psychicky sa na pôrod nastaviť a nebáť sa ho. Bolesť ku nemu patrí, o tom nikto nepolemizuje. No to, ako ju prežijete, je na vás. Myslite na to, že v cieľovej rovinke vás čaká to najkrajšie stretnutie, aké si zrejme človek môže želať. A to stojí za akúkoľvek fyzickú bolesť. Tešte sa do pôrodnice, pretože sa do tejto cieľovej rovinky blížite. A či to bude trvať 2 hodinky s niekoľkými nenápadnými kontrakciami a na 3 zatlačenia, alebo vás vaše telo poriadne vytrápi, to ovplyvniť, bohužiaľ, nemôžete.
Zdroj foto: pixabay
Keď sa dieťatku nechce na svet
Netrpezlivo počítate dni do termínu pôrodu. Váš čas podľa tehotenskej knižky konečne nadíde, no dieťatko sa zatiaľ na svet akosi nepýta. Nebojte, zďaleka nie ste jediná budúca mamička, ktorá ‘prenáša’.
40 týždňov je akurát tak dosť! Celé telo vás bolí, celé okolie sa každý deň pýta, či už to máte za sebou. A vy si skutočne neprajete iné, ako už celý proces konečne absolvovať a najlepšie prirodzenou cestou. Tašku do pôrodnice už máte dlhé týždne zbalenú a každým dňom ste viac a viac pripravená v momente vyraziť do nemocnice. Vaše telo i bábätko to však vidí inak.
O prenašaní či potermínovej gravidite oficiálne hovoríme až v 42. týždni gravidity. Častokrát sa však medzi mamičkami používa termín „prenášam“ už po tom, ako ‘prešvihli’ svoj oficiálny termín pôrodu. Ten je vypočítavaný na základe vášho menštruačného cyklu, ovulácie a výsledkov ultrazvuku a nemusí ísť vždy o jednoznačne presný dátum. Takisto váš organizmus (a dieťatko v ňom) nepozná kalendár a riadi sa vlastnými inštinktami.
V jednotlivých nemocniciach sa k rôznym technikám ‘urýchľovania’ nástupu pôrodu stavajú individuálne. Niekedy sa ich techniky a štandardy líšia aj od doktora k doktorovi. Podobne sa rôzni aj prístup nastávajúcich mamičiek. Jedna to chce mať čím skôr za sebou a s tým, aby lekár nástup pôrodu urýchlil, nemá problém. Ďalšia zas zastáva filozofiu – radšej počkať, kým sa bábätko samo rozhodne.
Štandardne sa však v slovenských nemocniciach s umelým vyvolávaním pôrodu čaká od niekoľkých dní až po 2 týždne od vypočítaného termínu pôrodu. Žena aj bábätko sú však pravidelne kontrolované (od TP zvyčajne každé dva dni), pod dohľadom je najmä stav plodovej vody, krvný tlak matky a ozvy a prietoky dieťatka. Dôležité je odsledovať si, či nie je bábätko vo vašom brušku odrazu menej aktívne. Ak sa vyskytne akýkoľvek zdravotný problém, mamička je zvyčajne hospitalizovaná až do nástupu, prípadne vyvolania, pôrodu. Ak sa dieťatko ani po týždni, maximálne však dvoch, od termínu pôrodu na svet nevypýta prirodzene, pristupuje sa k umelému vyvolaniu pôrodu, keďže plod môže byť dlhším vyčkávaním ohrozený (prestarnutá placenta dostatočne dieťatko nevyživuje, zelená plodová voda..)
Ak vaša netrpezlivosť každým dňom rastie, vyskúšať môžete niekoľko babských rád na ‘vyvolanie pôrodu’. Žiadna z nich vám síce úspech nezaručuje, na druhej strane však nemáte čo stratiť.
Pravidelné, nenáročné prechádzky, jednoduché cviky na fitlopte, drepy či chôdza do schodov môžu pomôcť vašim pôrodným cestám pripraviť sa na pôrod. Robte len to, čo je vám príjemné a iba tak dlho, ako vám to je príjemné.
Mnoho tehuliek v pokročilom štádiu tehotenstva do svojho pitného režimu zaraďuje čaj z ostružiny malinovníka. Dostanete ho kúpiť v ktorejkoľvek lekárni. O odvare z tejto bylinky sa hovorí, že takisto pripravuje pôrodné cesty na pôrod. Čo sa týka jedál, medzi nami dievčatami, kolujú povery o pozitívnych účinkoch štipľavých pokrmov.
Síce sa vám naňho možno nebude chcieť ani pomyslieť, sex skutočne môže dopomôcť k spusteniu pôrodu. V mužskom ejakuláte sa vraj totiž nachádzajú látky, ktoré pomáhajú zmäkčiť kŕčok maternice. Pocity pri orgazme takisto môžu napomôcť pôrodným cestám. Do ničoho sa však nenúťte a takisto neodporúčame praktizovať žiadne extrémne polohy.
Jedno či dva deci červeného vína síce nemá zázračné účinky, budúcej mamičke však môže pomôcť príjemne zrelaxovať, čo môže takisto privodiť nástup pôrodu. Teplý kúpeľ pocit uvoľnenia ešte znásobi. Ak aj tento postup ihneď nepovedie k úspešnému cieľu, minimálne sa samej sebe postaráte o príjemný večer.
Zdroj foto: pixabay
Stručná príručka pre čerstvé mamičky: 6 zásad, ako sa starať o novorodenca v lete
Ak sa vaše bábätko narodí v letných mesiacoch, je menšia pravdepodobnosť, že počas prvých týždňov ho potrápi nádcha či iné 'zimné' bacily. Na druhej strane je však počas horúcich dní potrebné venovať zvýšenú pozornosť o jeho starostlivosť v iných oblastiach. Ktoré otázky ohľadom starostlivosti o letných novorodencov najčastejšie trápia čerstvé prvorodičky a čo by ste určite nemali podceniť?
Novorodenec vám nevie povedať, či mu je teplo alebo zima. Na to, aby ste to odsledovali, ste tu vy. Existuje niekoľko spôsobov, ako jeho momentálny stav zistiť. Položte svoju dlaň na chrbátik bábätka pod oblečenie alebo na zadnú stranu krku. Pokožka by mala byť teplá, nie však príliš horúca ani studená. Ručičky alebo nožičky nie sú veľmi presným merítkom, keďže pri tých najmenších sú zvyčajne o čosi chladnejšie ako zvyšok tela.
Všeobecné pravidlo, o ktorom ste už zrejme počuli, hovorí, že detičky potrebujú o jednu vrstvu oblečenia viac ako my, dospelí. Takže ak máte na sebe tričko s krátkym rukávom, novorodeniatku bude príjemne v tielku a tričku, prípadne tričku a tenkej košieľke. Majte na pamäti, že tým najmenším novorodeniatkam nepracuje ich vlastná termoregulácia tak, ako nám.
Takisto by sa však na druhej strane nemali počas horúcich dní príliš potiť a prehrievať ho. Preto ak máte pocit, najmä počas tých najteplejších dní, že je vášmu bábätku horúco (potí sa, má vlhké vlásky, rýchlo dýcha, má z tepla vyrážky...), pokojne mu jednu vrstvu oblečenia vyzlečte. Postačí mu aj body s krátkymi rukávmi, prípadne bez rukávov. Potné žľazy našich najmenších sa ešte len vyvíjajú, preto sú náchylnejšie k tvorbe tzv. potničiek alebo zaparenín. Aj preto dbajte na to, aby sa potili čo najmenej.
Z materiálov oblečenia je najvhodnejšia bavlna, keďže je ľahučká a priedušná. Oblečenie by tiež malo byť dostatočne voľné, aby mohla detská pokožka dýchať. Ak mu chcete zabezpečiť dostatočný komfort pri ležaní, položte bábätko na látkovú plienku, ktorá teplo mierne izoluje.
Viac rád o tom, ako obliekať letného novorodenca, si môžete prečítať priamo od mamičiek na fóre MK.
Pokožka vášho novonarodeného drobca je tenká, jemná a nedokáže sa pred slnečným žiarením chrániť, pretože neobsahuje dostatok pigmentu. Preto by sme najmä počas prvých týždňov mali čo najviac minimalizovať pobyt dieťatka na slnku.
Ak je to už nevyhnutné a s novorodencom idete vonku, snažte sa byť čo najviac v tieni, používajte vždy na jeho ochranu čiapočku alebo klobúčik, v aute tienidlá proti slnku. Špeciálne detské krémy na opaľovanie sú väčšinou vhodné až pre deti od niekoľkých mesiacov (väčšinou od pol roka), nie priamo pre novorodencov. Na prechádzku sa pri tropických horúčavach preto vydávajte radšej podvečer alebo skoro ráno.
Ak plne kojíte, vaše materské mlieko postačí na kompletnú výživu, ako aj dostatočnú hydratáciu pre bábätko. Váš novorodenec preto ani v najväčších horúčavách nepotrebuje žiadne iné tekutiny. Je však možné, že počas silného leta ho budete musieť kojiť ešte o čosi častejšie, keďže môže počas vysokých teplôt častejšie vysmädnúť.
Ak svoje bábätko krmíte umelým mliečkom, je vhodné v horúcom počasí doplniť mu tekutiny aj malým množstvom dojčenskej vody.
Aj keď sa novorodenec uprostred horúcich letných dní bude potiť viac, ako v zime, neznamená to, že ho musíte aj o to častejšie kúpať. Ak si však kúpanie vyslovene užíva, je to na druhej strane výborný spôsob, ako ho na čas 'schladiť'. Samozrejme na kúpeľ nepoužívajte studenú vodu. Aj počas leta dodržujte štandardných 38°C. Pri umývaní sa sústreďte najmä na záhyby rúk, nôh a krku, podpazušie a zadoček, teda všetky miesta náchylné na pot a vznik potničiek.
Počas horúcich dní a nocí môže mať váš drobček problém so spánkom. Nechajte v spálni otvorené okno, aby ste zabezpečili čerstvý vzduch. Dieťatko však nesmie ležať v prievane. Ak bábätko spinká v zavinovačke alebo perinke, stačí mu obliecť o jednu vrstvu oblečenia menej, aby mu počas spánku nebolo príliš horúco. Na balenie novorodenca môžu počas horúcich dní výborne poslúžiť aj mušelínové plienky, ktoré sú ľahké a priedušné.
Zdroj: www.ohbaby.co.nz, www.babycenter.in
Zdroj foto: pixabay
Epidurálka pri pôrode: Áno alebo nie? Aký je názor slovenských mamičiek?
Mám si dať pichnúť epidurálku? Aký bude pôrod s ňou a aký bez nej? Oplatí sa to? Toto je len časť otázok ohľadom problematiky uľahčenia pôrodných bolestí, ktoré s blížiacim sa termínom pôrodu rieši nejedná nastávajúca mamička. Aké sú skúsenosti mamičiek na MK, ktoré už majú aspoň jeden pôrod za sebou?
Je len málo tém, v ktorých sa názory žien – mamičiek tak rôznia. Nie je to potrebné, pôrod sa dá zvládnuť aj bez toho! Bez epi si neviem predstaviť, ako by som tie hodiny bolestí pretrpela! Vrelo odporúčam! Prvý pôrod bol bez epi, každý ďalší sa rozhodnem rovnako! A toto je opäť iba zlomok reálnych skúseností reálnych mamičiek. Tak poďme sa prekusať cez túto problematiku postupne.
Epidurálna analgézia slúži na tlmenie pôrodných bolestí a kontrakcií. Nezabezpečí tzv. bezbolestný pôrod, no bolesti po zavedení PEDA sú znesitelnejšie a nestupňujú sa. Počas kontrakcií by ste nemali cítiť bolesť, iba sťahy a tlaky. Rozhodujúci je aj čas aplikovania epidurálky. Nesmiete byť otvorená na viac ako približne 5 cm.
Epidurálka pôsobí zhruba 1 až 1,5 hodiny a je možné ju po odznení účinkov opakovane "dopichovať". Niekedy zdravotný stav rodičky zavedenie epidurálnej analgézie nepovoľuje. Na to, aby vám už priamo na mieste počas pôrodu anesteziológ mohol epidurálku podať, vo väčšine slovenských nemocníc musíte vopred absolvovať tzv. „poučenie“. Ide o štandardný proces. Keďže na Slovensku sa epidurálna analgézia považuje za nadštandardnú službu, zdravotné poisťovne ju nepreplácajú. Za epidurálku teda platíte vy, sumy sa pohybujú v závislosti od nemocnice (od 80 do 150 eur).
Aj keď sa názory mamičiek rôznia, a to vo väčšine v závislosti od ich vlastných prežitých skúseností, zhodujú sa na jednom – je dobré vopred si vybaviť nevyhnutné „poučenie“ a priamo na mieste v čase pôrodu sa rozhodnúť, či o epidurálku záujem máte alebo to risknete bez nej. Istou nevýhodou je, že sa musíte rozhodnúť včas, keďže neskôr vám ju už lekári odmietnu vpichnúť. V niektorých prípadoch teda ide skôr o „hop alebo trop“. Našťastie však nikdy neviete porovnať, aké by to bolo, keby...
Každý pôrod je úplne iný, každá z nás má tiež úplne iné vnímanie a prah bolesti. Mnohé mamičky volia epidurálku ako samozrejmosť a žiadajú ju hneď po príchode do nemocnice. „Prečo prírode nepomôcť, keď sa dá. Keď je správne a včas ‘nadávkovaná’, je na nezaplatenie. Oceníte to aj po samotnom pôrode, pri prípadnom šití,” vyjadrila svoj názor na jednom z fór k často diskutovanej problematike Jana.
Iné baby si vpichnutie epidurálky nechávajú v zálohe pre prípad, že by svoje predstavy „podcenili“ a až na mieste sa rozhodnú, či o epi záujem majú. „Nechala som si otvorenú možnosť a dobre som urobila. Úplne inak sa totiž rozhoduje teraz a keď človek leží v kontrakciách na sále. Využila som ju už dvakrát a využijem aj tretí. Čo sa týka možných rizík, ktorých sa niektoré baby obávajú, epi už nie je žiadna novinka a anesteziológovia sú vysokošpecializovaní lekári, ktorí vedia, čo robia. Dnes už matky – hrdinky nedostávajú medaile, takže nie je dôvod trpieť, keď nemusíte,“ popisuje svoj názor ďalšia z mamičiek.
Podobnú skúsenosť približuje aj ďalšia mamina: „Som bojko a mám dosť nízky prah bolesti. Chcela som síce rodiť bez, ale pre istotu som si epi vybavila a povedala som si, že uvidím, aké budú tie bolesti silné. Keď prišli, nevedela som sa dočkať anesteziológa.“
Sú aj mamičky, ktorým sa pôrod rozbehol a napredoval tak rýchlo, že na podanie epidurálky ani nezvyšil čas. „Môj pôrod bol veľmi rýchly. Malý bol vonku na tri kontrakcie a rodila som bez epi. Keďže som zažila iba svoj trojhodinový pôrod, môžem povedať, že sa to dá zvládnuť aj bez nej,“ popisuje svoju skúsenosť na fóre ďalšia mamička.
Podobný priebeh zažila aj Evka: „Rodila som bez epidurálky. Pôrod som mala relatívne rýchly a nemám z neho žiadnu traumu, hoci som sa strašne bála. Epidurálku som plánovala, ale nestihli mi ju pichnúť. Pri druhom dieťati si ju zabezpečím dopredu a v prípade potreby ju využijem, pretože ak by sa náhodou stalo, že budem rodiť 20 hodín, tak si to nedokážem predstaviť. Keď bude možnosť, tak si tie bolesti uľahčím
Aký záver v tak komplikovanej problematike vyplýva? Tak, ako si každá budúca mamina musí pôrodom prejsť 'sama', musí sa aj každá rozhodnúť, či o tlmenie bolesti pomocou epidurálky bude mať záujem. Výhodou je, že sa tak môžete rozhodnúť priamo na mieste podľa vzniknutej situácie. To, či sa priamo počas pôrodu rozhodnete pre alebo proti, je len na vás a my vám v každom prípade želáme len tie najkrajšie spomienky na váš veľký deň!
Zdroj foto: pixabay
Tandemové dojčenie: Nakŕmte dve muchy jednou ranou
Čakáte príchod dvojičiek alebo ďalšieho člena rodiny s tým, že ešte stále dojčíte jeho staršieho súrodenca? Pochopiteľne, nemusíte s kojením prvorodeného dieťatka prestávať. Tandemové dojčenie, alebo dojčenie dvoch detí naraz, je úplne bezpečnou a vyhľadávanou formou, ako 'nakŕmiť dve muchy jednou ranou'.
Tandemové kojenie má mnoho výhod a obavy z toho, že nebudete mať pre novorodenca dostatok mlieka vás trápiť nemusia. Vaše prsia totiž majú úžasnú schopnosť prispôsobiť sa 'dopytu', ktorý je na nich kladený. Zároveň tandemové kojenie môže posilniť novovznikajúcu väzbu medzi súrodencami.
Zo začiatku dá zabrať aj dojčenie jedného bábätka. V tomto ste už ale zrejme profesionál. Kŕmenie oboch detí naraz však bude opäť vyžadovať istú mieru skúšania, experimentovania a zvykania si na novú situáciu. Určite oceníte dostatočné množstvo vankúšov i vlastnú dávku kreativity. Pomôcť môže dojčenie na posteli. Keď bude menšie bábätko správne prisaté a bude sa kŕmiť, vám ostane jedna voľná ruka, ktorou môžete pomôcť nájsť vhodnú polohu druhému dieťaťu.
Nájsť vhodnú polohu, ktorá bude vyhovovať vám aj bábätkam, je o to namáhavejšie v prípade, že začínate kojiť dvojičky. Prvé dni vám to dá určite zabrať. Aj preto sa odporúča pri rozkojovaní začínať individuálne - najprv s jedným a potom s druhým novorodeniatkom. Mnohým mamičkám dokonca individuálne kojenie vyhovuje viac, ako kŕmenie oboch deti naraz, napriek tomu, že zaberie dvojnásobne viac času. “I keď som toho naspala veľmi málo, kojila som samostatne. Viem, že sa to dá aj naraz, ale mne to nevyhovovalo. Nemala som na to nervy," popisuje svoju skúsenosť mamička dvojičiek na fóre.
Dojčiť jedno a až potom druhé dieťa môžete samozrejme aj v prípade, že ide o novorodenca a staršieho súrodenca.
Keďže po pôrode sa v prsiach vytvorí prvé mliečko, tzv. kolostrum, ktoré je bohaté na živiny a imunitné látky, uprednostnite v začiatkoch kojenia práve novorodenca, ktorý tieto látky potrebuje. Takisto potrebuje byť dojčený oveľa častejšie ako starší súrodenec.
V prípade dvojčiat začnite kojiť najprv to bábätko, ktoré ste naposledy dojčili ako druhé, prípadne si to podeľte a dojčite z jedného prsa vždy jedno a z druhé prsa druhé bábo.
Ak prírastok do rodiny ešte len očakávate a pritom pokračujete v dojčení staršieho dieťatka, nemajte obavy. Nie je žiaden dôvod na jeho predčasné odstavovanie. Môže sa však stať, že dieťa samo vypozoruje zmenu chute mliečka, čo je spôsobené práve vašou graviditou, a postupne ho začne odmietať.
Skúsenosť s tým má aj mamička z fóra:"Kojila som asi do 6. mesiaca tehotenstva. Potom zrazu syn prestal sám od seba. Asi sa zmenila chuť materského mlieka. No a potom, keď uvidel po narodení papať mladšiu sestričku, tak sa opäť pridal."
Ak však staršie dieťa naďalej materské mlieko vyhľadáva, neexistuje dôvod, prečo by ste ho museli odstavovať. Dojčenie počas tehotenstva nemôže vyvolať predčasný pôrod a ani ním nijak inak neohrozíte bábätko v brušku.
Zdroj: www.fitpregnancy.com, www.breastfeedingusa.org
Zdroj foto: pixabay
Oteckovia a bonding: Tipy, ako budovať vzťah s novorodencom
Oteckovia, ak túžite vytvoriť si s novorodencom čo najintímnejší vzťah hneď po narodení, nebojte sa to dať najavo. Buďte iniciatívni, preukážte vlastný záujem byť súčasťou novovzniknutej situácie hneď od začiatku. Ako však na to? Poradíme vám.
Vaša partnerka nosí dieťatko 9 mesiacov pod srdcom. Ona ho porodí, začína kojiť a trávi s ním väčšinu dňa. Nejeden otecko sa preto v takejto chvíli môže cítiť odstrčený, prípadne ani sám netuší, akým spôsobom nadviazať prvé, a často tak dôležité, puto s vlastným dieťaťom. Počuli ste už o bondingu? A ako ho vytvoriť medzi otcom a bábätkom?
Ide o vytváranie intenzívnej väzby s novorodencom bezprostredne po jeho narodení. Nadväzovanie intenzívneho emočného a biologicky prirodzeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, budovanie náklonnosti, intimity a dôvernej lásky.
Niektorí oteckovia sa cítia silne zviazaní so svojím novorodeniatkom už niekoľko minút po narodení, iným to môže trvať oveľa dlhšie. Je to však úplne normálne. Nie je dôvod cítiť sa previnilo.
Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré vám na začiatku môžu dopomôcť vytvoriť so svojím dieťatkom lepší bonding:
Prvé týždne strávi dieťatko značnú časť dňa spánkom a dojčením. To je v plnej zodpovednosti partnerky. Preto sa môžu niektorí novopečení oteckovia cítiť mierne "vylúčení z hry". Aj tu však môžete zohrať istú, aj keď iba asistenskú, rolu. Po nakojení môžete zobrať dieťatko do náruče, pomôcť mu správnou technikou odgrgnúť si, jemne mu spievať, aby ste ho uspali, prechádzať sa s ním po izbe.
Ak z nejakého dôvodu vaša partnerka mlieko odsáva alebo bábätko prikrmujete, je to takisto ideálna šanca pre vás zobrať iniciatívu do vlastných rúk (napríklad v noci) a vytvoriť si bonding pomocou kŕmenia. Zároveň doprajete partnerke zaslúžený oddych. Počas kŕmenia držte dieťatko v rovnakej pozícii, ako je počas dojčenia a dívajte sa mu do očí.
Mnohí oteckovia to vnímajú ako strašiak číslo jedna. Boja sa nielen smradľavej plienky, ale aj svojej nešikovnosti. Čo keď mám obe ruky ľavé a nebudem vedieť, ako na to? Nebojte sa, prebaľovanie nie je žiadna veda. Raz, dvakrát si to skúsite a stane sa z vás profík. Nielenže zažijete malé víťazstvo, zároveň tiež budete schopný zastúpiť na chvíľu partnerku. Navyše prebaľovanie je ďalší skvelý čas na vytváranie bondingu.
Bábätka majú rady presný harmonogram. Cítia sa vďaka tomu istejšie. Staňte sa preto aj vy súčasťou malého večerného rituálu. Je to ideálny čas, keďže ste už pravdepodobne doma z práce. Prevezmite napríklad úlohu počas kúpania. Bábätko si tak zapamätá, že po večernom kúpaní s oteckom nasleduje čas spánku.
Zdroj: www.babycenter.com, www.parents.com
Zdroj foto: pixabay
S hemoroidami v tehotenstve sa stretne každá desiata žena. Čo s tým?
Pálenie záhy, nevoľnosti, bolesti chrbta či opuchnuté nohy. Ako keby toho na vás počas tehotenstva nebolo dosť, ďalším z nepríjemných sprievodných javov, a to najmä v poslednom štádiu gravidity, môže byť u nejednej tehulky výskyt hemoroidov. Čo robiť, ak sa u vás tento nepríjemný problém objaví, prečo sa s ním v tehotenstve stretávame a ako si uľaviť? Poradíme vám.
Hemoroidy (laicky nazývané aj zlatá žila) sú cievne pletence (drobné vankúšikové útvary) v oblasti konečníka. Môžu byť vonkajšie alebo vnútorné. Objaviť sa môžu ako dôsledok nesprávneho prietoku a odtoku krvi. Prejavujú sa pálením, svrbením, neskôr aj krvácaním a bolesťami.
Mnoho nastávajúcich mamičiek poriadne ani nevie, čo hemoroidy sú. Doteraz s nimi totiž nikdy problém nemalo. A zrazu, často v posledných týždňoch pred pôrodom, si po vykonaní toalety či počas večernej hygieny nahmatajú v oblasti konečníka nepríjemný "vriedok". S týmto problémom sa počas 3. trimestra stretáva až každá desiata žena. Pýtate sa, prečo práve teraz?
Počas tehotenstva sa zvyšuje objem krvi v tele, neraz až o 50%. Zároveň zvýšená hladina hormónu progresterón uvoľňuje steny krvných ciev. Žily v oblasti zväčšujúcej sa maternice sú opuchnuté, pretože váha bábätka na nich vytvára stále väčší tlak. Pre tieto dôvody sa mnoho tehotných žien stretáva počas tehotenstva s kŕčovými žilami a takisto s hemoroidmi. Hemoroidom zároveň nepomáha ani tak často skloňovaná tehotenská zápcha.
Okrem toho sa u vás hemoroidy môžu objaviť aj v dôsledku vaginálneho pôrodu, ako následok silného tlačenia. Mnohým ženám sa po istom čase od pôrodu stav zlepší sám a hemoroidy jednoducho zmiznú. Nie všetky však majú to šťastie. Ak by ste so zlatou žilou bojovali dlhodobo a nepomáhala vám klasická liečba (úprava stravy, mastičky, čípky, sedavé kúpele), je nevyhnutné podrobiť sa chirurgickému zákroku.
Žiaden z týchto tipov nie je zaručený, riziko výskytu zlatej žily však môže znížiť.
Ak sa u vás počas tehotenstva hemoroidy objavili, určite to v prvom rade prekonzultujte so svojím lekárom. Môže vám odporučiť čípky alebo mastičky, ktoré sú vhodné aj v období gravidity. Vyskúšať môžete aj sedavé kúpele z dubovej kôry, nechtíka či repíka, príp. si môžete silným odvarom zasiahnuté miesto potierať.
Ak zápasíte so zápchou, dôsledkom ktorej sa u vás hemoroidy pravdepodobne objavili, pomôcť vám môže aj prírodná vláknina - psyllium, ktorú bežne dostať kúpiť v lekárňach. Jedna z mamičiek na MK fóre, ktorá si podobnými nepríjemnosťami prešla, radí zamiešať si ju do bieleho jogurtu a zapiť dostatočným množstvom vody. Na lepšiu stolicu zaberajú napríklad aj sušené slivky, hrozienka, zelená zelenina či rôzne kefíry a acidofilné mlieka.
Zdroj: www.netmums.com, www.babycenter.com
Zdroj foto: pixabay
Ako zvládnuť rizikové tehotenstvo a nezblázniť sa z toho?
Nie každá z nás má to šťastie, že si môže aktívne užívať svoje tehotenstvo až do konca. Z rôznych zdravotných dôvodov sa s pojmom rizikové tehotenstvo na vlastnej koži stretne až 30% budúcich mamičiek. Ako ho prežívajú tehulky na Modrom koníkovi?
O rizikovom tehotenstve hovoríme vtedy, ak vám alebo vášmu dieťaťu hrozí počas gravidity nejaký konkrétny zdravotný problém. Takéto tehotenstvo si vyžaduje osobitný prístup jednak zo strany lekára, ako aj z vašej strany. Väčšina tehotných žien je počas rizikového tehotenstva vypísaná na tzv. PN-ke a má nakázaný kľudový režim. Jeho intenzita, a teda aj aktivity, ktoré robiť (ne)môžete sa líšia od vášho zdravotného stavu.
Rizikové faktory sa môžu pretaviť napríklad do spomaleného vývinu bábätka, predčasného pôrodu, preeklampsie či problémov s placentou. Pamätajte však, že to, že je vaše tehotenstvo rizikové, automaticky neznamená, že jeden z vás - či už vy alebo vaše bábätko - nevyhnutne musí čeliť nejakému zdravotnému problému.
Za rizikové sa väčšinou považujú tehotenstvá v prípade, že mamička má alebo trpí na cukrovku, rakovinu, vysoký krvný tlak, epilepsiu, má problémy s obličkami, je mladšia ako 17 alebo staršia ako 35 rokov, očakáva viac ako jedno bábätko, v minulosti si prešla viacerými potratmi, zistilo sa, že bábätko má genetickú chorobu (Downov sydróm, srdcové, pľúcne alebo ochorenie obličiek). Na rizikové tehotenstvo však môže tehuľka naskočiť aj "za jazdy", a to kedykoľvek v priebehu gravidity. Môžu u nej zistiť problémy s kŕkom maternice, objaví sa u nej krvný výron (hematón) alebo jej jednoducho hrozí predčasný pôrod.
Niektoré mamičky majú od doktora naordinovaný pokoj na lôžku. To znamená, že by nemali vykonávať žiadnu namáhavá činnosť, väčšinu času by mali mať iba vyložené nohy a nachádzať sa v polohe ležmo. Pre niekoho to môže znieť ako ideálna predstava, ako stráviť niekoľko mesiacov. Reálne to však môže byť celkom na zbláznenie. Dni sa zdajú dlhé a nekonečné.
Prirodzene, nie vždy je to prechádzka ružovou záhradou a mnohé nastávajúce mamičky majú trampoty s novou situáciou sa vysporiadať. "Nie je to jednoduché ani psychicky ani fyzicky. Človek len leží a nesmie nič robiť. Celé dni iba premýšľa, ako sa to všetko skončí. Samozrejme som aj úplne dolámaná z toho, že celý deň len ležím. Všetko ma bolí," posťažovala sa na fóre jedna z báb.
Najmä pre ženy, ktoré boli pred otehotnením zvyknuté na aktívny životný štýl a množstvo najrôznejších činností, môže byť nová situácia skutočne zaťažkávajúcou skúškou, na ktorú si musia istý čas zvykať. Samozrejme, kvôli zdraviu a bezpečiu bábätka sa podvolia, no určite im “domáce väzenie” netreba závidieť. "Najprv som sa musela doslovať premáhať, aby som stále nepobehovala, ale už som si na kľudový režim zvykla. Venujem sa tomu, na čo som predtým nemala čas - čítam knižky, kreslím, vymýšľam, ako bude vyzerať detská izbička,"popisuje svoje dni ďalšia budúca mamička.
Snažte sa vo vzniknutej situácii hľadať pozitíva. Kým si môžete tieto dní (týždne, mesiace) ‘užívať’ v pohodlí domova, buďte za to vďačné. Niektoré ženy takéto šťastie nemajú a opakovane zažívajú hospitalizácie alebo sú v nemocnice dlhodobo.
Iné tehuľky majú od lekára takisto naordinovanú PN-ku a čas by teda mali tráviť najmä doma, no zdravotná stránka ich neobmedzuje natoľko, že si dlhé týždne nemôžu skracovať rôznymi príjemnými činnosťami. "Tým, že ja našťastie nemusím celý deň ležať, tak sa nejako extra nenudím. Každý deň niečo nové navarím, idem sa trochu prejsť, čítam, učím sa..," popisuje svoj čas strávený počas rizikového tehotenstva jedna z mamičiek na fóre.
Ak sa aj vám stačí ‘šetriť’, no nemusíte nevyhnutne celý deň preležať, využite tento čas na čo najpríjemnejšie domáce aktivity. Namáhavé domáce práce prenechajte partnerovi či tie jednoduchšie starším deťom a vy sa rozptyľujte niečím nenáročnejším. Naučte sa štrikovať a pripravte milú výbavičku pre bábätko. Vzdelávajte sa pomocou rôznych online kurzov, čítajte knihy o materstve. Doprajte si každý deň kratšiu psychickú očistu vo forme prechádzky na čestvom vzduchu.
Zdroj: www.webmd.com, www.babycenter.com, www.mayoclinic.org
Zdroj foto: pixabay
Dieťa je ako špongia. Zoznámte ho preto s cudzím jazykom čo najskôr
Každý človek má schopnosť naučiť sa plynulo hovoriť cudzím jazykom, no pravdou je, že čím skôr začneme, tým jednoduchšie a prirodzenejšie nám to pôjde. Poradíme vám, ako postupovať, ak chcete, aby z vášho dieťatka vyrástol dvojjazyčne (prípadne aj viacjazyčne) hovoriaci jedinec.
Najlepší čas, kedy začať svoje dieťa učiť druhý jazyk je v čase, keď sa učí materinský jazyk. Odpoveď teda znie - začnite čo najskôr. Deti v najútlejšom veku sú totiž ako špongie. Nasávajú všetko zo svojho prostredia.
Každé dieťa sa narodilo so schopnosťou napodobňovať zvuky akéhokoľvek jazyka. Preto ak chcete viesť svojho potomka k viacjazyčnosti, začnite už v 1. roku jeho života. Najjednoduchšia situácia nastáva samozrejme vtedy, ak jeden z rodičov hovorí cudzím jazykom ako materinským. Aj tam však treba myslieť na niekoľko zásad. Dnes už však aj mnoho čisto slovenských rodín chce, aby sa dieťatko čo najskôr zoznámilo s cudzím jazykom, najčastejšie angličtinou, nemčinou alebo španielčinou.
Okrem prirodzenej výučby v domácom prostredí môžete s dieťatkom navštevovať aj rôzne jazykové kurzy pre najmenších. Cudzí jazyk je už tiež súčasťou mnohých jaslí a škôlok.
Inštruktor
Aby sa deti učili čo najsprávnejším frázam a výslovnosti, ideálne samozrejme je, ak kurz vedie tzv. "native speaker", čiže rodený cudzinec. Ak už aj nejde o rodeného zahraničného lektora, učiteľ by mal hovoriť s detičkami čo najviac - ideálne výlučne - v cudzom jazyku.
Spôsob výučby
Pre tých najmenších by sa malo v prvom rade prihliadať na zábavnosť a pútavosť kurzov. Učenie sa cudzieho jazyka by malo prebiehať pomocou hier, rolí, riekaniek, pesničiek a podobne.
Charakter kurzu
Premyslite si, či uprednostňujete individuálny alebo radšej skupinový charakter kurzu, zistite si, koľko trvá jedna hodina (zvykne sa to pohybovať od 45 do 90 minút), prípadne u tých najmenších aj to, či sa ako rodič môžete kurzu zúčastniť (samozrejme ako pasívny pozorovateľ).
Prirodzene, najjednoduchší spôsob, ako sa dieťa naučí cudzí jazyk je, keď ním plynule rozpráva jeden z rodičov. V tom prípade už pochopiteľne nejde o "cudzí" jazyk. Na čo by mali myslieť rodičia v dvojjazyčných rodinách, aby prcka príliš nezmietli?
Jeden rodič = jeden jazyk
Každý rodič by mal na dieťa rozprávať vždy tým istým jazykom.
Mierny miš-maš je v norme
Je prirodzené, že zo začiatku dieťa môže v jednej vete použiť aj oba jazyky či poprehadzovať slovosled. Nie je však dôvod na paniku. Časom sa jeho reč sama "učeše".
Prečo je vlastne aktívne spoznávanie cudzieho jazyka od útleho veku dôležité? Odborné štúdie hovoria o tom, že deti, ktoré sa zaujímajú o cudzie jazyky sú kreatívnejšie, lepšie sa u nich buduje predstavivosť a fantázia, sú flexibilnejšie v myslení. Zároveň im to v neskoršom veku pomôže pochopiť rôznorodosť sveta, kultúr a národov. Nehovoriac o výhodach v škole a v praktickom živote.
Zdroj: www.parents.com, www.learnenglishkids.britishcouncil.org, www.icanteachmychild.com
Zdroj foto: pixabay
Balíme sa do pôrodnice
S blížiacim sa termínom pôrodu rieši takmer každá budúca mamička dilemu – čo si so sebou zbaliť do pôrodnice? Náš prehľadný zoznam vám pomôže mierne sa zorientovať.
Väčšina tehuliek si tašku do pôrodnice začína baliť 4 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu. Ak majú podozrenie, že by im hrozil predčasný pôrod, tak aj skôr. Skutočne je praktické pobaliť sa v predstihu a neriešiť potom na poslednú chvíľu v strese, čo si pobaliť a čo nie. Posledné týždne naozaj nedokážete vytušiť, kedy to na vás príde. Preto je lepšie byť pripravená a vo chvíli CH jednoducho chytíte do ruky zbalenú „batožinu“ a vyrazíte za jedným z najväčších zážitkov svojho doterajšieho života.
Najmä prvorodičky bývajú často zmätené z množstva vecí, ktoré do pôrodnice potrebujú, resp. nepotrebujú. Keď si všetky „nevyhnutnosti“ pobalia, zistia, že vyzerajú, akoby išli na dvojtýždňový výlet a ani ten najväčší kufor im nepostačuje. Neskôr však zistia, že na mieste mnoho vecí ani nepoužili. Sú však aj také pomôcky, bez ktorých sa v pôrodnici „nezaobídete“, a preto by ste na nich mali určite pri balení myslieť.
Mnoho záleží aj od toho, čo poskytuje pôrodnica, v ktorej ste sa rozhodli svoje dieťa na svet priniesť. V niektorých nemocniciach vás môže zaskočiť poriadna dávka slovenskej reality. Priniesť si so sebou musíte aj vlastný toaletný papier, príbor, pohár či nočnú košeľu ešte aj priamo na pôrod.
Pri iných strediskách vás zas môže, naopak, milo prekvapiť, že budete mať k dispozícii aj popôrodné vložky či plienky pre bábätko. Preto si v prvom rade zistite, čo vaša nemocnica poskytuje a čo si so sebou musíte doniesť. Väčšina pôrodníc má k dispozícii základný zoznam potrieb, ktoré by budúce mamičky so sebou ku pôrodu mali mať nachystané. Bližšie podrobnosti sa môžete dozvedieť aj priamo na oddelení.
V mnohých pôrodniciach vás vopred ochotne prevedú po oddelení (ak je na to priestor a čas) a zodpovedia vaše otázky. Nehanbite sa preto a opýtajte sa v tej svojej pôrodnici na možnosť absolvovať takúto „prehliadku“ priestorov.
Praktické je zbaliť si hneď dve tašky – jednu menšiu, príručnú tašku na obdobie pôrodu, a druhú väčšiu – na obdobie, keď budete ležať na oddelení šestonedelia. Tak budete mať počas prvého obdobia pri sebe všetky potrebné veci, ktoré sa vám zíjdu, kým príde dieťatko na svet, a nebudete musieť chaoticky hľadať vo veľkom kufri, čo sa kde nachádza.
Taška „ku pôrodu“:
Taška na oddelenie šestonedelia:
Potreby pre bábätko:
Zdroj foto: pixabay
S deťmi do aquaparku: Ako sa z toho nezblázniť a na čo nezabudnúť pri balení
Plánujete prvú návštevu aquaparku aj s deťmi? Poradíme vám, ako sa na výlet pripraviť, na čo nezabudnúť a ako si toto ‘dobrodružstvo’ čo najviac užiť.
To, ako trávite leto či dovolenku, sa s príchodom detí pravdepodobne o čosi zmenilo. Taký menší výlet do okolitého aquaparku počas horúcich dní môže byť vítanou atrakciou pre vás i vaše ratolesti. Ide tiež o príjemné letné osvieženie. Na druhej strane však nie je vhodné s deckami vyraziť počas najväčších tropických horúčav. Vyberte si počasie, keď je príjemne teplo, no nie príliš horúco.
Otázka, ktorú zrejme zvažujete v prípade, že máte doma ešte relatívne malé dieťa. Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Niektoré aquaparky majú k dispozícii bazény so špeciálne upravenou vodou pre najmenších. Do takýchto vôd môžete vyraziť aj v skorom veku. "My sme chodili od 3 mesiacov, ale to boli bazény upravené pre bábätká. Niektoré aquaparky to majú," popisuje svoju skúsenosť na fóre mamička z MK.
Veľa rodičov vyráža na prvé aqua výlet približne od veku 6 mesiacov až jedného roka. Každý z nás je však v opatrnosti iný. "Od 4. mesiacov sme chodili do kontrolovaného bazénu, teda pre detičky so zvýšeným hygienickým režimom. Aquapark sme navštívili asi až od roku alebo aj neskôr," dodáva ďalšia mamina.
Najmä ak idete na výlet s deťmi, ktoré ešte nevedia plávať, budete na nich musieť neustále dohliadať. Nie vždy je to síce možné, ale ak to vo vašom prípade možné je, pribaľte na výlet na jedno dieťa aspoň dvoch dospelých. Takto si budú môcť pobyt vychutnať aj malí aj veľkí a v dohliadaní na drobcov sa prestriedať. Vo vode samozrejme nezabúdajte na dostatočnú bezpečnosť v podobe nafukovacích krídelok alebo kolesa.
Nenúťte svoje dieťa do niečoho, na čo sa ešte samo necíti. Určite nechcete zažiť tie odsudzujúce pohľady okolia, keď budete ťahať plačúceho drobca po schodoch na tobogán, z ktorého má on sám strach, len aby ste si to spolu čo najviac užili. Všetko má svoj čas, možno o rok sa už na to cítiť bude. Nechajte svoje dieťa samé sa rozhodnúť, akým aktivitám sa chce v aquaparku venovať.
Predtým, než vyrazíte, nezabudnite do batohu pribaliť niekoľko maškŕt naviac. Deti sa v aquaparkoch dokážu blázniť celé hodiny, a tak je logické, že o to viac vyhladnú. Niečo energické pod zub a dostatok tekutín je preto základ.
Bufety na takýchto miestach bývajú väčšinou plné nie práve najzdravších jedál. Od langošov, cez hranolky po sladké palacinky a gofry. Ide o príjemné osvieženie, no myslieť by sme mali aj na zdravie našich detí a nenechať ich o takejto strave celý deň. Dobre je preto pribaliť si vlastnú ‘prvú pomoc’ vo forme čerstvého alebo sušeného ovocia, alebo hoc aj čerstvej zeleniny (kaleráb, mrkva, paradajky, uhorka..) či plneného chlebíka s pomazánkou. Počas pobytu vo vode často podceňujeme pitný režim. Nezabúdajte teda sebe aj svojim najmenším čo najčastejšie dopĺňať tekutiny.
Niekoľko hodín čvachtania sa vo vode drobca rozhodne unaví. Aj keď kvôli adrenalínu a všetkým tým atrakciám okolo sa bude snažiť „vydržať“ čo najdlhšie, dávajte pozor, či už nie je príliš unavený a myslite na to, kde sa uchýlite počas poobedňajšieho spánku.
Určite oceníte:
Ak je miesto, ktoré ste sa rozhodli navštíviť, ďalej od vášho bydliska, zvážte na mieste aj prespať. Budete tak mať dostatok času na prepravu aj samotný pobyt na mieste.
Toto sú najznámejšie aquaparky na Slovensku:
Západné Slovensko: Aquapark Senec, Thermal Corvinus Veľký Meder, Thermalpark Dunajská Streda, Vadaš Thermal Resort Štúrovo
Stredné Slovensko: AquaRelax Dolný Kubín, Holidaypark Kováčová, Thermalpark Bešeňová, Aquapark Turčianske Teplice, Aquapark Oravice
Východné Slovensko: Aquacity Poprad, Tatralandia Liptovský Mikuláš
Konkrétne skúsenosti mamičiek z MK s jednotlivými aquaparkmi si môžete prečítať aj na fóre.
Zdroj foto: pixabay
Popôrodná depresia sa nevyhýba ani mužom
O popôrodnej depresii, s ktorou sa stretávajú čerstvé mamičky, ste už zrejme počuli. Vedeli ste však, že v dnešnej dobe ju zažívajú aj muži? Istá americká štúdia prišla k záveru, že každý desiaty novopečený otec sa môže stretnúť s tzv. „popôrodným blues“.
Na príchod dieťatka do rodiny sa teší, počíta dni do veľkého finále. Napokon však v konečnom dôsledku zažíva pocity bezmocnosti, zbytočnosti až zúfalstva. Či už z dôvodu, že má problém nadviazať s dieťatkom vzťah (bonding), nevie nájsť svoju rolu v novom usporiadaní domácnosti, kvôli čomu sa cíti prebytočný. Alebo si naopak život s bábätkom predstavoval inak. Vadí mu narušenie doterajšej rutiny. Má pocit, že nezvláda nové povinnosti. Dôležité je v prvom rade uvedomiť si, že sa niečo deje. Nebrať svoj stav ako slabosť a nehanbiť sa priznať si, že niečo nie je v poriadku.
Je všeobecne známe, že ženské hormóny lietajú hore dole ako na húsenkovej dráhe už od chvíle otehotnenia. Aj po pôrode trvá istý čas, kým sa stabilizujú. Vedeli ste však o tom, že aj muži sa v tomto období stretávajú s hormonálnymi zmenami? Hladina testosterónu klesá a hladina estrogénu stúpa. Zároveň spolu s nami zažívajú nedostatok spánku, pritom musia ráno vstávať do práce, akoby sa nič nedialo. Ak sa k tomu pridružia aj ďalšie faktory, ako stres z nedostatku financií, tlaky v práci či napätie a škriepky medzi partnermi, niet sa čomu čudovať. Je to pôda ako vyšitá na vznik popôrodnej depresie.
Na rozdiel od žien, ktoré sa v ťažkých situáciách rady vyplačú do vankúša, muži napäté emočné obdobie prežívajú inak. Pretavujú ho skôr v hnev a agresiu, prípadne od problémov „utekajú“ tak, že trávia menej času doma. Ako byť v ťažkej životnej situácii pre partnera oporou?
Neignorujte jeho zvláštne správanie. Možno sa vám snaží niečo naznačiť. Aj on sa predsa ocitol v úplne novej situácii a roli otca. Aj on zápasí s mnohými zmenami a povinnosťami. Mnoho mužov si to síce nechce priznať, ale často bojujú v prvých mesiacoch života s bábätkom aj s pocitmi úzkosti. My ženy si bez problémov vylejeme srdce a vyplačeme sa, no chlapi s tým mávajú obrovský problém a často svoje pocity zatláčajú a nechcú si ich priznať.
Doprajte svojmu partnerovi priestor a čas na to, aby sa s novou situáciou zmieril a zžil. Väčšina mužov sa vracia unavená z práce do domácnosti, kde ak na nich čaká vynervovaná, vyšťavená žena a uplakané dieťa, na nálade im to nepridá. Aj oni raz za čas potrebujú vyventilovať. Preto ak máte pocit, že váš partner trpí tzv. „baby blues“, navrhnite mu, nech si vybehne večer von s priateľmi, zájde na zápas či do posilňovne. Rozhodne mu to pomôže aspoň na čas prísť na iné myšlienky a načerpať energiu.
Jedným z faktorov oteckovskej depresie môže byť aj pocit, že je po narodení bábätka odsunutý na vedľajšiu koľaj. Stal sa z neho najmä živiteľ rodiny, mašina, ktorá nesmie poľaviť. Pre vás samotnú sa stala prvoradá starostlivosť o dieťa a partner sa často môže cítiť nepotrebný. Sex či obyčajné nežné hrátky sú pre vás to posledné, na čo myslíte.
Časy, keď ste si vyšli von na večeru len tak, vy dvaja, sú, zdá sa, dávno preč. Práve takáto situácia v rodine, ak trvá dlhodobo a nelepší sa, môže takisto vyústiť do depresívnych stavov vášho partnera. Uvedomte si preto, že síce ste sa stali matkou, no stále ste aj partnerkou pre vášho chlapa. Venujte mu pozornosť, zverte na pár hodín dieťatko blízkemu človeku a vyrazte si na rande! A v neposlednom rade – nezanevrite ani na fyzickú stránku vášho vzťahu.
Ak však partnerove popôrodné blues ani po niekoľkých týždňoch neodznieva, zrejme bude potrebné poobzerať sa po odbornej pomoci. Ak ide o závažnejší psychický stav, ktorý sa dlhodobo nerieši, môže vyústiť do agresívneho správania, alkoholizmu či zdravotných problémov. Negatívny dopad môže mať aj na vývoj dieťaťa.
Zdroj: www.webmd.com, www.postpartummen.com, www.fitpregnancy.com, www.parents.com
Zdroj foto: www.pixabay.com, www.unsplash.com
Liečebný pedagóg pomôže dieťaťu terapiou hry či hudby
Počuli ste už o profesii “liečebný pedagóg”? Vám a najmä vášmu dieťaťu môže pomôcť zvládať náročné životné situácie, a to (nielen) pomocou hry či umenia.
V minulosti bol pojem liečebný pedagóg vnímaný skôr ako súčasť príbuzných profesií, teda napríklad ako súčasť profesie doktora, všeobecného pedagóga či opatrovateľa. Až postupom času sa vyvinula samostatná funkcia liečebného pedagóga. Ani dnes však nie je úplne bežné stretnúť sa s takouto profesiou a mnoho ľudí vôbec netuší, čomu sa liečebný pedagóg venuje a ako vám či vášmu dieťaťu môže pomôcť.
Samotný odbor ‘liečebná pedagogika’ sa dá aj na Slovensku študovať na vysokej škole. Ide o neučiteľský odbor. Takto vyštudovaný pedagóg sa zameriava najmä na pomoc pri zvládaní ťažkých životných situácií ľudí každého veku. Pedagóg by mal byť v prvom rade človek empatický, trpezlivý, so záujmom pomáhať. Aj samotní liečební pedagógovia sú často ľudia, ktorí v živote prežili zaťažkávajúcu situáciu a rozhodli sa následne pomáhať iným ľuďom.
Odborník na liečebnú pedagogiku sa venuje malým aj veľkým, ktorí sa stretávajú s
istými formami zaostávania vývinu či správania oproti svojmu okoliu. U detí môže ísť o oneskorený či nerovnomerný vývoj, odloženú školskú dochádzku, rôzne druhy postihnutia, poruchy učenia či správania sa. Úlohou liečebného pedagóga je jednak včasne diagnostikovať problém, pomôcť dieťaťu zorientovať sa, naučiť sa lepšie komunikovať i poradiť rodičom, ako vzniknutú situáciu zvládať.
Pri svojej práci využíva liečebný pedagóg rôzne kreatívne a sebarealizačné metódy. S deťmi pracuje často individuálne. Práve individuálny edukačný program môže pozitívne prospieť deťom s poruchami učenia, sústredenia sa, komunikácie, s ťažkosťami vo vývine či v správaní.
Najčastejšie využívajú liečební pedagógovia formu hier (či už fyzických alebo slovných), vďaka ktorým spoločne aktívne objavujú, tvoria a vyvolávajú v dieťati emócie. Cudzia im nie je ani metóda muzikoterapie, čiže hudbu cielene využívajú na ovplyvnenie problémových stavov, či terapia formou pohybu. Využíva sa aj dramatoterapia (terapia pomocou dramatického umenia), biblioterapia (terapia pomocou práce s literárnym textom) či arterapia (terapia formou výtvarného umenia).
Často sa ako súčasť terapie využívajú aj hračky a prostredie, a to v skutočne v zaujímavých polohách. Ako prostredie môže pedagóg zvoliť napríklad mokrú herňu, vlhký piesok či hlinu. Rôzne predmety bežnej potreby môžu vystupovať v terapii ako hračky a naopak – hračky môžu získavať nové podoby a funkcie. Do samotnej terapie hrou je neraz “zatiahnutý” aj rodič, ktorý vďaka vystupovaniu v hre nadobúda v očiach dieťaťa nové postoje a významy.
Najčastejšie môžeme liečebného pedagóga nájsť v špeciálnych školách, ale aj v nízkoprahových či detských centrách alebo v špecializovaných klinikách. Pojem liečebný pedagóg si však netreba zamienať s profesiou psychológa či špeciálneho pedagóga. Laicky povedané - liečebný pedagóg je niekde uprostred týchto dvoch profesií.
Zdroj: www.nizkoprah.sk, www.liecebnapedagogika.sk, www.portalvs.sk, www.istp.sk
Zdroj foto: pixabay
Chceme otehotnieť: 6 rád, ako začať ‘snažilkovať’
V tomto prípade často nezáleží na tom, či patríte do skupiny žien, ktoré túžili po bábätku od nepamäti alebo vám tento nápad skrsol v hlave pred týždňom. Keď sa pevne rozhodnete, že nadišiel ten správny čas, dieťatko by ste chceli počať, čo možno.. ehm.. HNEĎ! Na čo teda pamätať, keď začnete „snažilkovať“ a ako sa môžete vy sami pokúsiť celý proces úspešne urýchliť?
Dôležité je odsledovať si počet dní, medzi jednotlivými cyklami, ako aj koľko dní u vás menštruácia trvá. Priemerný cyklus trvá 28 dní a ovulácia nastáva približne 14 dní po tom, ako vám začala posledná menštruácia. No váš cyklus môže byť aj kratší alebo dlhší, alebo sa môže mesiac od mesiaca líšiť, a to môže ovplyvniť aj čas vašej ovulácie. Doktor vám dokáže poradiť, kedy je vo vašom prípade najideálnejší čas na aktívne snažilkovanie.
Vysoký príjem kofeínu každý deň môže skomplikovať snahu o otehotnenie. Nevravíme, že sa musíte obľúbeného nápoja úplne vzdať. Skúste však vymeniť silného čierneho ranného 'turka' za slabšiu 'nesku' s mliekom a poobede si doprajte kvôli chuti bezkofeínovú kávu alebo Caro. Cesta za zdravším životným štýlom sa tak pre vás môže začať už v tejto fáze a po samotnom otehotnení budete na menej kofeínu zvyknuté.
Ak sa aktívne snažíte splodiť potomka, na mieste je skresať aj príjem alkoholu.
Treticu uzatvára jeden z našich najväčších nepriateľov - nikotín. Áno, fajčenie môže vaše snahy negatívne ovplyvniť. Preto by ste sa tohto zlozvyku mali zbaviť, ideálne ešte v predstihu.
Zároveň nezaškodí upraviť jedálny lístok tak, aby strava v ňom bola plnohodnotná a vyvážená, ako aj dokola omieľaný pravidelný pohyb. Tieto rady sa samozrejme netýkajú iba vás, ale aj vášho partnera.
Aj keď nebudete úspešní hneď prvý mesiac alebo prvých niekoľko mesiacov, nie je dôvod na paniku. 90% párov sa podarí otehotnieť do jedného roka. Hlavne z toho netreba spraviť povinnosť a búchať si hlavu o stenu zakaždým, keď sa objaví nečakaný červený poslíček a zruší vaše plány. Najlepšia rada, keď na vás doliehajú skeptické myšlienky – hoďte celé počítanie plodných a neplodných dní na chvíľu za hlavu a prestaňte na to celé myslieť! Možno sa budete čudovať a práve to vo vašom prípade zafunguje.
Do celého procesu o snahu otehotnieť by mal byť v každom kroku ideálne zapojený aj váš partner. Ten ešte sám niekoľkými nenáročnými radami dokáže zvýšiť šancu zaktivizovať svojich vojakov. Okrem zdravého životného štýlu a pohybu by mal uprednostniť voľné boxerky a nohavice pred tými obtiahnutými, nevysedávať často a dlho na bicykli a dokonca netráviť večere s notebookom na nohách.
Svojím vajíčkam a spermiám môžete pomôcť aj výberom vhodným potravín. Medzi tie, ktoré by ste mali zaradiť do svojho jedálnička patrí napríklad losos, strukoviny, bobuľové ovocie, škorica, zelený čaj či jedlá bohaté na omega-3 mastné kyseliny a železo.
Mamičky na MK odporúčajú množstvo babských rád. U niekoho zabrať môžu, u iného naopak. Za skúšku však nič nedáte a možno sa vám niektorý z tipov osvedčí. Na podporu plodnosti u muža i ženy existujú rôzne hormonálne tablety, vitamíny, špeciálne čaje, gély, akupunktúry či homeopatiká. Tých rád je skutočne neúrekom.
Zdroj: www.self.com, www.motherandbaby.co.uk, www.conceiveeasy.com, www.fertilityafter40.com
Zdroj foto: pixabay.com
Ako a v čom prať, keď má dieťa citlivú pokožku? Mamičky radia mamičkám
Pokožka malých bábätiek je obzvlášť citlivá a vyžaduje špeciálnu starostlivosť, najmä v prvých mesiacoch života. Špeciálne zaobchádzanie si vyžaduje aj neskôr, a to v prípade, že dieťatko trpí kožnými problémami, jeho pokožka je náchylná na ekzémy a iné kožné prejavy. Ako a v čom prať veci pre novorodencov a neskôr pre detičky s citlivou pokožkou? Nechajte si poradiť od iných mamičiek.
Najmä počas prvých týždňov života dieťatka, ideálne aj prvý pol rok, na opratie postačujú špeciálne detské pracie prášky, ktoré sú šetrné k citlivej novorodeneckej pokožke, nezaťažujú ju, špeciálne nevoňajú, no zato vyperú aj väčšie škvrny.
Okrem klasických práškov odporúčajú niektoré mamičky aj špeciálne mydlové vložky, ktoré oblečenie pekne vyperú a majú neutrálnu vôňu.
V rannom období by ste sa mali radšej vyhnúť napríklad aviváži, a to kvôli možnému podráždeniu detskej pokožky. “Aviváž sa už nežmýka z oblečenia tak dobre, ako prášok. Ak ju už používate, odporúčam dvojité plákanie a dlhý prací cyklus,” radí ďalšia mamička. Dvojité plákanie zo začiatku odporúčajú aj tie, ktoré aviváž nepoužívajú. “Náš starší syn mal problém s pokožkou. Prvá otázka kožnej lekárky bola, či používame aviváž. Deťom netreba zbytočne pridávať chémiu na telíčko,” dodáva iná mamička na fóre.
Dôležité na jemnú detskú pokožku sú najmä prvé mesiace života. Mnoho mamičiek približne po prvom polroku zmierňuje „tvrdé pravidlá“. „Do pol roka som prala osobitne, používala detský prášok a žiadnu aviváž. Prala som pri 60 stupňoch na programe s dvojitým pláchaním. Teraz už perieme i detské veci dokopy s našimi. Aj tak používame hypoalergénne prášky aj aviváž, keďže môj muž má citlivú pokožku,“ popisuje svoju skúsenosť mamička na fóre.
Niektoré deti zvládajú kontakt s oblečením na pokožke bez akýchkoľvek problémov. Čo však v prípade, že sa u vášho drobčeka vyskytne kožná reakcia? “Naša dcéra je extrémne citlivá na akýkoľvek prací prostriedok, a to hlavne na jej intímnych častiach. Všetko jej spodné prádlo a tričká periem zásadne v rukách s klasickým detským mydlom. Ničomu inému už neverím. Zvyšné veci, ako mikiny, tepláky, bundy a ostatné, periem spolu s našimi vecami klasicky v práčke na teplote potrebnej podľa zloženia materiálu,” zdôverila sa ďalšia mamička na fóre.
V niektorých prípadoch býva detská pokožka citlivejšia najmä v zime, keď je namáhaná a vysušená. V takomto prípade odporúčajú mamičky používať špeciálne prípravky najmä v zime.
Ak dieťatko trpí atopickým ekzémom, má červené vyrážky či veľmi suchú pokožku, maminy odporúčajú radšej sa vyhnúť akýmkoľvek voňavým avivážam a práškom na pranie. "Na citlivú pokožku je nutné používať prací prostriedok bez vône, bez konzervantov, bez zbytočných dráždivých prísad," radí mamička na fóre.
Ak sa chcete vyhnúť zbytočnej chémii, siahnuť môžete aj po mydlovom slize a vyrobiť si ho podľa jednoduchého návodu priamo doma. Postup prípravy nie je náročný a vydrží vám doma dlho. Pozitívne skúsenosti s ním majú aj mnohé mamičky. Neobsahuje optické zjasňovače, bielidlá ani enzýmy. Na druhej strane má však nižšie pracie schopnosti, než niektoré priemyselne vyrábané pracie prostriedky. Na väčšinu bežne zašpinenej bielizne by však mal postačovať. Na väčšie špiny potom existuje žlčové mydlo.
Pre čo najmenej chémie môžete miesto aviváže zvoliť ocot . Je vhodný na zmäkčenie prádla a tiež na dezinfekciu plienok. Pridať môžete prípadne aj niekoľko kvapiek levanduľovej alebo čajovníkovej silice. Ocot je vhodný aj pre deti, ktoré majú problémy s ekzémom. Ak sa potrebujete efektívne zbaviť zaschnutých škvŕn či rozjasniť svetlé prádlo, no chcete sa vyhnúť priemyselnej chémii, siahnite po sóde bikarbóne.
Zdroj foto: pixabay
Ani v tehotenstve sa nemusíte prestať hýbať! Stačí pamätať na niekoľko zásad
Tehotenstvo nie je choroba, aj keď má k nemu mnoho ľudí tendenciu tak pristupovať. Pre mnoho budúcich mamičiek je to však len výhovorka, prečo stráviť najbližšie mesiace na gauči pred telkou. Vedzte však, že ani vy sa po tom, čo sa na teste objavia dve čiarky, nemusíte vzdať svojich koníčkov. Ak medzi ne patril práve šport, fitness či akýkoľvek iný pohyb, nemusíte hneď automaticky so všetkým skoncovať.
Zrejme budete vo svojom okolí počúvať reakcie typu: „Ale vieš predsa, že to by si nemala... Teraz, keď si tehotná!“ Ak však pristupujete ku sebe aj ku vyvíjajúcemu sa dieťatku zodpovedne a racionálne, existuje množstvo vecí, ktoré môžete naďalej praktizovať. Stačí sa riadiť niekoľkými základnými zásadami.
Váš tréning sa môže meniť aj v závislosti od stupňa tehotenstva. Prvý trimester je pre mnohé ženy náročný, a to obzvlášť kvôli „ranným“ žalúdočným nevoľnostiam a nedostatku energie. Ak sa teda necítite dobre, zvoľnite tempo a počkajte si na obdobie, keď sa vaše telo s novým stavom vysporiada.
Druhý trimester je zas pre väčšinu žien tým najpohodovejším. Organizmus si zvykol na zmeny, ktoré sa v ňom udiali, bruško začína rásť, no ešte vás neobmedzuje v pohybe. Práve tieto mesiace môžu byť najvhodnejšie na aktivity, ktoré obľubujete.
Mnoho tehuliek sa neprestáva hýbať až do konca tehotenstva, aj keď v pokročilom štádiu je potrebné svoje pohybové aktivity prispôsobovať. Nezabúdajte počas akéhokoľvek cvičenia dostatočne piť. Rovnako dodržiavajte pitný režim aj pred a po cvičení. Pozor si dávajte aj na prílišné zadýchanie sa. Vždy by ste mali byť schopná počas pohybu plynule hovoriť. Ak strácate dych, spomaľte! Medzi cvičeniami či počas športu si doprajte dostatočné prestávky. Ak vám je cvičenie akokoľvek nepríjemné, pociťujete bolesť či závrate, okamžite prestaňte.
Pamätajte na zásadu, ktorú pripomínajú mnohí fit tréneri a trénerky – pohyb v tehotenstve nemá byť v žiadnom prípade o snahe prekonávať samu seba, snažiť sa dosiahnuť nové rekordy či zhodiť kilá. Na to budete mať dosť času opäť po pôrode. Veľa zaujímavých rád sa môžete dozvedieť od slovenskej fitness trénerky, ktorá sama cvičila až do konca tehotenstva, a to čakala dokonca dvojičky.
Cvičenie v tehotenstve je najmä o tom, aby ste sa cítili fajn, aby vaše svaly neochabli a aby ste zbytočne nenabrali extra kilogramy, ktoré sa neskôr môžu podpísať pod ďalšie zdravotné problémy. Pravidelné cvičenie dokáže pozitívne pôsobiť napríklad na bolesti chrbta, ktoré sa s postupujúcou graviditou tak radi objavujú. Zároveň vás pravidelné cvičenie dokáže lepšie pripraviť na pôrod aj na obdobie po pôrode.
Je väčšia pravdepodobnosť, že práve po pôrode bude váš organizmus schopnejší rýchlejšie sa „dať dokopy“. No a v neposlednom rade – zdravý životný štýl a aktívny pohyb počas tehotenstva má kladný vplyv aj na vaše dieťatko. Nielenže vy naberiete počas cvičenia silu, pozitívnu energiu a váš organizmus sa krásne prekysličí. To všetko predsa pocíti aj ten malý drobec, ktorý vo vás rastie.
Tento text píšem v 36tt, keď naďalej pravidelne približne 4x týždenne cvičím - s vlastnou váhou, fitloptou aj s činkami, a chodím na pravidelné hodinové prechádzky. Ešte mesiac pred otehotnením som zabehla polmaratón a počas niekoľkých mesiacov pred otehotnením sa mi konečne podarilo výraznejšie schudnúť - vďaka pravidelnému pohybu a zdravším stravovacím návykom. Práve preto som sa počas gravidity svojich koníčkov nechcela vzdať. Veľa som o cvičení v tehotenstve študovala a aj vďaka tomu, že priebeh môjho tehotenstva bol bez akýchkoľvek zdravotných komplikácii, sa mi podarilo udržiavať vo forme. Jogging som vymenila za chôdzu a turistiku (beh mi nebol príjemný), naďalej som však zostala verná silovému tréningu (s menšími váhami ako pred otehotnením a s vylúčením cvikov, pri ktorých sa zapieram bruchom). Aj keď sa mnoho krát, najmä s rastúcim bruškom, do cvičenia musím tak trochu "nútiť", ženie ma ten úžasný a skvelý pocit, ktorý počas aj po cvičení mám.
Zdroj foto: pixabay
Hýbte sa a popôrodne kilá pôjdu dole
Jednou z prvých túžob, ktoré pocítite po pôrode pri pohľade do zrkadla, môže byť práve snaha čo najrýchlejšie sa dostať do pôvodných riflí. Nie vždy to býva jednoduché a najmä – mali by ste si dopriať dostatok času. Kedy a ako začať s popôrodným cvičením?
Veľa sa odvíja od toho, na čo ste boli zvyknuté do pôrodu či ešte pred otehotnením. Niektoré z nás ešte v ôsmom mesiaci plávajú či dokonca zdvíhajú činky, v deviatom chodia na dvojhodinové prechádzky. Iné sa nehýbali, už ani nepamätajú alebo to napríklad mali počas tehotenstva zo zdravotných dôvodov zakázané. V prípade, že patríte skôr do tej druhej skupiny, je pravdepodobné, že kilečká pôjdu dole pomalšie. Prvoradé však je odhodlanie. Takisto každý organizmus a metabolizmus je iný, takže sa hlavne neporovnávajte so svojím okolím!
Prvých šesť popôrodných týždňov by ste mali myslieť v prvom rade na oddych a regeneráciu. Vaše telo prešlo posledné mesiace obrovskými zmenami, vyvrcholením ktorých bol pôrod. Vaša maternica i uvoľnené svalstvo potrebujú čas na zotavenie. Dvíhaním ťažkých predmetov či náhlym kardiom by ste si mohli skôr priťažiť a spôsobiť zdravotné problémy.
Vy sami najlepšie poznáte svoje telo. Ak ste boli aktívne až do pôrodu, začať opäť sa hýbať môžete aj pred skončením šestonedelia, ale postupne a opatrne. Ak ste sa doteraz nehýbali, šestonedelie nie je pravý čas s tým začať. Dajte si ešte chvíľu pauzu, kým sa do toho naplno pustíte.
Hlavnou motiváciou a pohonnou látkou pre vás po pôrode by však nemalo byť iba číslo na váhe a či ručička ukazuje viac alebo menej, ako ste vážili na začiatku tehotenstva. Oveľa dôležitejšia je snaha spevniť povolené a ochabnuté svalstvo (najmä brušné, panvové a chrbtové), hýbať sa a cítiť sa dobre vďaka pohybu a športu.
Až sa po pôrode budete opäť cítiť sviežo a energicky, začnite zľahka – prechádzkami. Chôdza predstavuje jednoduchý a prirodzený pohyb, ktorý zvládne skutočne každá z nás. Navyše s kočíkom je to predsa ideálna činnosť. Hodina chôdze predstavuje približne 10 000 krokov, a to už je číslo, ktoré pomôže naštartovať váš metabolizmus.
Hýbať sa, hýbať sa a ešte raz sa hýbať. Nejde o žiadnu vedu. Schudnete vtedy, ak znížite kalorický príjem a zvýšite kalorický výdaj. Zároveň je oveľa jednoduchšie vďaka aktívnemu životnému štýlu prispôsobiť aj svoj jedálniček. Nezáleží až tak na tom, aký pohyb zvolíte. V prvom rade si to však musíte ujasniť vo svojej hlave, v druhom rade by ste sa mali hýbať čo najpravidelnejšie.
Nájdite si cvičenie, ktoré vás bude baviť. Nemusíte tráviť každý deň vo fitku. Dnes tam už síce môžeme nájsť stále viac žien, no nie všetky sa tam zákonite musia cítiť pohodlne. Existujú mnohé cvičenia, ktoré nájdete na internete.
Nie ste práve nadšenec cvičenia v obývačke, rozptyľujú vás veci okolo? Tak si môžete ísť radšej zabehať, pobicyklovať sa. Nemusíte ísť hneď na výlet do hôr, stačí 60 minútovka po sídlisku. Tú hodinku sa zvládne o dieťa postarať aj partner. A vy aspoň vyvetráte hlavu, prídete na iné myšlienky a domov sa vráti vymenená ženská!
Obľúbené u mnohých mamičiek sú aj skupinové cvičenia. Pre čerstvé mamičky sa odporúča najmä joga, pilates, kalanetika alebo špeciálne cvičenia po pôrode.
Zdroj foto: pixabay
Priberanie v tehotenstve? Hlavne sa neriaďte normami!
Niekto priberá aj zo vzduchu, iní môže do seba napchať celú pizzu a zajesť ju tabuľkou čokolády a vyzerá ako špáradlo. Hold, každý organizmus aj metabolizmus je iný. Rovnako je to aj v tehotenstve. 40-kilové ‘laty’ sa zrazu nestíhajú čudovať a váha ukazuje každým dňom viac a viac, iné baby sú zas v druhej polovici tehotenstva a kilá naviac dokážu spočítať na prste jednej ruky.
Pravdou preto zostáva, že ideálne priberania počas tehotenstva neexistuje. Existujú isté tabuľky, podľa ktorých sa môžete ‘riadiť’, no vaše telo si v konečnom dôsledku aj tak spraví, čo chce.
Hlavné a najdôležitejšie je, že v sebe nosíte nový život. Ak sa má plod dobre, prospieva a naberá na váhe, to jediné by v tejto chvíli pre vás malo byť smerodajné. O sledovanie váhového prírastku dieťatka vo vašom brušku sa stará váš gynekológ na pravidelných poradniach. No to, či ste v 15 tt a pribrali ste iba 2 kilá alebo už nehoráznych 8, záleží od mnohých faktorov. Nejednej žene býva najmä počas prvého trimestra zle, opakovane vracia, stráca apetít a do jedenia sa musí doslova nútiť. Je preto pochopiteľné, že číslo na váhe stagnuje či sa dokonca znižuje. "Ja som v 10tt mala o 6 kíl menej. Bolo to nevoľnosťami. Bála som sa čokoľvek zjesť, lebo mi bývalo zle. Snažila som sa ale jesť aspoň maličké porcie a častejšie," popisuje svoju skúsenosť na fóre mamička.
Iné tehuľky sa zas môžu zavodňovať už počas prvých mesiacov a to sa prejaví aj na čísle na váhe. Môže sa tiež stať, že v priebehu krátkeho obdobia naraz prieberiete niekoľko kíl, aj keď jete stále to, čo doteraz, a potom sa zas váha ustáli aj na mesiac či dlhšie. Vašu váhu však bude mať pod dohľadom opäť váš gynekológ a ak by váhový nárast bol prílišný, bude to s vami riešiť.
Prípady sa líšia od žene k žene, dokonca od tehotenstva k tehotenstvu. "V prvom tehotenstve som do pol roka priberala po pol kile, v 7. mesiaci mi začalo konečne krásne rásť bruško, pribrala som dokopy 10 kíl. V druhom tehotenstve mi bruško už rástlo od 3. mesiaca a ten posledný trimester som pribrala najviac, tu už 13 kíl. No a teraz čakáme tretieho pokladíka, som v 3. mesiaci a schudla som 4 kilá. Je mi totižto strašne zle. Všetky tri tehotenstvá mám úplne iné," popisuje na fóre budúca trojnásobná mamina.
Aj keď sa mnoho budúcich mamičiek v neskoršom štádiu tehotenstva cíti ako “slonice”, tehotenstvo rozhodne nie je čas na diéty. Mali by ste dodržiavať svoj štandardný kalorický príjem, a ten navýšiť o 300 až 450 kalórii denne. Okolo narastajúcej váhy príliš nestresujte. Vychutnajte si súčasné obdobie, to, že tehotenstvo prebieha bez komplikácii a svoju postavu budete riešiť, až na to opäť pride čas.
Zdroj foto: pixabay
Nádcha alebo alergia? 6 krokov, ako to rozpoznať
Časté kýchanie, plný a upchatý nos... Ako rozoznať, či váš drobec chytil nejakú virózu alebo sa u neho začala prejavovať alergia?
Existujú rôzne alergie, od potravinových, cez kontaktné alergie na rôzne látky a predmety až po alergické a senné nádchy, ktoré sú u nás najrozšírenejšie. Alergická nádcha sa môže vyskytnúť a trvať celoročne, senná sa väčšinou objavuje v období, keď príroda začína kvitnúť alebo naopak odkvitať. Príznaky respiračných alergií sa často až príliš nápadne podobajú na priebeh bežnej chrípky. Rodičov, a niekedy dokonca aj lekárov, to preto neraz mätie. Skôr než vyrazíte k lekárovi preto skúste odpozorovať niekotoré z nasledujúcich prejavov vášho dieťaťa.
Respiračné alergie, či už sezónne alebo celoročné, najčastejšie spôsobujú kýchanie, plný, upchatý nos a vodnaté, opuchnuté oči. Prejaviť sa môžu aj bolesťami v hrdle. Existuje však ešte jeden príznak, ktorý by vám mohol napovedať, že ide o alergiu - svrbenie očí, nosa a horného podnebia.
Na druhej strane, ak sú oči aj zapálené, červené či hnisavé, môže ísť o zánet. V takom prípade by ste mali navštíviť pediatra čo najskôr.
Istým vodítkom by teoreticky mohol byť aj výtok z nosa. Iba na základe farby a textúry sopľov však ťažko určiť, či ide o nádchu alebo alergiu. V oboch prípadoch sa totiž vodnaté, bezfarebné soplíky môžu v priebehu niekoľkých dní zmeniť na zelené a husté.
Ak sa u vášho dieťatka prejavujú vyššie spomínané prejavy, určite mu nezabudnite zmerať teplotu. Môže vám veľa napovedať. Ak je zvýšená, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o virózu. Alergie zvýšenú telesnú teplotu nespôsobujú.
Prechladnutie zvyčajne po niekoľkých dňoch až týždni ustúpi. Respiračné alergie zas, naopak, trvajú aj dlhé týždne.
Najviac alergií sa prejavuje s príchodom jari a jesene. Aj to pre vás preto môže byť istým, i keď nie jediným, vodítkom.
V byte či dome je dieťatko relatívne v poriadku, akonáhle však výjdete na prechádzku, začne kýchať? Najmä ak sa hráte v blízkosti zelene (stromy, kríky, kvety), mohlo by ísť o prejavy alergie. Deti môžu trpieť aj alergiami na zvieratá. Možno práve počas návštevy babky, ktorá má mačku, sa u neho prejavy zhoršia. Skúste to odsledovať.
Alergikov môžu prezradiť aj tmavé kruhy pod očami, nafúknuté očné viečka či precitlivelosť na slnko.
Skúste tieto základné faktory odpozorovať a následne vyrazte ku doktorovi. Takto "vyzbrojená" mu pri určovaní diagnózy zaiste pomôžete.
Zdroj: www.everydayhealth.com, www.babycenter.com
Zdroj foto: pixabay
Herpes môže mať pre najmenšie deti fatálne následky
Herpes sa môže jednoducho preniesť z človeka na človeka priamym kontaktom. Imunitný systém nás, dospelákov, si s nákazou dokáže poradiť. U najmenších detí však môže mať toto vírusové ochorenie fatálne následky. Ak sa teda u vás objaví táto nepríjemná vyrážka, buďte pri styku s bábätkami obzvlášť obozretný!
Herpes sa najčastejšie vyskytuje na perách alebo v okolí úst či na podnebí. Na mieste sa vytvárajú bolestivé pľuzgieriky a afty. U niekoho sa objaví iba raz, prelieči sa a už sa nevracia, iní sa s ním zas stretávajú opakovane.
Prejavy od úplneho počiatku - svrbenie, napínanie kože - cez samotnú vyrážku, ktorá sa neskôr zmení na chrastu, až po jej preliečenie a zmiznutie, trvá zhruba 8 až 12 dní. Herpes sa často objavuje najmä počas letných mesiacov, keďže mu okrem nedostatočnej hygieny do kariet prihráva aj množstvo slnečných lúčov, ktoré citlivú kožu na perách vysúša a dráždi. Pod vznik herpesu sa môže podpísať aj prílišná fyzická alebo psychická záťaž. Ako prevencia sa odporúča zdravá životospráva, dostatok vitamínu C a B12 a zinku. Okrem herpesu na pere sa objavuje aj na pohlavných orgánoch. Vtedy hovoríme o genitálnom herpese.
Ak sa u nás objaví herpes, najväčší pozor by sme si mali dať práve pri styku s novorodeniatkami. Ak rodič alebo akákoľvek návšteva trpí herpesovým vírusom, mala by sa vyhnúť akémukoľvek styku s malým jedincom. Novorodeniatko sa môže nakaziť priamym kontaktom – mazlením, bozkom – ale aj stykom s predmetom, na ktorom sa vírus nachádza, napríklad hračky, lyžička a podobne.
Ak sa herpes objaví u mamičky, ktorá dieťatko dojčí, v kojení treba pokračovať, no pri kontakte s dieťaťom si dávať obzvlásť pozor. Odporúča sa vyhýbať sa akýmkoľvek dotykom, pri ktorých by dieťatko mohlo prísť do kontaktu s infikovaným miestom a nosiť na ústach ochrannú rúšku.
Aj pri starších deťoch je na mieste dostatočná hygiena a ochrana. Vyhýbajte sa používaniu spoločného riadu a príboru, dohliadnite na časté a dostatočné umývanie rúk. "Herpes je najnebezpečnejší pre úplne najmenšie bábätko, ktoré ešte nemá takmer žiadnu imunitu. Čím je dieťa staršie, tým je odolnejšie. Ja mám doma už 25-mesačného syna, no vždy keď mám herpes, umývam si ruky ako o život a na ústach nosím rúško," popisuje mamička na fóre.
Majte preto pred týmto vírusovým ochorením rešpekt a neberte styk s najmenšími na ľahkú váhu.
Zdroj foto: pixabay
Súrodenecká rivalita je bežná. Ako si s ňou poradili mamičky?
Mnohé deti sa na príchod nového súrodenca do rodiny tešia už keď je v brušku. Chystajú pre neho hračky, rozprávajú o tom, ako vám budú so všetkým pomáhať. No realita je častokrát iná. Keď príde do domácnosti nový súrodenec, začnú žiarliť a až vtedy si uvedomia, koľko sa s jeho príchodom zmenilo. Ako si s novou situáciou poradiť?
Scéna, ako sa medzi sebou večne priečia dvaja súrodenci, neznie ako zo scifi filmu. Žiarlivosť a rivalita môže trvať rok, pokojne aj dlhšie. Niekedy dokonca úplne nevymizne celý život. Najviac sa však prejavuje práve pri malých deťoch. Starší súrodenec nechce akceptovať mladšieho, robí mu zle, nechce mu požičiať hračky. Nevie sa zmieriť s tým, že už všetky reflektory vašej pozornosti nesvietia iba na neho. Nuž, z postu najmladšieho sa ťažko odchádza. Je tiež prirodzené, že rodičia venujú mladšiemu dieťaťu, aspoň zo začiatku, viac pozornosti. Dávajú na neho väčší pozor, dieťatko je na rodičov väčšmi naviazané. Starší súrodenec sa potom môže cítiť odstrčený.
„Vo vyhrotených prípadoch môže dokonca nová situácia v domácnosti spôsobiť reverz vo vývine staršieho súrodenca. Začne sa pocikávať, nechce spinkať, je zlý, trucuje, robí vám napriek. Všetko sú to spôsoby, ako na seba upozorniť,“ približuje na fóre jedna mamina.
V mnohých rodinách sa situácia mení v závislosti od momentálnej nálady detí. "Niekedy sú úžasní a majú sa hrozne radi. Pekne sa hrajú. No dosť často starší otĺka mladšieho a berie mu hračky,“ opisuje situáciu ďalšia mamička na fóre.
"U nás je situácia podobná. Niekedy sa bozkávajú a stískajú, inokedy po sebe kričia. Ale asi to tak má byť. Ja sama mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe,"dodáva ďalšia. Niekedy zostáva len veriť, že časom a vekom ich táto detská rivalita prejde. No robiť medzi súrodencami večne policajta, rozhodne ani vám na pohode a pozitívnej nálade nepridáva.
Nemusí byť nevyhnutným pravidlom, že konflikty vždy začínajú iba starší súrodenci. Niekedy okolo druhého roka života môže začať vystrkovať rožky aj mladší drobec. "U nás je to niekedy podobne, akurát, že tá mladšia si začína do staršej. Dnes jej hodila až dvakrát do hlavy autíčko," pridáva svoju skúsenosť na fóre Lenka.
Mamičky odporúčajú snažiť sa deti správne motivovať. Starší by sa mal snažiť ísť mladšiemu príkladom, on je predsa ten veľký brat/veľká sestra. Mal by pochopiť, že lakomosť nie je pekná vlastnosť a ubližovať mladšiemu súrodencovi sa jednoducho nepatrí. Jeden aj druhý tiež musia pochopiť, že brat či sestra nie je ich súper, ale kamoš a opora. Že spoločne môžu spriadať plány a "kuť pikle".
Mamičky odporúčajú venovať sa deťom aj oddelene. Spraviť si hodinku len s jedným, aby malo na chvíľu mamku či ocka len pre seba. „Je dobré vyhradiť si čas, ktorý strávite so starším dieťaťom osamote. Mladšie dieťa zverte do opatery inému príbuznému a aspoň pár hodín sa venujte výhradne staršiemu. Môžete ísť spolu na nákup, písať spoločne domáce úlohy, len tak sa porozprávať. Je tiež dobré zapájať ho do starostlivosti o súrodenca. Ukázať mu, že je dôležitý, že už je veľký a čo všetko dokáže,“ radí mamička na fóre.
Ak chcete eliminovať spory a prejavy žiarlivosti, skúste deťom (ak to vekový rozdiel dovoľuje), kupovať tie isté veci. „Hračky kupujeme rovnaké, takisto jogurty, nápoje, buchty, lízanky, cukríky. Všetko identické. Dosť to pomáha. Nemajú potom dôvod sa naťahovať,“ pridáva sa na fóre iná mamička.
Zdroj foto: pixabay
Tvrdnutie brucha: Kedy je to v norme a kedy vyhľadať lekára?
Jedným z častých nepríjemných pocitov počas tehotenstva je tvrdnutie brucha. Objavuje sa najmä v pokročilom štádiu gravidity. Kedy je to normálny stav, sprevádzajúci tehotenstvo, a kedy by ste si už, naopak, mali začať robiť starosti?
Takzvané tvrdnutie brucha spôsobujú svaly maternice, ktoré sa svojimi ťahmi napínajú a spôsobujú nepríjemné pocity. Ide najmä o zvláštne napätie v bruchu, ktoré na dotyk výrazne tvrdšie, než zvyčajte. Súvisieť s ním môžu aj ďalšie sprievodné javy. "Tvrdnutie by som opísala ako kŕč. Začne sa mi horšie dýchať a brucho mám ako kameň. Musím sa zastaviť a predýchať to," popisuje jedna z tehuliek na fóre a s podobnými pocitmi sa pridáva aj ďalšia tehulka, Pavla: "Pri tvrdnutí je moje bruško úplne tuhé, ako keby bolo v kŕči a mierne to bolí. Väčšinou si musím napríklad ľahnúť a rozdýchať to."
U mnohých nastávajúcich mamičiek sa vyskytuje pri zvýšenej záťaži, strese, námahe či pri zdvíhaní ťažších predmetov. Pozor preto na tieto činnosti! Podľa skúseností tehotných žien, niektorým stačí napríklad umývať riad, dlhšie stáť či luxovať, a brucho ich začne hnevať. Tvrdnutie sa môže zintenzívniť s blížiacim sa termínom pôrodu a súvisí s Braxton-Hicksovými kontrakciami.
Občas je ťažké rozoznať, kedy ide o čosi vážne a kedy si stav netreba príliš všímať. Niektoré mamičky si tvrdnutie zamieňajú s nepríjemnými pocitmi pri nadúvaní či zlom trávení, ktoré sú v tehotenstve takisto bežné. Inokedy zas skutočne ide o tvrdnutie brucha, no v rámci gravidity v tolerovateľnej miere.
Ako teda vlastne zistiť, že niečo nie je v poriadku? "Podstatné pri tvrdnutí brucha je odpozorvať tri veci - ako často sa to stáva, ako veľmi brucho tvrdne a či tvrdnutie bolí," radí na fóre Alexandra.
Na ďalšom fóre radí dnes už mamička, Zuzka: "Dôležité je odsledovať si, koľko krát za deň bruško tvrdne. Nemalo by to byť viac ako 20-krát. Lepšie však je spomenúť to svojmu lekárovi na poradni, ktorý skontroluje kŕčok – zistí, či sa nemení jeho dĺžka, teda či sa výrazne neskracuje. Ak žena má počas tvrdnutia brucha aj bolesti a opakovuje sa príliš často, potom už to je potrebné sledovať."
Príliš časté tvrdnutie totiž oslabuje kŕčok maternice. "To znamená, že kŕčok sa skracuje a v horšom prípade sa začne otvárať, čo vlastne vyvolá pôrod," vysvetľuje na inom fóre Silvia.
Pomôcť môže pravidelné užívanie magnézia – predpíše vám ho váš gynekológ alebo si ho voľne zakúpite v lekárni. Upozornite však lekárnika na svoju graviditu. Denná dávka magnézia (400 mg) by sa v tehotenstve nemala prekračovať, preto by vám lekárnik mal ponúknuť slabšie magnesium, väčšinou v tabletkovej, nie šumivej, forme.
Ak by bol váš stav vážny, môže sa stať, že by bolo potrebné pár dní si poležať v nemocnici na infúziách, prípadne pôjdete na rizikové tehotenstvo a váš gynekológ vás bude častejšie sledovať.
#tehotenstvo
Zdroj foto: pixabay
Ako som prišla na to, že moje dieťa má diabetes
Diabetes I. typu postihuje čoraz viac detí v predškolskom veku. Skúsenosť s týmto ochorením majú aj mamičky na MK, ktoré radia, čo nepodceniť pri prevencii, aj ako sa s cukrovkou u svojich detí naučiť žiť.
„Ide o autoimunitné ochorenie, keď si organizmus, často po nejakom prekonanom ‘strese’, začne ničiť vlastné bunky. Imunitný systém sa 'poblázni' a tvorí protilátky proti svojmu vlastnému telu. Zatiaľ sa nevie, prečo u niekoho vznikne a u iného nie,“ popisuje na fóre jedna zo skúsených mamičiek a dodáva: „Najčastejšie ide o zlyhanie tvorby inzulínu v Langerhansových ostrovčekoch pankreasu.“
"Na vine nie je človek samotný. Skrátka je to choroba, ktorej sa dá ťažko zabrániť,“ dodáva na fóre Tanja.
Do istej mieri sa na vzniku diabetesu u najmenších môže podieľať genetika. Ak cukrovku máte vy alebo váš partner, je o to väčšia šanca, že s ňou bude zápasiť aj vaše dieťa. No ako dokazujú mnohé skúsenosti mamičiek, diabetes I. typu sa často objavuje aj u detičiek, u ktorých sa nikto v rodine s podobným problémom nestretol. Zažila to napríklad aj Ajka: „Moja dcérka má 6 rokov a má diabetes I. typu. Picháme jej teda inzulín už rok. Nie je to jednoduché, ale ani také hrôzostrašné. Zvykli sme si. Je to najmä o disciplíne a kvalite stravy, ktorú je. Spustila nám to štítna žľaza. Nikto v rodine doteraz cukrovku nemal."
S vlastnou skúsenosťou sa podelila aj Annika, u ktorej dcéry zistili diabetes I. typu, keď mala 4 roky: "Odvtedy sme na inzulíne, teraz je to už 8. rok. Je to veľmi náročné. Pritom nemáme v rodine nikoho, kto by mal cukor tohto typu. Dovolím si dať jednu dobrú radu - nedávajte deťom príliš veľa sladkostí. Radšej zvoľte ovocie. Nech si príliš skoro nezvyknú na sladké príchute."
Ktoré príznaky vlastne môžu napomôcť vytušiť, že niečo nie je v poriadku? Dieťa je veľmi často smädné, veľa vypije, a to aj v noci. Často močí, sťažuje sa na únavu, môže pochudnúť. Neskôr sa môže pridružiť aj vracanie.
Práve abnormálny smäd môže byť varovným signálom na návštevu pediatra. „Testovať svoju dcérku som dala po tom, čo sa mi nezdalo, ako veľa tekutín denne príjme. Aj v noci dokázala stiahnuť 2 litre vody," približuje svoju skúsenoť ďalšia mamička na fóre.
Ak u svojho drobca zistíte cukrovku dostatočne skoro, je to iba pozitívne. Vďaka včasnému zisteniu je pre detí prirodzenejšie zvykať si na obmedzenia, než keď to zistíte neskôr a musíte meniť dlhoročné návyky. Zároveň mnoho, či už detí alebo dospelých, o svojom probléme dlhodobejšie ani nevie a sami si tak stav zhoršujú.
Vzniku diabetu u detí nie je jednoduché predchádzať. Zdravým životným štýlom však skutočne nemôžete nič pokaziť. Snažte sa teda svojim deťom dožičiť dostatok pestrej a čerstvej stravy, vitamínu D, veľa pohybu a málo stresových chvíľ.
Mamičky deti – cukrovkárov sa zhodujú, že je to najmä o zvyku. Diabetes I. typu je choroba, s ktorou sa dá viesť úplne plnohodnotný život. Dieťa síce bude mať isté obmedzenia, no postupom času si na ne aj ono zvykne a naučí sa s nimi žiť.
V prvom rade samozrejme netreba podliehať panike a zbytočne sa ešte viac stresovať.
"Postupne dieťa aj samo pochopí a zistí, čo mu škodí a naučí sa to rozoznávať. Moje deti napríklad, síce nie sú cukrovkári, ale takisto od malička niektoré potraviny nemohli, to časom pochopili. Keď dostali od babiek či susedov potravinu, ktorá im škodí, priniesli mi danú vec, ja som ju odložila alebo niekomu dala a deti dostali za odmenu to, čo môžu," popisuje na fóre Katka a dodáva, že je dôležité dieťaťu najmä vysvetliť, prečo niečo môže a niečo nemôže, nielen o samotnom zákaze.
#zdravie #cukrovka #diabetes
Zdroj foto: pixabay
Schudnúť po pôrode túži väčšina žien. Ako tomu prispôsobiť stravu?
Niektoré budúce mamičky sa už v závere tehotenstva nevedia dočkať, ako budú opäť makať na svojej predtehotenskej postave, iné sa k tomu chystajú už dlho dokopať. Pred tehotenstvom ste možno nemuseli chudnutie až tak riešiť, no teraz, keď sa na seba pozriete v zrkadle, hovoríte si: „Je čas s tým niečo spraviť!“ Ako ale začať, kde hľadať motiváciu a... ako vôbec schudnúť, keď dojčíte?
Niektoré ženy priberú počas tehotenstva viac, iné menej. Sú prípady, keď žena priberie aj 25 kíl, polovicu nechá v pôrodnici a druhej polovici sa do roka a do dňa bez väčšej námahy zbaví. A naopak tá, ktorá pribrala ledva 10 kíl sa ich nie a nie striasť! Každý organizmus je predsa individuálny.
Určite ste už v mnohých smeroch počuli o pravidle šestonedelia. Týka sa to aj chudnutia. Prvých šesť týždňov po pôrode je približný čas, ktorý vaše telo potrebuje na to, aby sa z pôrodu zotavilo a vrátilo sa späť "do normálu". Využite tento čas na zoznámenie sa so svojou novou úlohou matky a číslo na váhe zatiaľ príliš neriešte. Plne sa sústreďte na dojčenie, s ktorým tiež súvisí potreba prijať denne dostatočné množstvo kalórii, a to z plnohodnotnej stravy.
Asi správne tušíte, že dojčenie a diétovanie spolu veľmi dokopy nejdú. Drastické diéty sú aj tak skôr neefektívne, a to nielen v období kojenia. To, čo teraz potrebujete, je zdravá, vyvážená a bohatá strava pre vás aj vaše bábätko. Takže ak už premýšľate nad diétami, počas plného dojčenia si nateraz nechajte zájsť chuť.
Zaujímavosťou pre vás však môže byť fakt, že počas jediného dňa, kedy plne kojíte, spálite iba vďaka tejto činnosti 500 kalórii! Nie je to síce pravidlo, ale mnohým čerstvým mamičkám zo začiatku klesá číslo na váhe už len vďaka tomu, že plne koja.
Čo sa týka zloženia jedálnička, asi vás neprekvapíme, ak sa opäť raz vyhovoríme na čerstvé ovocie, zeleninu, biele mäso, ryby... Vyhýbať sa nemusíte ani sacharidom, ale treba si vedieť správne vybrať, z akých potravín ich chcete čerpať. Z čokoládovej tyčinky so závratne vysokou kalorickou hodnotou, alebo radšej z ryže, zemiakov, celozrnného pečiva či ovocia? Chuť na sladké zažeňte čerstvým alebo sušeným ovocím, rôznymi ovsenými, ryžovými či kukuričnými kašami, kúskom vysokopercentnej horkej čokolády či hroznovým cukrom.
Zopakujeme preto to, čo ste už možno počuli aj od mnohých odborníkov na zdravú výživu - drastické diéty sú krátkodobé a neefektívne, zato presedlanie na zdravý životný štýl vám môže priniesť želané výsledky.
Možno sa vám to zo začiatku bude zdať nepraktické, zdĺhavé a zbytočné, ale naučiť sa počítať si denné množstvo kalórii, ktoré príjmete, má pri snahe zapracovať na svojom tele, dôvod. Ak túžite po lepšej postave, nepomôžu vám krátkodobé, drastické diéty. Pomôže vám byť dlhodobo v kalorickom deficite. To v praxi zjednodušene znamená - vydať viac energie ako prijať.
Energiu vydáte akoukoľvej fyzickou činnosťou – športom, cvičením, chôdzou... Energiu prijmete jedlom. Sledovať, koľko jej prijmete a takisto v akom zložení (bielkoviny, tuky, sacharidy, vláknina) vás mnoho naučí. Už po niekoľkých týždňoch zistíte, koľko čoho chcete a môžete zjesť, aby ste počet kalórií zbytočne a neuvážene neprekračovali. V dnešnej dobe už existujú mnohé praktické tabuľky či aplikácie, s ktorými vám to naozaj nezaberie veľa času. A neznamená to, že si každú porciu jedla budete musieť už do konca života vážiť a sledovať. Po čase samé prídete na to, aké jedlo obsahuje približne koľko kalórii a aké makroživiny a podľa toho sa môžete jednoducho riadiť.
Nie je dôležité iba počítať si kalórie, ale aj to, odkiaľ dané kalórie načerpáte. Jedna malá čokoládová tyčinka síce môže obsahovať také isté množstvo kalórií, ako plná miska ovocia, no dôvodov, prečo siahnuť radšej po tej miske, je niekoľko. Vďaka miske ovocia sa nasýtite oveľa viac a na dlhšiu dobu než ak do seba iba hodíte smiešne malú čokoládovú tyčinku s rovnakým množstvom kalórií a o chvíľku budete aj tak opäť hladné.
Vedzte, že s popôrodnými kilami zápasí množstvo žien, takže v tom rozhodne nie ste sama. Nečakajte zázraky na počkanie, no získať naspäť svoje pôvodné miery, je vo vašich rukách aj silách. Každej z nás vyhovuje niečo iné. Inšpirujte sa preto radami a skúsenosťami mamičiek, ktoré aktuálne riešia podobný problém.
Zdroj foto: shutterstock, pixabay
Skladovanie materského mlieka: Viete, ako ho správne rozmraziť?
Dá to celkom námahu odstriekať dostatočné množstvo materského mlieka. Preto je dobré uistiť sa, že ho následne aj správne uskladníte a neskôr rozmrazíte, aby ste ho mohli zužitkovať.
Skladovať materské mlieko sa dá niekoľkými spôsobmi. Podľa toho, akým spôsobom mlieko skladujete, sa odvíja, ako dlho vydrží čerstvé.
To, ktorý spôsob zvolíte, závisí od toho, kedy chcete mlieko zúžitkovať. Ak plánujete uchovať ho len na najbližších niekoľko dní, uložte ho do chladničky. Ak si robíte zásoby na dlhšie obdobie, uchovajte ho v mrazničke. Z mrazničky ho potom pred spotrebou vyberte v dostatočnom predstihu. Potrebuje približne 12 hodín na pomalé rozmrazenie v chladničke. Nerozmrazujte ho priamo pri izbovej teplote. Takisto ak ste ho už raz rozmrazili, no nespotrebovali, nedávajte ho opäť zmrazovať. V chladničke vám vydrží ešte do ďalšieho dňa.
Ak sa náhodou niekedy stane, že mlieko potrebujete čo najskôr rozmraziť, nikdy tak nerobte v mikrovlnke. Poslúžiť môže prúd teplej tečúcej vody alebo ponoriť nádobu s mliekom do teplej vody.
Materské mlieko priamo z prsníka má ideálnu teplotu, tomu z chladničky už však treba istým spôsobom pomôcť. Zahriať ho môžete pod tečúcou vodou alebo v teplom vodnom kúpeli. Niektorým starším detičkám dokonca chutí aj studené mlieko.
Pri skladovaní materského mlieka by ste mali pamätať na niekoľko zásad:
Ak potrebujete uskladniť iba malé množstvá materského mlieka, napríklad po zavedení prvých príkrmov na primiešanie do jedla, praktické sú v tomto prípade obyčajné nádoby na ľad. Jednotlivé kocky sa potom ľahko a pomerne rýchlo rozmrazujú.
Prečítajte si, čo by ste mali vedieť o materskom mlieku >>
foto: pixabay
Pád počas tehotenstva: Nestresujte, pokiaľ nešlo o pád na brucho
Každá tehotná žena sa kdesi v kútiku duše obáva, čo ak sa jej počas gravidity niečo stane. Keď spadnete počas všedných dní, veľkú hlavu si z toho pravdepodobne nerobíte. Trošku si ponadávate, oprášite kolená a ide sa ďalej. Čo však v prípade pádu v tehotenstve?
Zrejme v prvom rade poriadne spanikárite. Vedzte však, že vaše telo je stavané tak, aby v prvom rade chránilo dieťatko, ktoré vo vás rastie. Akékoľvek zranenie, ktoré vám pri páde počas tehotenstva hrozí, preto môže ublížiť skôr vám, než vášmu bábätku.
Steny maternice sú zložené z extra silných svalov, ktoré dieťatko chránia. Plodová voda slúži ako ochranný vankúš. Takisto počas prvých týždňov tehotenstva je maternica situovaná za panvovou kosťou, čo jej poskytuje ešte väčšiu ochranu.
Ak preto počas tehotenstva spadnete, primárne by sa vášmu bábätku nemalo nič zlé stať. Vonkajšie otrasy vníma dieťatko s odstupom. Skôr sa teda môže stať, že sa udriete do brucha a vás to bude bolieť viac, no dieťatko je natoľko chránené, že mu nič nehrozí. Ak však máte obavy, pretože pád bol silnejší, navštívte okamžite svojho lekára. Doktora vyhľadajte aj v prípade, že išlo o pád priamo na brucho. Pád v neskoršom štádiu tehotenstva by mohol vyvolať predčasný pôrod.
Deväť mesiacov je pomerne dlhá doba a môže sa počas nej všeličo prihodiť. S menšími nehodami, nepredvídanými pádmi či slabšími údermi do brucha sa stretla už nejedna mamina. Udržiavanie domácnosti, práca, bežné dennodenné činnosti, starostlivosť o ďalšie dieťa… Všade okolo hrozia nepredvídané situácie a často nie je možné im vždy zabrániť. Väčšina budúcich sa v prvom rade, keď sa im stane nejaká nepredvídaná situácia, poriadne nastraší. Sama však musíte usúdiť, o ako náročný pád či udretie išlo a podľa toho zvážiť nasledujúce kroky.
Ak po páde či udretí do brucha pozorujete čo i len jeden z nasledujúcich signálov, ihneď navštívte doktora:
Lekár vám urobí ultrazvuk, skontroluje tlkot srdca aj placentu a najmä v prípade, že je všetko v najlepšom poriadku, vás jeho slová upokoja.
Zdroj foto: shutterstock
S boľavými ďasnami zápasia deti aj dospelí. Čo s tým?
Boľavé, zapálené ďasná a afty sú nepríjemným spoločníkom ústnej dutiny. Objavujú sa nielen u dospelákov, ale často aj u malých detí, ktorých imunitný systém sa ešte len buduje. Ako si s nimi poradili mamičky, ktoré sa s týmto nepríjemným problémom popasovali?
Opuchnuté, tmavo červené ďasná, ktoré často krvácajú, prípadne zvýšená teplota, biele povlaky na zúbkoch a afty v ústnej dutine. Afty sa u najmenších vyskytujú častejšie priamo v ústach než na perách. Pre malé dieťa je takáto skúsenosť obzvlášť bolestivá a pritom veľmi častá. V mnohých prípadoch môže ísť aj o infekčné ochorenie a drobec si ho so sebo prinesie zo škôlky, z kúpaliska a podobne alebo ho postretne, keď sa mu prerezávajú zúbky. Mnohokrát signalizujú zapálené ďasná a afty u deti nedostatok vitamínu B.
Odporúča sa preto obohatiť stravu o vitamín B a užívať detský B-komplex. V horších prípadoch pomôže návšteva krčného lekára alebo nemocnice. "My sme chodili k doktorke na injekcie B12-tky a doma sme mali brať detský B-komplex, vytierať si pusu Tamtum verde a pomohlo to," popisuje svoju skúsenosť na fóre Simona.
Dieťa kvôli bolesti v mnohých prípadoch odmieta jesť či dokonca piť a na zúbkoch sa mu tvoria biele povlaky. „Boli sme vtedy v Prahe u lekárky, ktorá nám odporúčila nejaké homeopatiká a ešte nejakú vodičku. Trvalo to asi týždeň, než to zmizlo,“ približuje ďalšia mamička na fóre.
Z bežne dostupných liekov z lekárne sa mamičky zhodujú najmä na roztoku Tamtum verde, ktorým treba niekoľkokrát denne potierať dieťatku zvnútra ústa. Zabrať tiež môže propolisová vodička, Aloe vera sprej či pantenolové tabletky na cmúľanie. V každej lekárni vám poradia.
Boľavé ďasná sa nevyhýbajú ani dospelákom. V takomto prípade je v prvom rade potrebné navštíviť zubára, ktorý určí príčinu zapálených, boľavých ďasien. Dovtedy, ak si potrebujete aspoň mierne uľaviť od bolesti a stlmiť zápal, žienky odporúčajú vyplachovať si ústa pokojne aj trikrát denne vlažnou vodou s troškou tea tree oleja, ktorý má silne dezinfekčné a protizápalové účinky.
Aj pre dospelých je účinné kloktadlo Tamtum verde, ktoré funguje nielen na zapálené hrdlo, ale aj ďasná. Nie je určené na dlhodobé užívanie, skôr na preliečenie akútneho zápalu. Z prírodných zdrojov tlmenia zápalu v ústnej dutine môžete siahnuť po repíku, harmančeku či šalvii. Pripravte si silný odvar a kloktajte s ním niekoľkokrát denne.
Ako sme už však spomínali, najdôležitejšia je návšteva zubára, prípadne aj dentálnej hygieničky. "Najčastejšou príčinou napuchnutých, prekvených ďasien býva nedôkladné čistenie v medzizubných priestoroch a pri zubných kŕčkoch, kde sa nahromaďujú baktérie," približuje Hajanka na fóre. Odporúča preto návštevu zubára, ktorý skontroluje ďasná a ich krvácavosť, pozrie, či nie sú odhalené zubné kŕčky, ukáže správnu techniku čistenia ústnej dutiny a odporúči tiež medzizubnú kefku, ktorú by bolo vhodné používať. "Mne sa s použitím medzizubnej kefky, dentálnej nite a správnej techniky čistenia zubných kŕčkov ďasná do týždňa vyliečili. Len s tým netreba prestávať," dodáva.
Zíde sa vám vedieť: Ako správne užívať lieky
Foto: pixabay
Moje dieťa stále nerozpráva. Ako ho motivovať?
Každý z nás má iné tempo, a to sa týka aj nástupu reči. Všetko potrebuje svoj čas. Hlavne sa teda neporovnávajte s rovesníkmi okolo vás.
Každé dieťa je vývojovo odlišné a netreba ich všetky “hádzať do jedného vreca”. Ovplyvniť nástup reči a vývin slovnej zásoby môžu viaceré faktory. Či už ide v niektorých prípadoch o genetiku, povahu alebo temperament dieťaťa. Niektoré deti sú smelšie, iné nesmelé, jedno je aktívne, iné skôr lenivé.
Takisto je rozdiel, či vám dieťa rozumie a iba ešte nezačalo rozprávať, alebo máte podozrenie, že vám ani nerozumie. Vtedy už môže ísť o problém, ktorý by ste mali riešiť vyhľadaním odbornej pomoci. O oneskorenom vývine reči hovoríme až vtedy, ak drobec zaostáva za svojimi rovesníkmi aj vo veku 3 – 4 rokov. Vtedy prichádza na rad vyhľadanie odbornej pomoci – najmä logopéda.
Mamičky, ktoré samé ‘zápasili’ s nie práve výrečnými detičkami, sa zhodujú na niekoľkých spôsoboch, ako dieťa, ktorému sa príliš do rozprávania nechce, podporiť. Základom je pravidelné, pomalé a zrozumiteľné opakovanie jednoduchých slov. Učiť dieťa novým slovíčkam môžete tak, že ich budete pomaly hláskovať. Rozprávajte zrozumiteľne a spisovne. Nie vždy sú skomoleniny a zdrobneniny tým najsprávnejším riešením.
„My sme dookola opakovali slovíčka, pesničky, riekanky, často sme čítali obrázkové knižky, ukazovali sme si a pomenovávali predmety,“ opisuje jedna z mamičiek na fóre. Učte sa spoločne názvy zvieratiek a opakujte spoločne, ako jednotlivé zvieratká ‘rozprávajú’.
Podporujte dieťa svojimi vlastnými zvedavými otázkami. Veľa, veľa sa ho pýtajte. Aj keď to nebude zaberať a neodpovie vám hneď zrozumeniteľnou rečou, neprestávajte. “Keď ideme von, pýtam sa svojho drobca – kam ideme, čo robíte, čo vidíme, čo to bolo…,” radí ďalšia mamička.
Niekedy sa dieťaťu dlho nechce s rozprávaním začať, no ako sa hovorí – keď raz začne, aj keď je to o čosi neskôr, potom ho už bude neľahké zastaviť. Potvrdzuje to aj skúsenosť jednej z mamičiek na fóre: “Mohla som sa aj na hlavu postaviť, do sedemnástich mesiacov môj malý nepovedal ani ‘mama’, bol ticho. Dva mesiace používal iba dve – tri slovíčka – mama, baba a teta... No a potom zrazu zo dňa na deň sa v devätnástich mesiacoch sám rozhodol, že začne rozprávať a zopakoval každé slovko. Odvtedy sa mu pusa nezastaví. Niekedy dokonca ani keď spí,“ približuje svoju skúsenosť iná mamina.
Čo v prípade, že doma nemáte práve ‘ukecanca’ a stojíte pred ďalším závažným krokom – nástupom do škôlky? Mnohé maminy s tým majú vlastnú skúsenosť.
Zhodujú sa na tom, že s veľkou pravdepodobnosťou nebudete v škôlke jediní, ktorí toho ešte veľa 'nenakecajú'. Netreba preto stresovať. Stačí na tento fakt upozorniť pani učiteľky. "Moja mala tri roky a nerozprávala skoro vôbec. Pani učiteľky jej napriek tomu rozumeli, nemali s tým vôbec problém," popisuje na jednom z fór Andrejka.
Takže dieťa sa rozhodne netreba báť dať do škôlky. Práve naopak - môže už čoskoro od ostatných, ukecanejších krpcov mnoho pochytiť a inšpirovať sa. Možno zostanete sama prekvapená, keď sa mu už po čase nebude chcieť jazyk zastaviť.
Aj keď to nie je jednoduché, netreba podliehať stresu a panike. „Všetci síce hovoria, že to mám nechať tak, že to príde. No občas je to fakt hrozné, keď niečo chce, nevie to povedať a moje mozgové závity to aj tak nedokážu pochopiť,“ priznáva sa na inom fóre mamička Katka. Viaceré deti bývajú samé nervózne a hysterické, pretože im ich okolie nerozumie.
Mnohé mamičky začnú postupne, ak ich dietko nie je práve najukecanejšie, stresovať predčasne. Návšteva logopéda sa odporúča nie skôr ako po dosiahnutí troch rokov. Skôr by to mohlo spôsobiť opačný efekt – vystresovaný špunt by sa zaťal a hovoriť by nezačal už vôbec.
Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé články o výchove a vývoji detí! >>
Foto: pixabay