Poď za mnou mami, ukážem ti svet...

Ak sa vám niekedy niekto bude snažiť nahovoriť že materská dovolenka je nuda... neverte mu! Tiež som do toho išla s tým, že vzrúšo skončilo, nastáva tvrdá realita. Že nastáva to, o čom mi ako dieťaťu dospelí hovorili „tvrdá realita“.

Netvrdím že nemali úplne pravdu, ale nikdy som si nemyslela, ako úžasne dobrodružný a vzrušujúci môže byť jediný, hoc aj zamračený studený deň, na materskej dovolenke. Stačí sa len dívať tými správnymi očami. Ja každý deň na pár hodín odkladám svoje takmer dvadsaťsedemročné okuliare , nechám ich pri hŕbe neumytého riadu z raňajok, nasadím si miesto nich dvojročné megaružové  hallo kitty (keď som mala dva také neboli ale určite by som ich v tom veku strašne chcela) a nechám sa viesť svojim malým kamošom, mojím synom. A keby vedel trošku lepšie rozprávať určite by mi vravel:

„Poď mami kašli na chodník, vidíš ten járok pri ceste“ Poďme tam! Pozri! Na boku sú prilepení malí slimáčkovia! Ako tí z pesničky čo mi spievať veď vieš..slimáčik máčik vystrč rožky..No spievaj! Vidíš akú majú krásnu ulitku? Poď pochytáme ho. Pozri chrobáčik! Čo to je.. poďme za ním! Pozri ako rýchlo uteká! Chyťme ho! Pozri uteká pod ten strom rýchlo lebo nám utečie!“

„Mami pochytaj ten strom! Pozri ako pichá úžasné však? Pozri dá sa pod neho schovať mami poďme!Je to ako velikánsky bunker to je úžasné! Nikdy som tu ešte nebol ani ty mami? Tá hlina mi zafarbila nohavice aj tebe mami? Pozri presvitá tu slniečo a vidno cez konáre na nebo pozri mami! No pozri sa tam! A bývajú tu chrobáčiky! Veľké aj malé! Čierne malé mravce, červené lienky a dážďovka. A pozri na strome je vtáčik! Chvíľku buď tíško a počúvaj ako krásne spieva!“

„Mami mami pozri rýchlo poďme utekaj! Nie nekráčaj utekaj! Veď to je úžasné zastavil tam báger poďme sa na neho pozrieť! Nevadí že som spadol a som špinavý mami však že nie? Pozri mami aký je veľký má všetko ako môj v izbičke! Lyžicu volant páky kolesá! Toto je môj najkrajší deň! Môžem si ho pochytať? Celý? Mami stojme tu celý deň!“

„Alebo vieš čo mami? Poďme do tej kaluže! Mami poď! Ukážem ti čo je na tom také úžasné! Skúsa tade prebehnúť so mnou! Vidíš? Ako tá voda s blatom strieka na všetky strany! A pozri mami začalo popŕchať! Vidíš ako sa na hladine robia malé krúžky keď dopadne kvapka? Pozri to je krása! No poď! Behaj špliechaj! No a čo že si od blata a mokrá! To je na tom to najlepšie! A ešte lepšie je že keď prídeme domov spravíš mi teplý čajík s medom a lahneme si pod deku! To na tom milujem najviac! Ľúbim ťa mami. Svet s tebou je úžasné dobrodružtvo!“

Nie zlatko....svet s tebou je úžasné dobrodružtvo. Pred tým ako som ťa mala by som prešla ten kúsok ulice, kde sme dnes boli s nosom v dospelých myšlienkach. O toľko vecí som v období medzi detstvom a materstvom prichádzala. Neuvedomila som si že ísť po chodníku je totálna nuda. Že mravce sú tak fascinujúce tvory. Že je možné chytiť a ovoňať každú jednu sedmokrásku v tráve. Aké je to vzrušujúce mať celé ruky zalepené od púpav. Že ihličie na každom strome pichá inak. A tie kaluže! Aký oslobodzujúci pocit je skákať po nich a nestarať sa o špinavé nohavice a zhorzené babky idúce okolo! Neuvedomila som si aký je tvoj svet farebný a vzrušujúci! A najúžasnejšie je že si ma do neho vtiahol a ja sa nestačím čudovať!

Teším sa ako ti ukážem svet, oveľa väčší a krajší ako je naša ulica. A ty chytíš za ruku a povedieš ma ním svojimi chodníčkami...