Deti vidia v prírode zázraky, pretože ich hľadajú. Každá diera v strome, chrobáčik v tráve, palica, hlina či muška sú úžasné a samozrejme, treba sa pri nich zastaviť. Keďže tieto "zázraky" sú na každom kroku, stojíte na každom kroku. Vo vysokej tráve sa treba vyváľať, listy otrhať, do diery strčiť ruku, hlinu paličkou rozhrabať. Ku každému tvorovi si treba v lepšom prípade čupnúť. S nadšením utekajú, objavujú, skúmajú a nesebecky volajú mamy za sebou, aby si tiež vychutnali tieto úžasné zázraky.

Domáci prírodný repelent🙂

-rozmarín (môže byť čerstvý-2 vetvičky alebo sušený- 1 lyžica)

-klinčeky 1 lyžica

-lieh, vodka alebo alpa

-fľaška s rozprašovačom (môže sa aj potierať)

Rozmarín a klinčeky dáme do fľašky a zalejeme 150 ml alkoholu alebo alpy. Necháme stáť 2 týždne a občas pretrepeme. Možno na koniec pridať aj 15-20 kvapiek levanduľového esenciálneho oleja. Aplikácia by sa mala opakovať každé tri hodiny.

https://www.facebook.com/mojcertakaca/

Väčšina dobrých nápadov ľudstva pramení z lenivosti a túžby si niečo uľahčiť alebo spríjemniť. Na materskej dovolenke môže byť dôvod ešte oveľa prozaickejší. Matka potrebuje navariť. Dieťa vo vývinovom období pracovne nazvanom “ja sám, pusti, nechaj, Juuko” má očividný záludný cieľ. Prekaziť tento zámer a prinútiť matku objednať pizzu. Ale matky sú tvory tvorivé. Matky majú nápady. Matky totiž musia navariť.

A tak vymyslia aj nemožné aby získali čas aspoň na očistenie zeleniny a zamiesenie cesta🙂 

Matka je spokojná. Je navarené, pizza sa nekoná (tú si dá až keď dieťa večer zaspí) a už chýba len spokojná fotka na instagram #spolocnycas #milujemespoluvarit #mojsikovnychlapcek 

Alebo fotka, ktorú si na instagram nikto nedá 😀 #precoja 

https://www.facebook.com/mojcertakaca/

Jar je moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Chvíle keď tvár zohrieva slnko, orgován rozvoniava a človek premýšľa čo spraví, ak dieťa váľajúce sa po tráve poštípe včela a je náhodou alergické, sú však tento rok zatiaľ dávkované veľmi opatrne. Častejšie premýšľam čo spravím, ak sa mi dieťa utopí k mláke. Ale prvý máj bol aj tento rok prekrásny. Priam ako hovoria povery “magický”. Ideálny čas na zber byliniek. A tak sme sa rozhodli, že si tento krásny voňavý deň “zavaríme” na horšie časy.

Čertík s nadšením súhlasil a zbieranie a triedenie sedmokrások a púpav (on individuálne ešte kameňov, trávy a jednej dážďovky) je také montessori, že by uznanlivo hm-kala aj sama Montessori🙂. Pri zbieraní smrekových výhonkov mi síce pomôcť nedokázal, ale zato vytrvalo skandoval pod rebríkom, že by mi pomohol rád a to sa cení.

A tak nám na polici v komore už stojí púpavový a sedmokráskový sirup, sirup zo smrekových výhonkov sa pomaličky lúhuje na okne a púpava a žihľava sa sušia na čaj. Už teraz sa teším na to, keď si v zime uzimení zo sánkovačky (srandujem, na toto sa skutočne neteším) do čaju pridáme trochu voňavého májového počasia. Keby ste sa chceli inšpirovať, nie je nutnou podmienkou ani zber prvého mája o pol noci, ani ten červík nebol nepostrádateľnou ingredienciou🙂

Púpavový sirup

250 púpavových kvetov

1,2 l vody

1 kg kryštáľového cukru

1-2 citróny

Kvety púpavy sme zaliali prevarenou vodou, pridali citrón nakrájaný na plátky, zakryli a nechali odstáť do druhého dňa. Na druhý deň sme všetko preliali cez sitko, spolu s cukrom zahrievali do bodu varu a varili až kým sirup nezískal potrebnú “sirupovú” konzistenciu. Púpava pomáha liečiť choroby dýchacích ciest, podporuje vykašliavanie, takže je to veľký pomocník pri chorobách ako sú chrípka či angína. A navyše má úžasnú chuť.

Sedmokráskový sirup

Cca 600 kvetov sedmokrások

2,5 l vody

1-2 citróny

2,5 kg cukru

Postup rovnaký ako pri púpavovom sirupe. Sedmokráska sa využíva pri ochoreniach horných dýchacích ciest , proti kašľu, zahlieneniu a pôsobí protizápalovo.

 Sirup zo smrekových výhonkov

Mladé smrekové výhonky (do 5 cm) sme premyli vo vode, vrstvili do 5 l zaváraninového pohára a presýpali cca 1kg cukru. Medzi jednotlivé vrstvy sme ukladali kolieska citrónu. Vrchnú vrstvu tvorí cukor. Uzavreli sme celofánom a uložili na teplé slnečné miesto na asi 2-3 týždne. Sirup potom precedíme cez plátno. Sirup pomáha rozpúšťať hlieny a uľahčuje vykašliavanie. Výhonky tiež obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, ktorý posilňuje imunitu.

Ak sa vám niekedy niekto bude snažiť nahovoriť že materská dovolenka je nuda... neverte mu! Tiež som do toho išla s tým, že vzrúšo skončilo, nastáva tvrdá realita. Že nastáva to, o čom mi ako dieťaťu dospelí hovorili „tvrdá realita“.

Netvrdím že nemali úplne pravdu, ale nikdy som si nemyslela, ako úžasne dobrodružný a vzrušujúci môže byť jediný, hoc aj zamračený studený deň, na materskej dovolenke. Stačí sa len dívať tými správnymi očami. Ja každý deň na pár hodín odkladám svoje takmer dvadsaťsedemročné okuliare , nechám ich pri hŕbe neumytého riadu z raňajok, nasadím si miesto nich dvojročné megaružové  hallo kitty (keď som mala dva také neboli ale určite by som ich v tom veku strašne chcela) a nechám sa viesť svojim malým kamošom, mojím synom. A keby vedel trošku lepšie rozprávať určite by mi vravel:

„Poď mami kašli na chodník, vidíš ten járok pri ceste“ Poďme tam! Pozri! Na boku sú prilepení malí slimáčkovia! Ako tí z pesničky čo mi spievať veď vieš..slimáčik máčik vystrč rožky..No spievaj! Vidíš akú majú krásnu ulitku? Poď pochytáme ho. Pozri chrobáčik! Čo to je.. poďme za ním! Pozri ako rýchlo uteká! Chyťme ho! Pozri uteká pod ten strom rýchlo lebo nám utečie!“

„Mami pochytaj ten strom! Pozri ako pichá úžasné však? Pozri dá sa pod neho schovať mami poďme!Je to ako velikánsky bunker to je úžasné! Nikdy som tu ešte nebol ani ty mami? Tá hlina mi zafarbila nohavice aj tebe mami? Pozri presvitá tu slniečo a vidno cez konáre na nebo pozri mami! No pozri sa tam! A bývajú tu chrobáčiky! Veľké aj malé! Čierne malé mravce, červené lienky a dážďovka. A pozri na strome je vtáčik! Chvíľku buď tíško a počúvaj ako krásne spieva!“

„Mami mami pozri rýchlo poďme utekaj! Nie nekráčaj utekaj! Veď to je úžasné zastavil tam báger poďme sa na neho pozrieť! Nevadí že som spadol a som špinavý mami však že nie? Pozri mami aký je veľký má všetko ako môj v izbičke! Lyžicu volant páky kolesá! Toto je môj najkrajší deň! Môžem si ho pochytať? Celý? Mami stojme tu celý deň!“

„Alebo vieš čo mami? Poďme do tej kaluže! Mami poď! Ukážem ti čo je na tom také úžasné! Skúsa tade prebehnúť so mnou! Vidíš? Ako tá voda s blatom strieka na všetky strany! A pozri mami začalo popŕchať! Vidíš ako sa na hladine robia malé krúžky keď dopadne kvapka? Pozri to je krása! No poď! Behaj špliechaj! No a čo že si od blata a mokrá! To je na tom to najlepšie! A ešte lepšie je že keď prídeme domov spravíš mi teplý čajík s medom a lahneme si pod deku! To na tom milujem najviac! Ľúbim ťa mami. Svet s tebou je úžasné dobrodružtvo!“

Nie zlatko....svet s tebou je úžasné dobrodružtvo. Pred tým ako som ťa mala by som prešla ten kúsok ulice, kde sme dnes boli s nosom v dospelých myšlienkach. O toľko vecí som v období medzi detstvom a materstvom prichádzala. Neuvedomila som si že ísť po chodníku je totálna nuda. Že mravce sú tak fascinujúce tvory. Že je možné chytiť a ovoňať každú jednu sedmokrásku v tráve. Aké je to vzrušujúce mať celé ruky zalepené od púpav. Že ihličie na každom strome pichá inak. A tie kaluže! Aký oslobodzujúci pocit je skákať po nich a nestarať sa o špinavé nohavice a zhorzené babky idúce okolo! Neuvedomila som si aký je tvoj svet farebný a vzrušujúci! A najúžasnejšie je že si ma do neho vtiahol a ja sa nestačím čudovať!

Teším sa ako ti ukážem svet, oveľa väčší a krajší ako je naša ulica. A ty chytíš za ruku a povedieš ma ním svojimi chodníčkami...

Budem mama...Uhm. Trošku šok v skúšobnej dobe vo svojej prvej naozajstnej robote po škole, bez spoločného bývania..Ale vždy som túžila po bábätku tak čo. Vyzbrojená červeným diplomom z psychológie na poličke (ano pomachrujem si aspoň tu lebo inak mi je na dve veci), najmä excelentnou štátnicou z vývinovej psychológie a od detstva preštudovanou komunistickou knihou O matke a dieťati som myslela že "utvorte koridor budúca matka roka prichádza".

Paradumtuccc..omyl vážení, svet okolo mňa sa mi akosi zabudol zmieniť o niekorých závažných faktoch. Vyberiem len zopár nemám moc času moje dieťa dlho nespí. Fakt:

1. Dieťa nespí!!

Ano predstava prvorodičky o novorodencoch je prostá. Dieťatko sa na svet narodí s tým, že vie spinkať, plakať, cikať, kakať a papať. HA HA. Tomuto dieťatu niekde zabudli naprogramovať spánok. Už z pôrodnice som išla s batožinou naviac pod očami a dodnes ma fascinujú deti ktoré spia 3 hodiny 😀 A už maximálne ma udivujú deti čo sa hrajú a zaspia. Alebo ich položia do postielky a oni..zaspia..Bez spievania natriasania, latino pohybov či zúfalého rapovania uspávanky.

2. Dieťa nekaká!

Áno.. dieťa síce prvé týždne išlo podľa mojich predstáv a pri každej plienke som dostala chuť na pukance ( každý máme svoje divné stránky) potom nejak tento vrodený reflex pohasol 🙂...ale dozvedela som sa veľa nových príjemných vecí ako je napríklad čo je rektálna rúrka a následne akým prostriedkom sa najlepšie drhne hovienko z koberca a podobne.. A keď som si myslela že som vyhrala? Bach príkrmy a zas ten istý kolotoč.

3.Dieťa nepapá! a s tým súvisiace body 4. Kojenie nie je samozrejmosť!

5. Kojenie bolí!!

Dieťatko sa narodí, prisaje na sále, mliečko ide, je to super a užívame si najlepšie minimálne dva roky krásne spoločné chvíle ako na fotkách čo kolujú internetom kde ženy s dlhými vlasmi (wtf? ako to že im z kojenia nevypadali!) a vencami v hlavách koja na lúke v západe slnka. HAHA mlieko nie je..dieťa je v inkubátore. Piaty deň mlieko stále nikde, odsávam krvavé prázdne prsia lebo stále verím! Stále verím že budem kojiť na lúke s dlhými vlasmi. Ale sestrička ma totálne zakope pod čiernu zem že nemám bradavky na kojenie?!?! Odpadávam vždy som si myslela že mám krásne prsia 😀 A dieťaťu sa mália? Nevie sa prisať lebo už cucmákuje flašu..potom sa prisaje a ja spomínam všetkých svätých lebo to bolí viac ako pôrod. Ale zvládli sme(asi som viac hrdá ako na ten diplom),  aj keď laktačná poradkyňa si asi blokla moje číslo. A možno budem aj ja v lete kojiť na lúke.Už mi začali rašiť nové vlasy😀

6. Koliky!!!

Vedela som že existujú...dokonca som aj vedela že chlapci ich mávajú viac...Ale to peklo čo nastalo (peklo doslovne rodila som koncom júna) som nečakala ani vo sne. Ale som pripravená. Mám pupík a tri druhy kvapiek. HAHA. Viac nemusím písať veď viete. Ale keby Beyonce videla tanečky na jej hit o 4 rano s dieťaťom v šatke určite by to odcenila. :-P

7. Kojením sa nechudne!

„Len si daj, kojíš, to z teba hneď zlezie“ Smejem sa ležiac veďla takmer 8 mesačného dieťaťa a tučná riť sa mi vlní do rytmu😀 Áno ja budem mladá našminkovaná mamička čo sa neopustí a neprepadne teplákom😀 HAHAHA

Mohla by som pokračovať ešte dlho...Ale moje dieťatko je zasa hore (bod 1) a čudne vrčí asi sa nemôže vykakať (bod 2). Ale viete čo? Ako toto píšem cítim sa strašne múdro a skúsene. Ak budem mať druhé...určite budem má matka roka.

 "Starý otec ty si taký krásny...ako Mečiar keď ho babky zvelebujú." Táto milá veta malej Katky (rozumej mňa 🙂, keď som sa fascinovane pozerala, ako sa starý otec obliekal niekam von, zostala zapísaná v milých rodinných perlách ako jedna z mnohých, na ktoré rodičia s úsmevom spomínajú pri prezeraní albumov. Ja však tú chvíľu vidím ako by to bolo teraz. Sedím na posteli so starou mamou a starý otec si precízne kontroluje puky na nohaviciach, oblieka košeľu, sveter. Už pred tým mi ráno dovolil sa pozerať ako sa holí. Ako zarába barbus a s presnosťou chirurga do hladka holí biele strnisko. Potom si oblieka kabát, nasadí čiapku a odchádza kúpiť do pekárne čerstvý chlieb. A ja som sa už nemohla dočkať kedy sa vráti a bude raňajkovať. Lebo pozerať na starého otca pri raňajkách bolo úžasné. Ako obyčajný chlieb s maslom a šunkou vedel jesť ako menu v 5* reštaurácií. Neviem to opísať..museli by ste ho vidieť🙂

    Každé malé dievčenské srdiečko by malo mať v živote hrdinu. Pre mňa bol,  ale aj je a bude mojim každodenným hrdinom môj ocko. Ale mala som to šťastie ešťe na "sviatočného", prázdninového hrdinu. Na starého otca. Píšem mala, pretože tohto roku to budú prvé Vianoce, kedy starý otec nie je. Starý otec, ktorý nikdy neodišiel z domu bez čapice. Starý otec, ktorý dokázal vylúštiť každú krížovku, mal na všetko v dome krabičku, bol jediným mužom ktorého poznám ktorý mal v garáži a v dielni poriadok. Starý otec, ktorého sliepky boli tie najrozmaznanejšie tvory pod slnkom. Ktorý nám dovolil hrať sa v starom trabante bez kolies celé hodiny. Ktorý vedel všetko o liečivých bylinkách a vytáral podivné tinktúry ktoré údajne zaberali na všetko. Starý otec ktorý mal vinicu a robil víno ktoré sme s bratrancom vždy túžili ochutnať ( ked retrospektívne vidím pokrčené tváre našich rodičov keď sa otočil som rada že som nesmela). Starý otec ktorý mal jeden nôž na chlieb, jeden na maslo, jeden na mäso a neznášal, keď si niekto s tým na chlieb krájal niečo iné. Starý otec s jeho "nepchaj tie vlasy do taniera"! Starý otec ktorý vedel všetko opraviť, ktorý prečítal všetky knihy, ktorého si každý v dedine vážil a volal ho pán učiteľ. Starý otec ktorý vedel prekrásne maľovať, strúhať z dreva sošky, svietniky, nábytok. Starý otec ktorý mal vlasy ako vata. Starý otec ktorý vedel rozprávať úžasné príbehy. Starý otec so svojským zmyslom pre humor a zvláštym šarmom, ktorý sa snažil používať na doktorky a sestričky ešte ako osemdesiat ročný. Starý otec ktorý vedel upiecť najlepšieho vianočného kapra... 

Minulé Vianoce to však už bol starý otec ktorý netrafil do izby, ktorý sa zmätene usmieval a netušil, čo po ňom chceme. Starý otec ktorý si mýlil naše mená a jeho príbehy boli zrazu popletené a nezmyselné. Starý otec ktorého lišiacky pohľad sa zmenil na pohľad strateného dieťaťa. Starý otec, ktorý nespoznával svoju manželku, s ktorou by práve oslávili diamantovú svadbu, nespoznával moju mamu, svoju dcéru. Nikdy nezabudnem na to, ako ho otec oholil a starý otec zrazu precitol, prišiel k starej mame a chcel aby ho pobozkala keď je taký krásny. A potom odišiel... Odišiel bez toho aby som mu stihla povedať, že bude prastarým otcom.

...Mne po ňom v mojom byte zostal hojdací koník ktorého pre nás vyrobil, stojan na sviečku ktorý vystrúhal, mixér ktorý vyhral v krížovkárskej súťaži, fotka kde sa podľa mňa podobá na Sigmunda Freuda a milión krásnych spomienok. Sociálnymi sieťami beží reklama o opustenom starčekovi, na ktorého jeho rodina zabudla na Vianoce. Ja tieto Vianoce na môjho starčeka nezabudnem... 

Táto krabica je AKOŽE zámok. Má AKOŽE veľké okná, zamatové záclony, a je celý ružový. Ja mám AKOŽE krásne ružové princeznovské šaty vyšívané kamienkami a korunu. Krásnu korunu. AKOŽE je diamantová. A AKOŽE mám vlasy po zem... A teraz to bude akože nemocnica. AKOŽE som doktorka. AKOŽE mám plnú nemocnicu zvieratiek. Alebo nie je to AKOŽE kostol a ja som nevesta...

 Staré madrace u starých rodičov, ktoré boli AKOŽE zámok, bunker, tunel, trampolína, zákopy, ostrov, loď, oblaky. Kombinetky starej mamy boli AKOŽE štóly, róby, plášte. Krabica od topánok ktorá bola AKOŽE práčka, posteľ pre barbie, šperkovnica. Járok pred domom bol AKOŽE kvetinárstvo, kuchynka, obchod. Kocky boli AKOŽE doslova všetko. 

Na to aby som bola AKOŽE princezná som nepotrebovala dokonalý kostým ELZY z ľadového kráľovstva. Aby som bola AKOŽE doktorka, som nepotrebovala doktorský plastový kufrík s presnými replikami chirurgických nástrojov.  Papierové vreckovky boli AKOŽE svadobné šaty pre bábiku. NA to, aby cikala nemusela cikať naozaj. Cikala AKOŽE. Chalani nepotrebovali plastové zbrane a meče. Strieľali sa AKOŽE. Aj ninja korytnačky boli AKOŽE. Nemali masky a obleky. Variť sa dalo aj bez plastových kuchyniek s umelým ovocím a platničkami ktoré svietia a nebodaj hrejú. Varila som AKOŽE. Kocky boli AKOŽE koláče, lego bolo AKOŽE polievka. A macko ju AKOŽE jedol...

Blížia sa Vianoce. Obchody sú plné hračiek od výmyslu sveta. Bábiky ktoré cikajú, rozprávajú a chodia. Kuchynky, vysávače, rozprávajúce fény, barbie domy, princeznovské šaty, hrady, domčeky na hranie, autá, plastové zbrane, meče... Deti s rozžiarenými očami listujú v katalógoch obchodov s hračkami. Hračky sú dnes úžasné...

Len..im chýba aspoň trošku toho starého, fantáziu rozvíjajúceho, detského a úžasného AKOŽE...

Dnes ráno som sa zobudila na to, že ma moje dieťatko ovoniava. Naozaj. Bol natlačený k mojej tvári oči mal dokorán a zhlboka dýchal. Nechcem si prehnane fandiť ale videla som, že si celým svojim telíčkom užíva našu blízkosť. Čo vám poviem. Pre kojacu matku prekypujúcu hormónami dôvod na pol hodinové dojaté rumázganie. 

V tom hormónovom rozpoložení sa mi vybavilo to, ako mi z detstva vonia moja maminka. Vybavila sa mi zvláštna vôňa, ktorá sa mi spája s nedeľou, keď sme spolu stáli v zadu v kostole, ona stála za mnou a ruky mala skrížené pod mojim krkom. Ruky jej voňali zeleninou do polievky a petržlenovou vňaťkou na pozadí krému na ruky, ktorý používala roky. Vybavila sa mi vôňa citrónu, ktorý mi kvapkala so čaju s paralenom keď pri mne sedela v horúčke. Vybavila sa mi vôňa atramentu keď mi umývala zababrané ruky pri prvých pokusom napísať veľké písané A. Zvláštna vôňa hrubej teplej deky, keď sme sa spolu hrali pod stolom na bunker. Vôňa vianoc. To ako voňajú mamine ruky keď pečie vanilkové rožky a medovníčky. Vôňa maminej postele, kam som vždy mohla prísť keď sa mi zdalo že v skrini mám ducha, pozn. to bolo dosť často 🙂 , a kde som dokonca spala noc pred štátnicami keď som sa triasla od stresu a vyčerpania a potrebovala som cítiť mamu. Vôňa dažďu a hliny, keď vždy na jar prišla zo záhrady celá šťastná že jej schádza cibuľka. Zvláštna vôňa starej žehličky a večery keď žehlila a rozprávala nám s bratom popletené rozprávky. Vôňa lekváru. Áno moja mama je lekvárová kráľovná🙂 . A veľa veľa iných vôní....

Na pozadí každej z tých vôní je však niečo, čo by som spoznala medzi miliónom iných. Je to vôňa istoty, bezpečia, lásky, vôňa bozkov, pohladení, prebdených nocí, splnených detských sníčkov. Je to vôňa mamy. Vôňa, ktorú má pre mňa len a len moja mama. Taká, ktorú mi v živote nič nenahradí.

Dúfam, že môj synček, ležiaci ráno pri mne a túliaci malú plešatú hlávku k mojmu lícu cítil zo mňa to isté. Dúfam, že si zapamätá vôňu mojich vlasov, vôňu našich hier, vôňu pesničiek čo mu spievam, vôňu môjho objatia. A že medzi tisícimi objatiami, ktoré v živote dostane bude podvedome vedieť, že takto vonia len maminkine objatie.