„ZODPOVEDNOSŤ ZA STRATU ČASU“

Niet na svete drahocennejšej a zneužívanejšej veci ako je čas.
A predsa ňou ľudia pohŕdajú. Tak hovorí svätý Bernard a pokračuje:
„Míňajú sa dni spásy a nikto nepomyslí na to, že deň sa míňa a už
nikdy sa nevráti.

Vidíš toho hráča, ktorý vo dne, v noci mrhá čas hrami? Ak sa ho
opýtaš, čo robí, odpovie ti: Míňam čas. Pozri sa na tuláka, ktorý trávi
celé hodiny na ulici a pozoruje chodcov, rozpráva neslušne alebo
sa zaoberá neužitočnými vecami. *

Ak sa ho spýtaš, čo robí, odpovie: Márnim čas. Úbohí slepci, ktorí
strácajú deň za dňom. Dni, ktoré sa už nikdy nevrátia! Ó, čas,
ktorým svetáci pohŕdajú, ty budeš vo chvíli smrti najvzácnejšou
vecou, po ktorej budú všetci túžiť. Budú túžiť po jednom roku,
po jednom mesiaci, ba po jednom dni, ale nikdy ho nedostanú.

VTEDY ZAČUJÚ, AKO SA IM HOVORÍ: ČASU UŽ NEBUDE!"
(Zjv 10, 6).

Koľko by každý z nich zaplatil za jeden týždeň, za jeden deň času,
v ktorom by si dal do poriadku svoje svedomie!? „Aj za jedinú
hodinu času," hovorí svätý Vavrinec Justiniani, „by dal všetky svoje
majetky."
Ale tá hodina mu nebude darovaná. Rýchlo, povie mu kňaz, odíď
z tejto zeme, už nie je čas. Preto nás prorok napomína, aby sme pamätali na Boha a zadovážili i jeho milosť skôr, než sa zotmie
(Kaz 12, 1 - 2).

Aká to bolesť pre pútnika, keď zistí, že si zmýlil cestu a nastala
noc a on nemá čas napraviť omyl!? Taká bolesť stihne v hodine
smrti toho, kto žil mnoho rokov, ale neprežil ich v službe Bohu
a blížnym... „ Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať"
(Jn 9, 4).

Smrť bude pre človeka nocou, v ktorej nebude môcť nič vykonať.
Vtedy si vo svedomí spomenie, koľko mal času, ale využil ho na
škodu svojej duše, a koľko milostí dostal od Boha, aby sa stal
svätým, ale nechcel ich využiť. Potom si uvedomí, že už nie je
možnosť konať dobré skutky, a s plačom si povie: Bol som blázon !

Koľko času som stratil. Škoda môjho strateného života! Škoda
rokov, v ktorých som sa mohol stať svätým, a nestal som sa.

Teraz už niet času na nápravu ! No čo osožia takéto náreky a
vzdychy, keď sa scéna končí, keď kahanec dohára a umierajúci
sa blíži k okamihu, od ktorého bude závisieť jeho večnosť?