Zázrak

Toto je príbeh o osemročnom dievčatku, ktoré vedelo, že láska môže robiť zázraky. Jej bračekovi hrozilo, že zomrie, mal nádor na mozgu. Rodičia boli chudobní, no pre jeho záchranu urobili všetko, čo bolo v ich silách, dokonca minuli všetky úspory.
Raz večer otec povedal mame v slzách: „Už to nezvládame, drahá. Myslím, že je koniec. Len zázrak ho môže zachrániť.“
Dcérka to so zatajeným dychom počúvala na chodbe. Potom sa rozbehla do svojej izby, rozbila pokladničku a potichu odišla do najbližšej lekárne. Trpezlivo počkala, kým sa dostane na rad. Pristúpila k pultu, postavila sa na špičky a vysypala všetky svoje peniažky pred prekvapeného lekárnika.
„Za čo to je? Čo si prosíš, maličká?“
„To je pre môjho bračeka, ujo lekárnik. Je veľmi chorý a ja som mu prišla kúpiť zázrak.“
„Čo to hovoríš?“ zamrmlal lekárnik.
„Volá sa Andrejko a má niečo také, čo mu rastie v hlave. Ocko povedal mamičke, že už je koniec, že už nemôžeme nič robiť a že len zázrak by ho zachránil. Viete, ja mám bračeka veľmi rada, tak som zobrala všetky svoje peniaze a prišla som mu kúpiť zázrak.“
Lekárnik sa smutne pousmial.
„Moja, ale my tu nepredávame zázraky.“
„Keď nestačia tieto peniaze, ešte môžem nejaké zohnať. Koľko stojí zázrak?“
Lekárnik iba mykol plecami. Dievčatko so slzami v očiach začalo zbierať svoje mince. V lekárni bol aj jeden vysoký elegantný pán, ktorého zaujal tento čudný rozhovor.
„Prečo plačeš, maličká? Čo sa deje?“ prikročil k nej neznámy muž.
„Ujo lekárnik mi nechce predať zázrak, a ani mi nechce povedať, koľko stojí. Chcem ho pre môjho bračeka Andrejka, je veľmi chorý. Mamička hovorí, že ho treba operovať, ale ocko povedal, že je to veľmi drahé, že potrebujeme zázrak, aby sme ho zachránili. Tak som priniesla všetky peniažky, ktoré mám.“
„Koľko máš?“
„Dolár a jedenásť centov... ale viete...“ dodala jedným dychom, „ešte môžem niečo pohľadať.“
Muž sa usmial a povedal: „Pozri, myslím, že netreba. Zázrak pre tvojho bračeka stojí presne dolár a jedenásť centov.“ Jednou rukou pozbieral drobné a druhou nežne chytil dievčatko za ruku.
„Zaveď ma k vám domov. Chcem sa stretnúť s tvojím bračekom, oteckom aj mamičkou. Uvidíme, či nájdeme ten zázrak, ktorý potrebujeme.“
Elegantný pán a malé dievča vyšli z lekárne držiac sa za ruky.
Ten muž bol profesor Carlton Armstrong, jeden z najúspešnejších neurochirurgov na svete. Operoval malého Andrejka, ktorý sa o niekoľko týždňov mohol vrátiť domov úplne zdravý.
„Táto operácia,“ zašepkala mama, „je skutočný zázrak. Rada by som vedela, koľko stála...“
Dievčatko sa usmialo a nič nepovedalo. Ono vedelo, koľko stál zázrak - presne jeden dolár a jedenásť centov... a, samozrejme, ešte lásku a vieru malého dievčaťa.
„Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ‚Prejdi odtiaľto ta!‘ - prejde. A nič vám nebude nemožné.“
Mt 17, 20
Bruno Ferrero