Kniháreň: Znovuzrozený porod

Pôrod. Slovo doslova démonizované. Od kedy si pamätám, počúvala som strašidelné pôrodné príbehy väčšinou zakončené tým, že ak by to trvalo o minútu dlhšie, rodička by určite od bolesti zomrela. A tak som sa už ako malé dievčatko rozhodla, že ja budem radšej bez detí, lebo takú bolesť proste nie som ochotná zniesť a ešte v 18 som hrdo vyhlasovala, že ja deti nechcem. Že to bolo kvôli strachu z toho ohavného okamihu, ako som si to predstavovala, som nikomu nepriznala.

Ale keďže som tu na Koníku a možno už ste prečítali aj môj pôrodný príbeh, je vám jasné, že som sa na to nakoniec dala. Kým som išla rodiť Filipa veľa kníh o pôrode som veru neprečítala, ani som sa nezaujímala o nejaké alternatívne a veľmi natur záležitosti. Vedela som len, že chcem rodiť prirodzene (bez umelých zásahov) a vaginálne. Ako tak sa to podarilo, ale keď to spätne hodnotím, nebol to ten zážitok, na ktorý by som s láskou a so slzami od dojatia spomínala.. Tie slzy sú skôr slzy smútku, že aj keď všetko dopadlo relatívne dobre, mohlo to byť úplne inak. A namiesto 28 hodinovej separácie sme sa s Filipom mohli zoznamovať, muckať cuckať, dojčiť, objímať a hladkať už od prvej minúty. Preto som si povedala, že pri druhom dieťatku nenechám nič na náhodu. A preto hoci je ďalší potomok ešte v nedohľadne, ja už mám predstavu o tom, aké to je, rodiť naozaj PRIRODZENE  a budem sa snažiť nájsť pôrodnicu a pôrodníka, ktorý to bude ochotný rešpektovať.

Kniha Michel Odenta Znovuzrozený porod je len jednou z kníh, ktoré úplne jednoducho a jasne opisujú ako je žena stvorená na to, aby SAMA dokázala porodiť dieťa.

Chcela by som stretnúť pôrodníka, ktorý bude k žene pristupovať ak Dr.Odent. On sa už v 60. rokoch rozhodol, že v pôrodnici v malom francúzskom mestečku Pithiviers nebude postupovať tak, ako sa učili na škole. Že všetky monitorovacie zariadenia ženu pri pôrode len obmedzujú a nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu. Pozoroval, že ženy, ktoré sú v psychickej pohode, rodia oveľa ľahšie ako ženy, ktoré sú v strese a preto sa rozhodol, že ženám pripraví čo najpríjemnejšie prostredie na pôrod. Niekoľko izieb v pôrodnici dal prerobiť na tzv,primitívne izby, kde bolo len akoby nízke pódium, na ňom matrac a vankúše, poprípade malý bazén. Izby sú vymaľované v teplých farbách a žena sa môže slobodne pohybovať von a dnu. Dokonca ak jej je príjemne, môže v prvej dobe pôrodnej ísť na prechádzku do záhrady. (chvíľami mi čítanie tejto knihy pripadalo, len ako dobre vymyslená rozprávka pre ženy, keď si predstavím, že v slovenských pôrodniciach je „výbeh“ maximálne tak na chodbu a keď už raz ženu zapíšu na príjme, už je ich a nikam ju nepustia). Pôrod pod zrakom (nenapíšem vedením, len on ho nevedie) Dr.Odenta prebiehal zväčša v tejto primitívnej izbe a v polohe, do ktorej žena sama dospela. Prítomní mohli byť ľudia, ktorých tam chcela sama rodička, doktor a jedna pôrodná asistentka. Väčšinou sa ženy ale rozhodli rodiť v polodrepe s tým, že partner, doktor alebo pôrodná asistentka ženu držali pod pažami. Tak vlastne žena rodila v smere gravitácie, ktorá jej zároveň aj pomáhala (juj, naša obľúbená poloha v leže na chrbte).

Všetky postupy, ktoré Dr. Odent vo svojej pôrodnici zaviedol podrobne vysvetľuje, Rovnako aj vysvetľuje, prečo odmieta rutinne postupy, ktorým ich učili v škole a akými inými- prirodzenejšími postupmi sa dajú nahradiť. Sám priznáva, že občas je naozaj nevyhnutné spraviť aj nástrih hrádze alebo cisársky rez, ale percentuálne sú tie čísla niekoľkonásobne nižšie ako je dnešný ale aj vtedajší bežný štandard.

Úprimne priznávam, že táto kniha mi nepovedala až tak veľa nového, ale možno je to tým, že som o prirodzených nemedikovaných pôrodoch a hypnpôrodch čítala veľa už pred tým. A Znovuzrozený porod mi tento obraz  krásne uzavrel. Prečítala som ju za pár dní, doslova som ju hltala, rozplývala sa nad tým, aké je zrodenie nového života krásne a aké sú ženy na fotografiách šťastné. No uznajte, vyzerá táto žena, že rodí? Ja by som skôr povedala, že má orgazmus.

Kiežby všetci lekári boli ako on „Michel Odent naslouchá ženám. Není tady proto, aby panoval, ale aby sloužil, ne aby diktoval, ale aby se učil. Přináší svědectví, že každý porod je cesta objevování všeho toho sdíleného úsílí, tvúrčí bolesti, záhady a jásavé radosti.“