Som viac ako…

Vďaka jedinečnej  genetickej poruche som mala možnosť si viac krát vyskúšať, aký je to pocit, byť odsudzovaná či posudzovaná na základe vzhľadu. Väčšinou to bolo zo strany mužov, resp. chlapcov. Všetky narážky a urážky vyústili v depresiu a komplexy, ktoré jedného dňa nemali začiatok ani koniec, len som sa v nich topila a nevidela nič pekné. Nič pekné na sebe.

Naivne som si myslela, že sa tak zle cítim len ja a tí, ktorí sa tiež narodili trochu “iní”. Stačila mi ale len chvíľa na to, aby som po strednej škole zistila, ako sa veci majú. Že aj na tie, ku ktorým ja vzhliadam ako ku -dokonalým- ženám niekto pokrikuje, osočuje ich a vysmieva sa. Bolo mi z toho zle, smutno, nechápala som. Nerozumela som, prečo sa to deje. Čas plynul, svet sa menil… stále k horšiemu. Zrazu bola dokonalosť na piedestále hodnôt a tváre nahradili filtre. Ako človek, ktorý sa živý fotografiou som na tú zmenu pozerala totálne nechápavo. Najskôr som zaujala postoj, v ktorom som sa cítila byť “nadradená” a v duchu som komentovala každú takto “prefiltrovanú” fotku slovami “no ty teda vyzeráš!”. Neskôr to však už neboli len filtre so psími ušami a umelými riasami. Zrazu to boli úplne iné tváre a takmer som nespoznávala kamošky na fotkách. Vtedy mi to začalo dochádzať. Že tie ženy za filtrom možno počuli nie jednu nevhodnú narážku či pokrik. A že honba za takýmto druhom dokonalosti z nich spravila úplne neisté stvorenia. Bolo mi to ľúto. Viac som si o žiadnej nič “také” nemyslela. Pozerala som na ne a hovorila si, čo asi tak museli počuť, že chcú vyzerať tak a hentak. Úplne inak. Nereálne. V duchu som si želala, aby to robiť -nemuseli- a nechceli. 

Spomínala som si na všetky komplexy, ktoré mi spôsobili nielen okolnosti ale hlavne NEEXISTUJÚCE SEBAVEDOMIE. 

Ženy. Úprimne. Ako je možné, že sa s ním narodíme, s doslova ho z nás vykričia preč? 

Poďme sa zase rady vidieť. V odrazoch výkladov, v zrkadlách, v selfie kamere, na fotkách, navzájom…

Chýba mi ženská spolupatričnosť. Lebo nielen chlapi vedia byť protivný, ale aj žena k žene sa vie správať ako tupelo.

Sme jedinečné.

A sme viac ako nadávky.

Viac ako hlúpe vtipy a narážky.

Viac ako filter v aplikácii.

Sme viac ako profil na sociálnej sieti.

Viac ako telá či oblečenie.

Sme ženy. Úžasné, odhodlané, bojovníčky. Máme deti, rodiny, priateľov za ktorých sa dokážeme postaviť keď ide do tuhého. Čo tak postaviť sa, pre zmenu, za seba? Čo tak nájsť to sebavedomie, z ktorého sme vyrástli?

Viem… ľahšie sa to povie, ako spraví. Ale je to ako so závislosťou. Stačí sa naozaj rozhodnúť, že SI VIAC AKO REČI ĽUDÍ a ono to príde. Jedného dňa sa budeš zase vidieť a budeš sa milovať, vážiť si seba samú. Za to aká si a kým si.

♥️ Presne to ti želám. Lebo si viac ako…