Keď som vždy prechádzala okolo JISky,videla rodičov ako tam chodia denne , bolo mi ich ľúto...hovorila som si,že mam šťastie že moji dvaja vajciaci boli zdraví a boli od narodenia pri mne....Pri 3 som žiaľ okúsila ale to je , keď musíte denne nosiť odstriekané mlieko vo fľaške, keď ho nemôžete pomojkat....Keď ho tam vidíte s pristrojmi a mate chut vsetko vytrhat a vziat ho so sebou na izbu...Každý deň bol plný sĺz,trápenia,čakania na doktorku...O to horšie na izbe,keď je človek sám A na nič iné nemysli ,iba na to,čo robí jeho babatko...nastastie sme sa zo všetkého dostali a teraz je to taký najmenší miláčik rodiny...vacsinou chce spat na našej hrudi,v posteli pri nás,nosiť sa po večeroch...Všetko má dovolené,pretože sme radi že je s nami ❤❤❤