Stalo sa. Ste sama a s dieťaťom. Po rozvode, alebo ako slobodná mamička. Skôr, či neskôr, určite pocítite túžbu opäť sa s niekým zoznámiť. Potrebujete nielen partnera, ale aj otca rodiny. Zádrheľ?

Počas dňa asi ani nemyslíte na seba a svoje pocity, či to, čo vám chýba. Večer, keď dieťa zaspí, vám to dôjde. Možno je vám smutno, že ste sama a možno máte v sebe nevyriešený hnev, že vás samu nechal. Každá z vás prežíva rozchod, alebo rozvod inak. Niektorá hľadá hneď a iná na rande nepomyslí ani niekoľko rokov. A tak univerzálny návod na zoznámenie neexistuje. Bude stačiť malá inšpirácia? Možno vás Modrý koník správne nakopne.

Poupratujte si

Nechceme vás zaťažovať domácimi prácami… Pre nový vzťah je dôležité, aby bol doriešený ten predchádzajúci. Ani pre deti nie je problém nový partner, skôr však vaše konflikty s ex. Ťahanice o dieťa, alebo majetok, citové výlevy z rozchodu, to všetko dokáže narobiť poriadnu galibu. O to viac, keď sa črtá niečo nové.

Skôr, ako vpustíte do vášho života niekoho ďalšieho, uzavrite nezrovnalosti s bývalým. Snažte sa, aj napriek možnému dlhému trvaniu, prísť k riešeniam. Budú zrejme za cenu kompromisov, ale budete mať čistý stôl. Spíšte si na papier, čo vás trápi, čo predstavuje pre vás problém a z akých dôvodov myslíte na bývalého. Čo vás k nemu púta. Navrhnite svoje alternatívy, možnosti. Navrhnite vlastné podmienky, za akých ste ochotná akceptovať to, či ono. Ak máte staršie deti, diskutujte aj s nimi. Za celým týmto zoznamom urobte hrubú čiaru. Ak raz veci doriešite, neotvárajte ich znova.

Najčastejšie novému vzťahu stojí v ceste:

• Nedoriešená starostlivosť o dieťa – bývalí partneri nemajú ujasnené, kto, kedy a ako dlho bude tráviť čas s dieťaťom. Je dôležité aj ako efektívne trávia chvíle, či dieťaťu prinášajú radosť a uspokojenie. Prekážkou môže byť nová partnerka otca, ktorá príliš zasahuje do výchovy, alebo naopak, nemá záujem tráviť čas s “cudzím” dieťaťom.
• Nedoriešená otázka majetkového vyrovnania – statky, to sú zmätky a táto otázka je tiež podstatná. Ani jeden z partnerov nechce zo vzťahu odísť nezabezpečený, alebo s pocitom, že niečo, čo je  jeho, nemá.
• Neplatenie alimentov na dieťa – matka sa ocitá vo finančnej tiesni, čo ju môže deprimovať. Nevie dieťaťu poskytnúť dostatočnú starostlivosť.
• Neoblomný ex partner, ktorý nie je vysporiadaný z rozchodom, alebo rozvodom – bývalý partner ženu neustále navštevuje, citovo vydiera, alebo snaží sa ju rôznymi spôsobmi prinútiť vrátiť sa. Ak sa aj žena k nemu vráti, nenastane nijaká zmena a všetko bude v “starých koľajách”.
• Nedoriešené bývanie ženy a dieťaťa – frustrujúca situácia, kedy žena hľadá základné zázemie pre seba a dieťa. Častokrát sa musí sťahovať, alebo bývať u rodičov.
• Pracovné nasadenie ženy – utiahnuť novú domácnosť sama prinúti ženu k tomu, aby si našla ďalšiu prácu. Takto má často dve, možno až tri pracovné miesta, všetko na úkor času pre dieťa a seba samú.

Ale aj:

• Viera – ak nový partner je vierovyznania, ktoré nie ste ochotná akceptovať, alebo ak on neakceptuje to vaše
• Odlišné názory – síce sa priťahujete, no nemáte si čo povedať. Vaše názory a záujmy sú natoľko odlišné, že dokážete fungovať iba sexuálne. Tento vzťah nebude plnohodnotným vzťahom a pre vaše deti určite ani nie dobrým príkladom tradičnej rodiny.
• Neprijatie nového partnera rodičmi ženy – hoci si rozumiete, ste spolu radi, niečo medzi vami nesedí vašim rodičom. Alebo je pre jeho rodičov prekážkou vaše dieťa.

Kde?

Predpokladá sa, že ľudia, ktorí už majú deti, sú obyčajne v ustálenom okruhu priateľov. Aj ich pracovný kolektív je nemenný. Ak majú čas na koníčky, tiež sú pre nich zaužívané a nemajú tendenciu ich vystriedať. To všetko neponúka nijaké nové príležitosti, ani nových ľudí v okolí.

1. Najľahšou cestou bude online zoznamka. A možno tou jedinou, ak ste hamblivka, alebo nemáte babysitting. Podľa agentúry Reuters, hľadá viac než jedna tretina osamelých žien svoj nový vzťah práve tu. Nie je to nič náročné. Vyberte si takú zoznamku, v ktorej je členstvo od 18 rokov. Vyhnete sa tak, pre vás už trápnym, teenage pokecom. Vyselektujte si partnera, o ktorom snívate. Psychológovia radia stanoviť si 7 – 9 vlastností, ktoré u partnera chcete, pričom tolerujte absenciu 2 – 3. Nehľadajte podvedome a intenzívne len jednu vlastnosť. Nevšimnete si tie ostatné, ktoré potencionálny "ponúka". Dajte aj na fotografie. Chcete ísť až za hranice, v teple domova? Kľudne. Oprášte angličtinu, či iný jazyk a pátrajte po nezadanom po celom svete. Tu to bude ale horšie s prípadným stretnutím.
2. Nevýhodou online zoznamiek je to, že v nich postrádate neverbálnu komunikáciu. Ide o gestá, mimiku, tón reči, prízvuk, slušné správanie, štýl obliekania…  Jednoducho, všetko, okrem slov. A práve tento druh komunikácie povie viac, ako verbálny. V dnešnej dobe je už aj to doriešené. Existujú totiž zoznamky, špeciálne s možnosťou videohovoru. To vám ušetrí čas a vylúčite tých, ktorých prejav vám nesedí.
3. Ak nedáte na zoznamovanie sa cez internet a noc radšej trávite spánkom, stavte na osvedčené “náhody”. Ako správna mamička iste chodievate s deťmi na ihrisko, vozíte ich do školy, či skôlky. Poobzerajte sa, či neuvidíte správneho otecka, ktorý tiež nosí svoje ratolesti do tej istej triedy. Príležitostí je dosť. Keď je to beznádejné, zmeňte čas, alebo miesto. Veď je september, treba prihlásiť deti na krúžky. A namiesto poobedňajšej zmrzliny, si zájdite s drobcom na varenú čokoládu do kaviarne oproti.
4. Všetky osamelé matky s deťmi majú jedno spoločné: nedostatok voľného času. Výhovorka, že na rande nie je čas, nefunguje v prípade “rýchleho rande”. Speed dating, alebo rýchle rande, je stretnutie, ktoré trvá približne jeden a pol hodiny. Máte možnosť zoznámiť sa s 10 – 12 ľuďmi opačného pohlavia. Pri každom stole sedí jeden muž a jedna žena, vašou úlohou je komunikovať a pýtať sa. Na rozhovor máte  7 - 8 minút. Po uplynutí času sa muži presunú k ďalšej partnerke. Dostanete formulár, do ktorého si zapisujete poznámky a sympatie. Uľahčia vám rozhodovanie. Páru, ktorý má vzájomné sympatie,  sa zobrazia kontaktné údaje. Môžete sa teda stretnúť na plnohodnotnom rande.

Kedy?

Podľa klinickej psychologičky, Mgr. Tatiany Berezňakovej, neexistuje žiadny presný časový odstup od rozchodu, ktorý by bol najlepší pre zoznámenie sa s novým partnerom. Je to individuálne. “Najvhodnejší čas je vtedy, keď to tak žena cíti a nemá potrebu vracať sa k minulosti. Ak sa k nej aj vracia, nevyvoláva to v nej negatívne emócie a netúži sa s bývalým partnerom opäť dať dokopy. Prípadne pomstiť novým vzťahom, ” hovorí Berezňaková. Vzťah z trucu, či pomsty, nevytvorí dostatočne pevné a vyrovnané partnerstvo. Môže opäť doviesť k sklamaniu.

“Priznávam, že hneď po rozvode som sa vrhla na prvého, kto mi prišiel do bytu. A to doslova. Pokazil sa mi zámok a to ja bez muža neopravím. Zavolala som zámočníka a dali sme sa dokopy.  Na ďalší týždeň už u mňa býval. Smiali sme sa, že ani kľúče nepotrebuje, keď je zámočník, “spomína moja dlhoročná kamarátka Maja. No po pár mesiacoch bolo po vzťahu. Psychológovia to označujú ako kompenzačný vzťah. Predstavuje akúsi “záplatu” na ubolené ego a osamotenú dušu. Väčšinou ako rýchlo vznikne, tak aj skončí.

Ak ste práve po nevydarenom vzťahu, nechajte si chvíľku času na zotavenie sa. Pokúste sa zamerať sa samé na seba a svoje dieťa. Známosti prídu na rad potom. Budujte si s dieťaťom svoje pevné zázemie.

Ako?

Je rozhodujúce, ako oslovíte muža, aby ste ho zaujali. V jednoduchosti je krása, pokúste sa nadviazať kontakt bežnou komunikáciou. Tak, ako to urobila Pemasinika: “Po rozvode som ostala sama so štyrmi deťmi. Nanešťastie som si krátko na to zlomila nohu. Poprosila som bývalého, aby mi pomohol s najmladšími deťmi, no otočil sa vo dverách. Tak som zo zúfalstva zavolala známemu, či by mi nespravil nákup. On prišiel po nočnej aj s nákupom, uvaril nám obed a zostal s nami. Deti si na neho zvykli, tie malé ho začali volať ocko.”

Skôr, či neskôr, príde na rad aj priznanie "farby". To, že vám to nevyšlo a že máte dieťa. Mgr. Berezňaková to nepokladá za problém: “Láska je mocná a dokáže zázraky s ľuďmi. Ak je záujem na oboch stranách, dajú sa prekonať naozaj takmer všetky prekážky.” Ak má o vás nový priateľ úprimný záujem, bude sa zaujímať aj o vaše dieťa. A s pribúdajúcim vekom sa určite stretnete aj s tým, že potencionálny partner bude mať takisto deti  z predchádzajúceho manželstva.

Oznámenie informácie, že máte dieťa by aj tak malo byť čo najcitlivejšie. Dieťa je dar za každých okolností, preto by ste aj tento fakt mali  takto oznamovať.  Svoje deti predsa milujete a ste na ne hrdé. “Určite by žena túto informáciu nemala tajiť. Ale je na rozhodnutí každej ženy, kedy to oznámi,” dodáva Berezňaková.

Prečo?

Pretože život neskončil. Idete ďalej. Vždy je tu nádej a aj keď nemáte vešteckú guľu, raz to príde. Budete to cítiť. Čakajte s optimizmom a ak hľadáte, tak s úsmevom. Ani Adelina svokra to nevzdala: "Našla si partnera ako rozvedená s dieťaťom, keď mala asi 20. Ako druhýkrát rozvedená s 2 deťmi, keď mala 34. Ako tretíkrát rozvedená s 3 deťmi, keď mala 55 ... V tom, že je človek rozvedený a s dieťaťom, očividne problém nie je..." 

Zdroje:

https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/najdem-si-noveho-partnera-ked-som-rozvedena-s-dietatom/

http://www.pluska.sk/mamina/vztahy/problemy-rodine/zakladate-novu-rodinu-deti-nie-je-problem-novy-partner-konflikty-ex.html

https://casprezeny.azet.sk/clanok/81599/aj-osamela-s-detmi-moze-najst-muza-snov

https://spoznajmesa.sk/a/mam-dieta-a-preto-nemam-narok-na-lasku/

http://www.topnajlepsichzoznamiek.com/?

https://casprezeny.azet.sk/clanok/100390/10-rad-ako-si-najst-partnera-teraz-to-uz-musi-vyjst

https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/wp20131001/rozvod-ako-zit-dalej/

Zdroj foto:

freeimages.com

pexels.com

Rodičovstvo, to je jedno rozhovanie za druhým. Najprv vyberáte vhodný kočík, potom pôrodnicu, vzápätí správne odrážadlo, ergonomický nosič… Letí to. Možno príde aj na opatrovateľku. Toto rozhodovanie bude patriť medzi azda tie najťažšie. Pripravte sa na výber tej najlepšej opatrovateľky spolu s Modrým koníkom.

V dnešnej dobe to už nie je luxus. Nutný nástup do práce, preplnené jasle a do škôlky ďaleko. Alebo si chcete len tak vyjsť s mužom po niekoľkých rokoch do kina? A starí rodičia nie a nie prísť z východu. Možno potrebujete urgentne riešiť situáciu počas leta, kedy nemáte toľko pracovného voľna a byť s deťmi sa dá len na pár dní. Pre tie všetky prípady je tu babysitting. Len, aby to nedopadlo tak, ako v jednej časti zo série kreslených rozprávok Tom a Jerry: opatrovateľka, namiesto dohliadania na dieťa, neustále telefonovala a mačka s myšou museli zachraňovať po streche loziace batoľa... Starostlivo si zvážte, kde budete opatrovateľku hľadať a aká by mala byť.

Misia 1.: Kde hľadať

1. Agentúry

Na Slovensku je už dosť agentúr, ktoré poskytujú služby opatrovania detí. Zaručujú sa profesionálnou pomocou. Tie najlepšie vyžadujú aj pedagogické vzdelanie a pracovnú skúsenosť z predošlej rodiny. Babysitterku si vyberiete z ponuky presne podľa vašich  vlastných požiadaviek. Ponuku zostaví samotná agentúra.  Bude vám k dispozícii niekoľko desiatok profilov, ktoré sa najviac približujú vašim očakávaniam.

Dobrá agentúra disponuje so širokým výberom opatrovateliek. Takže, nebojte sa tých najpodrobnejších kritérií, ktoré by mala pestúnka spĺňať.  Typov opatrovateliek je skutočne veľa. Od mladých, študujúcich slečien bez detí, po skúsené panie učiteľky na dôchodku s dlhoročnou praxou, ktoré si takto privyrábajú. Verte, či nie, natrafíte aj na mužov –pestúnov.

Cena za hodinu stráženia dieťaťa  sa pohybuje od 4 -12 Eur. Konkrétna výška závisí od vzdelania pestúnky a služieb navyše: príprava stravy, ľahké domáce práce, ako napríklad, žehlenie. Na cene pridá i kreatívne vedenie detí, učenie spevu, vedenie k športu, alebo hre na hudobný nástroj. V takýchto prípadoch môže vášmu dieťaťu dať opatrovanie omnoho viac, než iba skrátenie času bez vás.

Agentúra neberie ohľad na vek dieťatka. V databáze pestúnok sa určite nájde aj taká, ktorá sa vie stopercentne postarať napríklad aj  o šesťmesačné bábätko. 

Širokú ponuku agentúr nájdete na internete.

2. Portály

Za minimálny poplatok sa dá zaregistrovať na niektorom z mnohých portálov. Väčšinou ponúkajú komplexné služby. Okrem opatrovania detí, si prostredníctvom nich nájdete aj upratovacie služby, hodinového manžela, či opatrovanie seniorov. Pre niekoho je výhodou, že v databáze profilov sa orientuje sám. Pomocou filtrov si nastavíte základné kritéria a lustrujete. 

Projektová manažérka portálu domelia.sk, Zuzana Dravecká Moussa, priblížila, ako to funguje:  "Profily opatrovateliek sú k dispozícii po zaplatení registračného poplatku. Uvádzajú, aké má osoba vzdelanie, koľko má rokov, koľko rokov sa opatrovaniu venuje. Pohovor si už však "režírujete" sami. Pri výbere vám budú nápomocné aj hodnotenia iných rodín, ktoré už danú osobu vyskúšali a majú s ňou osobné skúsenosti." 

Cenu za hodinu opatrovania si nastavuje každá opatrovateľka sama. Je v rozpätí od 5 - 13 Eur. Opäť závisí od pridanej hodnoty, ktorú s opatrovateľkou dostanete. 

Vek dieťaťa nehrá úlohu. Chce to trochu šťastia, ale zároveň dosť vášho času.

Za ostatné dva roky stúpol záujem o babysitting o 110 %. Podľa informácií od Z. Draveckej Moussa, treba tiež dodať, že spolu so záujmom zo strany rodín, sa zvyšuje aj záujem samotných opatrovateliek poskytovať túto službu. "Za minulý rok išlo o vyše 2750 nových profilov pestúnok, " dodala Moussa.

3. Materské centrá

Istotne nejaké vo svojom okolí máte. Je to zariadenie pre matky s deťmi do 6 rokov. Okrem cvičení, či iných aktivít s drobcami, nechýba ani služba opatrovania. Babysitterky sú prevažne tiež mamičky. 

Nevýhodou je obmedzený čas, dieťa sa dá “odložiť” len na pár hodín.  Pre malé bábätko tu opatrovanie ťažko nájdete, vek dieťaťa je limitovaný. Býva od 1,5 do 6 rokov.

Výhodou je cena. Vo väčšine centier si zaplatíte tzv. jednorazový vstup vo výške od  1  do  3 Eur.

Dieťa spozná nové prostredie s novými hračkami, ktoré bude pre neho podnetné. Je to plus oproti domácemu prostrediu s pestúnkou z agentúry, alebo portálu. Pre tieto deti je to dobrá predpríprava do škôlky.

Centrá pre deti sa nachádzajú už v každom väčšom meste na Slovensku.

4. Inzeráty

Môžete pátrať aj na vlastnú päsť. Mamy na materskej sa často starajú ešte aj o ďalšie deti. Kde sa o takej dozvedieť? Ťuknite do sociálnych sietí, vyhľadajte si skupiny mám opatrovateliek. Miestne noviny s inzerciou, ihrisko plné matiek s deťmi... Alebo vám pomôže kamarátka, ktorá už opatrovateľku má. To všetko sú ďalšie možnosti ako prísť práve k tej vašej najlepšej pestúnke.

Na cene sa ako mama s mamou môžete dohodnúť. Výhodou je menší kolektív detí, ktorý je vhodnejší aj pre tých mladších.

Misia 2.: Aké kritériá má správna opatrovateľka

Rodičia od opatrovateliek očakávajú rôzne vlastnosti. No v podstate asi hladajú podobného človeka, ako sú oni sami. Idú jej predsa zveriť vlastné dieťa. Tá najsprávnejšia a najlepšia babysitterka má nasledujúce vlastnosti a schopnosti:

• starostlivá a láskavá k deťom
• pozitívna, optimisticky naladená 
• nefajčiarka
• držiteľka vodičského preukazu, ktorá šoféruje bezpečne a aktívne
• osoba s čistým registrom trestov
• zodpovedná
• diskrétna (Zverejňovanie fotografií rodiny a ich domácnosti je pre ňu tabu. Tiež je nevhodné, aby si vodila do domu priateľov.) 
• plusom je pedagogické vzdelanie 

Misia 3.: Dať na prvý dojem?

Oplatí sa vedieť, či osoba, ktorá vo vás vzbudila záujem je skutočne tou, za ktorú sa vydáva. Určite sa zaujímajte o referencie od iných rodín, v ktorých sa už starala o dieťa. Aj podľa Draveckej Moussa, je dobré, ak rodina zorganizuje stretnutie potencionálnej opatrovateľky doma. Pripravte si na ňu aj otázky typu:

• Ako by ste reagovali, keď dieťa začne plakať, pretože nedostalo niečo, čo chcelo?
• Ako by ste zareagovali, keby sa dieťa zranilo?
• Ako by ste sa zachovali, keby chcelo len a len svoju mamu?

Pri osobnom alebo už aj  telefonickom pohovore zistíte, či je kandidátka skôr tichý, utiahnutý typ, alebo je energická a extrovertná. Vyberajte podľa seba. Ak je vaša rodina spoločenská, či veľa cestujete, dieťa nebude zvyknuté na tiché typy. Ak je to naopak, nebude vám vyhovovať extrovertka.

Misia 4.: Dôveruj,  ale preveruj!

Snáď to netrvalo dlho a našli ste ju. Tak už sa len odhodlať a odísť s manželom do sľúbeného kina. Pamätajte, že správna babysitterka vám musí "sadnúť". V kine si neoddýchnete, ak budete stále hľadieť na telefón, či náhodou nezavolá. Získanie si dôvery trvá rôzne dlho. No preverovať z času na čas nezaškodí. Z kina sa poponáhľajte a vráťte sa o niečo skôr. Môžno bude prekvapená nielen opatrovateľka, ale aj vy...

Prečítajte si o osobných skúsenostiach koníkovských mamičiek s opatrovateľkami. 

Extra tip:

Pozrite si profil dotyčnej osoby na sociálnych sieťach. Sami sa rozhodnite, či sa vám páči jej prezentácia a životný štýl.

Zdroje:

http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1837364_rodicia-si-budu-musiet-pre-dieta-do-3-rokov-zaplatit-profesionalnu-opatrovatelku

www.happykids.sk

www.mamatata.sk

www.domelia.sk

Zdroj foto:

pixabay.com

Prvá Coca-cola sa síce predávala v lekárni, no dnes ju za až tak liečivú nepovažujeme. Aké sú dôvody? Patrí vôbec do pestrého jedálnička detí? Existujú situácie, kedy kolu deťom môžete dovoliť!

Možno aj vy, milí rodičia, v sebe nesiete polemiku, či prezradiť svojmu drobcovi, ako chutí kola... Môže to dopadnúť tak, že už mu ju z rúk len tak nevytrhnete. A niektorí tou rukou mávnete a poviete si:  Veď aj tak sa to dozvie v škôlke, či v škole. Zakázané ovocie chutí najlepšie... Je však zdraviu prospešné? Nasledujúce fakty vám pomôžu vysvetliť deťom, čo je to Coca-Cola.

Kokaín v kole?

Kokakolu vyrobil doktor farmácie John Stith Pemberton v roku 1886, v Amerike. Ponúkal ju v džbáne, pred svojou lekárňou ako liek na chrípku, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, brucha, či, dokonca, na impotenciu. Nápoj označil ako liek právom, keďže obsahoval 9 miligramov kokaínu. Ten uľavil od silnej bolesti hlavy, bolesti v brušnej dutine a od bolestí nervového pôvodu. A to pomerne rýchlo. Kokaín a jeho deriváty (odvodené zlúčeniny) sú dodnes používané v niektorých analgetikách (liekoch proti bolesti), výhradne na americkom farmaceutickom trhu.

Až do roku 1903 kola teda v sebe skutočne skrývala kokaín. Drink sa totiž vyrábal z juhoamerického kríka koky a spracovaním jeho listov kokaín vznikal. Avšak, ako nelegálna a silne návyková látka, musel byť odstránený. Preto sa na výrobu doteraz používajú listy, ktoré sú chemicky zbavené jeho obsahu.

Zloženie

Ingrediencie Coca-Coly nie sú neznáme. Tajomstvo spočíva v originálnom pomere jednotlivých prísad. Nemenej dôležitým je aj spôsob, akým sú zmiešané. Tak vzniká typická chuť koly.

Fľaška koly (3,3dl = 330 ml) obsahuje:

• 36,96 g cukru (približne 10 čajových lyžičiek)
• 30 – 50 mg kofeínu (pre porovnanie: 60 ml espressa má 80 mg kofeínu)
• kyselinu fosforečnú (jej množstvo sa neuvádza)
• oxid uhličitý
• vodu
• zmes farbív
• zmes aróm

Cukor

Cukor je rýchlym zdrojom energie. Na druhej strane, jeho vysoká konzumácia zapríčiňuje množstvo problémov:

1. Nadmerný prísun cukru poškodí leukocyty (biele krvinky). Tie nedokážu ničiť škodlivé baktérie, ktoré sa dostanú do tela dieťaťa. Obranyschopnosť detí sa takto ľahko oslabí. Imunita je narušená. Deti sú náchylné na rôzne ochorenia. Už 100 gramov cukru zníži odolnosť organizmu až o 40 %.
2. Cukor spomaľuje metabolizmus a dieťa nie je schopné spracovať všetky ostatné prijaté kalórie. Tie nemajú inú možnosť a uložia sa v tele v podobe tuku. Nadváha, alebo až obezita v detskom veku prináša ďalšie starosti: predpoklad vysokého krvného tlaku v skorom veku, ochorenia srdca, predpoklad vzniku cukrovky a v neposlednom rade plochosť nôh.
3. Po konzumácii cukru ostávajú v ústnej dutine glykoproteíny (bielkoviny s cukornou zložkou). Držia sa na zuboch a vytvoria povlak. Spolu s nepriaznivým pH Coca-Coly (len 2,5 – čo predstavuje veľmi kyslé prostredie) podporujú množenie Streptococcus mutans. A to sú práve tie baktérie, ktoré spôsobujú zubný kaz. 
4. Konzumácia nadmerného množstva zvýši tvorbu adrenalínu (stresového hormónu), čo vyvoláva stav hyperaktivity, či až agresivity.
5. Prudké zmeny hladiny cukru v krvi spôsobujú bolesti hlavy.

V litri kokakoly je približne 28 kociek cukru. Dali by ste si do litra čaju toľko cukru? 

Slovák skonzumuje priemerne 94 g cukru za deň. Za celý život sú to vyše dve tony!

Kofeín

Kola obsahuje menej kofeínu ako jedna šálka kávy. No, ruku na srdce... Ochutnalo už vaše dieťa ozajstnú kávu? 

1. Kofeín je návykový a spôsobuje nervozitu, nespavosť a vysoký krvný tlak.
2. Keď je prítomný v ľudskom organizme, srdce nepravidelne bije.
3. Zhoršuje vstrebávanie vápnika.
4. Má močopudný účinok. Dieťa po vypití koly rýchlo opäť pocíti smäd.  

Kyselina fosforečná

Táto zlúženina predstavuje riziko pre detské kosti a zuby. Fosfor vytláča z kostí a zubov vápnik, tie sa zmäkčujú. Deti, ktoré často konzumujú kolové nápoje, ale aj iné potraviny s vysokým obsahom kyseliny fosforečnej, sú náchylnejšie k vzniku zlomenín a osteoporózy (rednutie kostí). Bostonská štúdia uvádza, že riziko je až sedemnásobne vyššie.

Firma The Coca-Cola Company neuvádza, koľko kyseliny fosforečnej jedna fľaška obsahuje. Jej množstvo nie je pod kontrolou, a preto nemáte istotu, či je to málo, alebo veľa. 

Oxid uhličitý

Bublinky v nápoji vznikajú tak, že oxid uhličitý sa pridáva rozpustený vo vode. Vylepší chuť. Skúste sa niekedy napiť z koly, z ktorej už všetok oxid vyprchal. Aká je bez bublín? Asi by ste si ju nikdy nekúpili…

1. Pomocou oxidu uhličitého sa predĺži trvanlivosť nápoja, pretože baktérie, ktoré by inak spôsobili jeho rozklad, sa v perlivej vode nedokážu množiť.
2. Pre detský organizmus znamená záťaž: žalúdok začne produkovať viac žalúdočných štiav, obličky dostanú zabrať, aby bublinky prefiltrovali.
3. Oxid uhličitý sa v organizme rozkladá na kyslinu uhličitú, ktorá je kyslejšia ako voda. Telo dieťaťa sa prekyslí.

Zmes konzervantov, farbív a aróm

Ide o tzv. É-čka. Sú to farbivá, zahusťovadlá, arómy, konzervačné látky. Pridávajú sa do väčšiny potravín, aby sa zvýraznila ich chuť, vôňa i farba, a aby vydržali dlho čerstvé. Zjednodušujú celý výrobný proces.

Do koly sa ako konzervant  pridáva benzoan sodný. Ten má, pri pravidelnej konzumácii, tendenciu poškodzovať ľudskú DNA. Týka sa to tých úsekov DNA, ktoré zodpovedajú za správnu funkciu pečene. Poškodenie DNA je nenávratné.

Nielen detský organizmus má čo robiť... 

S kokakolou to ide celkom rýchlo:

1. Po desiatich minútach sa do tela dostane desať čajových lyžičiek cukru. Nebyť kyseliny fosforečnej, ktorá potláča sladkú chuť, žalúdok mnohých detí by to nezvládol.
2. Po dvadsiatich minútach hladina cukru v krvi prudko stúpne. Pečeň premieňa množstvo cukru na tuk.
3. Po uplynutí štyridsiatich minút sa vstrebe kofeín. Očné zreničky sa rozšíria, krvný tlak stúpne. 
4. O pár minút neskôr zvýši organizmus produkciu dopamínu (hormón energie a dobrej nálady).
5. Po hodine kyselina fosforečná na seba viaže vápnik , horčík a zinok. Metabolizmus sa zintenzívňuje. Vápnik je vyplavený močom.
6. Nakoniec, po viac ako jednej hodine, vstupuje do hry močopudný účinok tohto nápoja. Vápnik, horčík a zinok, minerály nevyhnutné pre zdravie našich kostí, sa vo veľkej miere vylučujú.  
7. Z tela sa vyplaví aj sodík. Paradoxne, po hodine od vypitia koly, je dieťa podráždené, stratí dobrú náladu.

Aké skúsenosti s podávaním kolových nápojov deťom majú rodičia na Modrom koníku, sa dozviete tu.

Tak predsa áno? 

Doktorka farmácie Anna Jauschová z bratislavskej lekárne pripúšťa: „ Kolu môžete podať troj-štvor ročnému dieťaťu, no len v prípade hnačky, či zvracania. Telo vtedy rýchlo stráca tekutiny. Cukor v kole navráti stratenú energiu malátnemu dieťaťu a minerály poslúžia ako účinný rehydratačný roztok.“

Keďže kolu dostať vo vyše 200 krajinách sveta, v čase dovoleniek, na miestach, kde nie sú naše lieky dostupné, je často jedinou možnosťou, ako pomôcť pri týchto tráviacich problémoch.

Niektorí gynekológovia odporúčajú kolu aj na tehotenské nevoľnosti. Avšak, s mierou. Telo sa cukrom v tomto období celkom rado zásobí. A rozhodne nepatrí v tak veľkom množstve do jedálnička tehotnej ženy.

Modrý koník dostal ešte jeden tip od doktorky Jauschovej: „Coca-colu podávajte cez slamku. Takto aspoň trochu ochránite detské zúbky pred vznikom zubného kazu.“

Zdroje:

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12332-skodi-pitie-kolovych-napojov-zdraviu-ano/

https://www.badatel.net/co-sa-udeje-vo-vasom-tele-v-priebehu-hodiny-od-vypitia-coca-coly/

http://dennik.hnonline.sk/292384-coca-cola-odhaluje-tajomstvo-unikatnej-receptury-video

http://encyklopedia.sme.sk/c/893995/coca-cola.html

http://www.vimcojim.cz/magazin/clanky/o-zdravi/Proc-ne-davat-detem-malinovku,-dzus-nebo-kolu__s10012x10010.html

Zdroj foto:

archív autorky

freeimages.com

freepik.com

Najväčšia šanca, že dieťa náhodne požije lieky, hrozí v domácom prostredí. A ešte väčšia, že to bude u starých rodičov… Ako nepodľahnúť panike? Prečítajte si, čo urobiť ako prvé a aj to, kam lieky uložiť, aby nepredstavovali nebezpečenstvo pre vašich najmenších. Poučte aj príbuzných, do opatery ktorých dieťa dávate.

Prípadov otráv liekmi u detí je na Slovensku dosť. Celkove tvoria asi 85 % zo všetkých prípadov otráv. Hlavne tí najmenší, vo veku 1 – 5 rokov, sú veľmi zvedaví. Farebné “lentilky” zvádzajú k ochutnaniu. Najhoršie to môže skončiť skutočne smrťou. Tak, ako kauza chlapčeka spred niekoľkých rokov: náhodne objavil krabičku antireumatík (lieky proti reume) a stačili dve tablety. Lekári mu už nevedeli pomôcť.

Príznaky otravy liekmi

Rozpoznanie príznakov otravy pomôže k rýchlemu a správnemu zásahu. Často zachráni život. Je dôležité vedieť odlíšiť otravu od alergickej reakcie. Niektoré prejavy majú totiž podobné.

Alergickú reakciu sprevádza, okrem iného, aj sťažené dýchanie. Krátke a plytké nádychy striedané s krátkymi výdychmi. Dieťa akoby lapalo po dychu. Otrava sa prejaví dvoma spôsobmi dýchania: buď spomaleným, alebo naopak, zrýchleným krátkym dýchaním.

Ďalším zo spoločných príznakov oboch stavov je opuch pier, jazyka, či sliznice nosa. Ale nenechajte sa zmiasť. Pokiaľ už dieťa nemá zvyšky liekov v ústnej dutine a nie ste si istí, či ich skutočne prehltlo, toto sú jasné prejavy otravy liekmi:

• Nevoľnosť, zvracanie, hnačka - patria medzi počiatočné príznaky otravy.
• Po požití liekov sú charakteristické zmeny na očných zreniciach. Dieťaťu sa rozšíria, alebo naopak, stiahnu zreničky.
• Kŕče v končatinách - spoznáte ich podľa mykania rúk, či nôh.
• Nevysvetliteľné zmeny  nálad - náhla agresivita, hnev, zúrivosť. Alebo aj nadmerná radosť, eufória.  Bez predchádzajúcej príčiny.
• Dieťa môže byť zmätené – nekontrolovateľne pobehuje po priestore, správa sa akoby niečo hľadalo, nereaguje na vaše oslovenie. Všetko bez predchádzajúcej príčiny.
• Spomínané poruchy dychu - spomalenie dýchania, zrýchlenie dýchania.
• Pokles tlaku, ktorý sa prejaví nehmatným pulzom a modraním pokožky dieťaťa.
• Ospalosť až bezvedomie.

Pozrite si aj ďalšie prejavy alergie.

Rýchlo, no nie zbesilo

Stačí naozaj chvíľka, odbehnete vypnúť bublajúcu polievku a nájdete dieťa s plnými ústami tabliet, vlastne, ani neviete akých. Ak ich ešte nestihlo prehltnúť…

Konajte:

1. Vyvolajte zvracanie: dieťa si položte bruškom na vaše kolená, hlava je nižšie ako trup. Pomocou prstov, alebo rúčkou lyžičky mu podráždite koreň jazyka.  Pozor! Nevyvolávajte zvracanie, ak dieťa upadlo do bezvedomia!  Tiež to nie je možné u detí do 6 mesiacov. Tie ešte nemajú vyvinuté reflexné vracanie. V oboch prípadoch volajte ihneď linku 155. 
2. Ak sa vám zvracanie podarilo vyvolať, podajte dieťaťu čierne uhlie. Dostanete ho v lekárni pod názvom Carbocit, alebo Carbosorb. Rozdrvte 10 -20 tabliet. Množstvo zodpovedá aktuálnej hmotnosti dieťaťa. Rozmiešajte v malom poháriku vody. Medzitým zavolajte linku 155, alebo 112. Akúkoľvek otravu liekmi musí vždy vyhodnotiť lekár!

Linky zdravotnej pomoci

Máte na výber z troch čísel:

Linka 112 (IZS – Integrovaný záchranný systém). Toto číslo je celoeurópske tiesňové telefónne číslo. V ktoromkoľvek štáte Európy sa nachádzate, dovoláte sa.  Operátor zhodnotí situáciu, naviguje vás v presnom postupe, prípadne vyšle na miesto urýchlene pomoc.

Ak vidíte, že situácia je vyhrotená, dieťa sa dusí, alebo upadá do bezvedomia, určite vytočte číslo 155. Prečo? V prvom rade sa nebudete zdržovať počúvaním upozorňujúceho oznamu o zneužívaní linky, ako je to na čísle 112. A potom, jasne ide o zdravotný problém, nemusíte čakať na presmerovanie. Treba konať rýchlo.

Podrobné informácie vám poskytne aj číslo 00421 2 5477 4166. Ide o číslo Národného toxikologického informačného centra. Poskytuje telefonické odborné konzultácie pri akútnych otravách liekmi a inými chemikáliami, či hubami, alebo rastlinami. Pracovníci sú lekári, ale aj lekárnici, takže okrem informácií, ako postupovať, dostanete aj odporúčanie na vhodnú terapiu. Má 24 hodinovú nepretržitú službu.

Nepanikárte počas telefonického hovoru

Iste sa to nedá nacvičiť. Ale skúste si utriediť myšlienky. Pre odborníka na druhej strane linky je dôležité:

• čo sa stalo
• že ide o dieťa
• názov lieku, ktoré požilo
• koľko tabliet
• popísať situáciu: čo robí dieťa, aké má prejavy, ako sa správa
• ako sa k vám dostane pomoc –ak je sťažený prístup do domu, alebo nezvoní zvonček a pod.
• pre prípady potreby ošetrujúcich lekárov si vždy nechajte krabičku a blister od liekov, ktoré dieťa prehltlo

Nebezpečné sú tie bežné

Medzi obzvlášť nebezpečné patria práve tie lieky, ktoré máte určite doma. Doktorka farmácie z bratislavskej lekárne, Pharm.Dr. Anna Jauschová uvádza tieto:

Dimetindén (Fenistil kvapky) - prvým príznakom je ospalosť dieťaťa. Nasledujú kŕče v končatinách, zníženie tlaku. Vysoké dávky smerujú ku kóme (viac ako jedna fľaštička lieku).

Kyselina acetylsalicylová – už po požití jednej tablety hrozí riziko vzniku Reyovho syndrómu, ktorý môže skončiť smrťou. Spôsobuje totiž opuch pečene a mozgu. Toto vedie k strate vedomia. Bol to prípad aj spomínaného chlapčeka.

Ibuprofen – ružové tablety deti ochutnajú asi vďaka skvelej farbe. 400 mg účinnej látky (jedna tableta) predstavuje pre deti nepríjemnosti v podobe bolesti brucha a zvracania. Množstvo 3,6 g účinnej látky je pre deti toxické. Zapríčiní otravu pečene a žalúdka. 

Paracetamol – dávka 125 mg (čo je väčšinou ale iba štvrtina tablety paracetamolu pre dospelých) pre deti nie je toxická. Väčšie množstvo tablety, alebo celá, predstavuje 50 % až 100 % riziko závažného poškodenia pečene.

Lieky na kašeľ – väčšinou majú utlmujúci účinok, dieťaťu sa po požití spomalí dýchanie. Stav môže vyústiť až do bezvedomia. Ako intenzívne sa otrava prejaví, závisí od účinnej látky, ktorú daný liek obsahuje. Lieky s obsahom kodeínu sú viac toxické (už jedna tableta 15 mg kodeínu), ako lieky s účinnou látkou dextormetorphan. 

Lieky na prechladnutie – ide o kombináciu viacerých liečiv. Opäť zavísí od zloženia. Jedna tableta na prechladnutie väčšinou obsahuje zložku ibuprofen, alebo paracetamol. Pridaná je účinná látka proti kašľu s vitamínom C. Všetko spolu predstavuje otravu, ktorá postihne pečeň, žalúdok a spôsobí minimálne ospalosť dieťaťa.

Látky, ktoré po požití spravidla nevyvolávajú žiadne príznaky sú antikoncepčné tablety, do množstva jedného balenia.  

Množstvo akýchkoľvek dieťaťom požitých tabliet nepodceňujte! Prejavy otráv môžu byť u jednych detí viac intenzívne, ako u druhých, aj keď by prehltli rovnaké množstvo tabliet. Dôležitý je vek dieťaťa a hlavne jeho hmotnosť ! 

Prevencia

Snažte sa lieky pred deťmi naozaj skryť.

• Nenechávajte ich na miestach, kam dosiahnu. Uložte ich do uzamykateľnej nádoby, alebo skrinky.
• Nevyberajte ich z pôvodnného obalu. Možete si ich ľahko zameniť s inými liekmi. A keď príde k najhoršiemu, nebudete vedieť, aký konkrétny dieťa prehltlo.
• Neužívajte lieky pred deťmi, rady totiž napodobňujú dospelých.
• Postupne im vysvetlite, že ich nesmú konzumovať bez opodstatnenia.
• Nezahadzujte lieky do kontajnerov, deti ich môžu nájsť pri hraní. Staré, alebo nepoužité lieky odovzdajte v lekárni. Podľa zákona je každá lekáreň povinná ich prevziať a odovzdať do likvidácie. V akej podobe treba lieky odovzdať si prečítajte tu.

Rada na záver

Keď ste na návšteve u starých rodičov, pozrite si, kde a ako majú uložné lieky. Ubezpečíte sa tak, že dieťaťu nehrozí ich požitie. Ďalším zdrojom lákavých produktov je určite i dámska kabelka. Antikoncepcia, ibuprofen, rúž, make – up, žuvačky, parfém… Isto v nej máte niečo z toho. Najmenšie riziko predstavujú žuvačky. Ak ich dieťa prehltne viac, pôsobia laxatívne. Povera, že sa mu "zalepia" črevá, nie je odborníkmi potvrdená. Ostatné majte, pre istotu, v špeciálnej priehradke.

Pozor dávajte nielen na lieky, ale aj na spadnutý zabitý hmyz. Mŕtve včely, či osy môžu bodnúť a spôsobiť opuch ústnej dutiny a hltanu. Opuch postihne dýchanie, ktoré bude sťažené.  Pre každý prípad majte doma aj čierne uhlie.

Zdroje:

https://ekonomika.sme.sk/c/6569834/ak-ide-o-zivot-volajte-155-inak-112.html

http://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/prva-pomoc/prva-pomoc-precitajte-si/otrava-chemikalie-lieky/

https://www.nutriklub.sk/clanok/prva-pomoc-pri-otrave-liekmi-a-inymi-jedmi

http://www.ntic.sk/ntic.php?adr=ulohy

http://www.praktickelekarnictvo.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=7094&magazine_id=14

Zdroje foto:

freeimages.com

pexels.com

pixabay.com

Afty sú malé, ale bolestivé pľuzgieriky, ktoré môžu vznikať už v dojčenskom veku. Ich pôvod nie je známy. Potlačenie príznakov, aj keď nepríjemných, býva relatívne jednoduché. Problém však nastáva, ak sa táto infekcia opakuje niekoľkokrát počas roka, alebo je sprevádzaná horúčkou. Čo kojencom zaberie na afty najlepšie?

Možno ste sa s tým už stretli. Dieťatko zrazu odmieta prsník, každé prisatie je sprevádzané plačom.  Väčšie nechcú ani jesť, ani piť, sú mrzuté. Ak sa im pokúšate podať jedlo lyžičkou, ani ústa neotvoria. Dôvodom môžu byť biele vriedky ohraničené červeným lemom.

Čo sú to afty?

Afty (aftózna stomatitída) sa prejavia v podobe drobných pľuzgierov (vezikúl), okrúhleho tvaru. Hoci majú veľkosť 1 až 5 mm, uvidíte ich veľmi jasne:  sú pokryté bielym, alebo šedým povlakom, ktorý ostro kontrastuje so začervenaným okolím v ústach. Postihujú ďasná, alebo akékoľvek iné miesto na sliznici úst. Vyskytujú sa buď jednotlivo, alebo v menších zhlukoch, vedľa seba.

Rýchlo praskajú a ostávajú po nich pálivé body. Každý kontakt s prsníkom, alebo potravou pálenie ešte zhorší. Plač neutícha. Ochorenie nie je nebezpečné, ale je bolestivé a nepríjemné. Navyše, kojenec nie je schopný dať najavo, čo ho bolí. Môžete len pátrať.

Príčiny vzniku áft

Jednoznačná príčina vzniku áft nie je známa, aj keď ide o pomerne rozšírenú infekciu. Štúdie uvádzajú, že až 25 % populácie trpí ich opakovaným výskytom, kojencov nevynímajúc.  Predpokladá sa, že ide o ochorenie, ktoré je zapríčinené viacerými faktormi. Najčastejšie je spôsobené oslabenou imunitou u detí, alebo je dôsledkom stresu -  najmä u dospelých. Dôležitú úlohu pri ňom zohrávajú aj genetické a iné faktory:

1. Slabá imunita

V slinách bábätiek sa nachádzajú protilátky s názvom imunoglobulín A (IgA). Ich nedostatočné množstvo dovolí baktériam, ktoré sú bežnou súčasťou ústnej mikroflóry, vyvolať zápalovú reakciu. Zápal vedie k vzniku áft.  Ak imunitný systém nedokáže tvoriť postačujúce množstvo imunoglobulínu A,  znamená to, že  celková obranyschopnosť dieťatka je oslabená. V tomto prípade hrozí, že afty sa budú ozývať niekoľkokrát do roka.

 2. Výživa

Plne dojčené deti prijímajú stravu výhradne v podobe materského mlieka. Toto obdobie trvá približne do šieteho mesiaca, kedy začne byť bábätko prikmované.  Príčinou vzniku áft môže byť, logicky, nepostačujúca strava matky počas dojčenia. Vyčerpanie, únava, nedostatok vitamínov a stopových prvkov v jej tele sa prejaví aj na zložení materského mlieka.

Konkrétne ide o:

• Nedostatok železa
• Nedostatok kyseliny listovej
• Nedostatok vitamínu B12

Neskôr môže narobiť problémy aj zloženie dojčenských príkrmov. Ak postrádajú vyššie spomenuté vitamíny, dieťa je náchylnejšie k vzniku áft.

3.   Genetika

Ak rodičia trpia aftami, predpokladá sa až 90 % pravdepodobnosť, že ochorenie sa objaví u ich detí. Myslite na to a upozornite aj pediatra, aby zvážil, či je potrebné preventívne zakročiť.

Liečba - komplexný prístup

Cieľom liečby áft je potlačenie ich príznakov. Je potrebné najmä zmierniť bolesť a urýchliť zahojenie afty. Predídete tak  dlhodobejšiemu odmietaniu jedla, ktoré by neskôr spôsobilo stratu hmotnosti dieťatka. Detský lekár zváži komplexnú, dlhodobú terapiu, hlavne, ak sa afty opakujú.  Zameria sa na odstránenie príčiny a posilnenie imunity.

Terapia pozostáva z dvoch úrovní:

• Lokálne ošetrenie afty (v prípade detí sa najčastejšie používajú bylinné extrakty a ústne gély)
• Celkové perorálne (v podobe kvapiek) doplnenie vitamínov (vitamíny skupiny B, vitamín C)

Ošetrenie boľavého miesta

Najstarším prípravkom na lokálne ošetrenie áft je tzv. genciánová violeť. Je to tá “fialová vodička”, ktorú si možno pamätáte aj z vašich detských čias. Pôsobí dezinfekčne a antibakteriálne. Pharm.Dr. Anna Jauschová z bratislavskej lekárne ale objasňuje, prečo je jej využitie teraz v úzadí: “ Dôvodom je možné, stále neobjasnené, karcinogénne pôsobenie pri dlhodobom používaní. Názory odborníkov sa v tomto výrazne líšia. Osobne jej aplikáciu neodporúčam deťom s opakujúcimi sa aftóznymi stomatitídami.”

Na jednorazovú terapiu ju kojencom a starším deťom môžete aplikovať po konzultácii s pediatrom. Zaberá väčšinou rýchlo. Dajte si pozor na zafarbenie oblečenia, ktoré len tak ľahko neodstránite.

Tictura gingivalis je alternatívou starej “genciánky”. Doteraz sa pripravuje v lekárňach. Obsahuje tincturu rathaniae, tincturu myrhae a tincturu gallarum. Je to účinné antiseptikum (zneškodní mikroorganizmy), vhodné na ľahké prejavy áft. U detí zaberá veľmi dobre a jej použitie je bezproblémové.

Nezabudnite na úpravu stravovania

Do svojho jedálnička zaraďte  potraviny bohaté na vitamíny skupiny B, C, a zinok:

• Vitamín B9 (kyselina listová) - hlávkový šalát, špenát, cvikla, špargľa, brokolica, hrach, karfiol, kel. Pozor na skonzumované množstvo potravín, ktoré majú tendenciu nadúvať (kel, hrach, karfiol).
• Vitamín B12 – vajcia, mlieko, červené mäso.
• Vitamín C – citrusy, rajčiny, jablká, ríbezle. Citrusy sú diskutovanou zložkou potravy dojčiacich žien. Najnovšie štúdie ukazujú, že počas dojčenia ich môžete konzumovať bez obmedzení.
• Zinok – orechy, celozrnné obilniny.

Prečítajte si podrobne o správnom stravovaní počas dojčenia.

Ak už dieťatku podávate príkrmy, dbajte na ich zloženie. Má pokryť najmä zvýšenú potrebu železa a vitamínu D. Najviac železa obsahuje teľacie mäso, preto je jeho včasné zaradenie do jedálnička dôležité. Brokolica a špenát by mali zas patriť medzi prvé druhy zeleniny, ktoré vyskúšate. Pre obsah kyseliny listovej sú mimoriadne vhodné práve v prípade áft. Losos a vaječný žĺtok sú zdrojom vitamínu D. O tom, kedy ich zaradiť do jedálnička kojenca, rozhoduje detský lekár.

Komplikácie

Ťažší priebeh aftóznej stomatitídy sa prejavuje veľmi bolestivými veľkými pľuzgiermi, ich zlým hojením (viac ako 2 týždne)  a opakovaním sa ochorenia. Afty môžu byť sprevádzané až horúčkou, či naopak, zimnicou. V tomto prípade Dr. Jauschová odporúča: “Komplikovanejšie, horšie sa hojace stavy u detí sú v kompetencii detského lekára. Na mieste je určite aj dlhodobé doplnenie vitamínov B, C a užívanie probiotík. Imunitný systém dieťatka je oslabený už len tým, že sa afty  opakujú. Kojencom sa väčšinou vitamíny dopĺňajú v podobe kvapiek do materského mlieka, alebo na lyžičku.”

Afty neobchádzajú ani tehotné ženy. Tie totiž vyžadujú vyšší príjem niektorých vitamínov (kyselina listová, vitamíny skupiny B, zinok). Práve ich neostatok sa prejaví vznikom áft.

Extra tipy:

Deťom nepodávajte pri ochorení teplé nápoje, ani nič kyslé. Podráždite afty a bolesť bude intenzívnejšia.

Ak dojčíte, starostlivo si bradavky pred každým podaním mlieka očistite prevarenou vodou, alebo dojčenskou vodou.

Imunitu preventívne podporte probiotikami. Dojčatá ich môžu už od narodenia. 

Zdroje:

Mgr. Koktavý P.,Pharm.Dr. Stanko P.: Prehľad voľnopredajných prípravkov používaných v terapii áft a stomatitíd

Jirásek L: Dermatovenerologie pro stomatology

MUDr. Mrázová J.: Najčastejšie vírusové infekcie kože a ich terapia

www.tvojlekarnik.sk

www.adcc.sk

Zdroj foto:

pixabay.com

Ani by ste neverili, ale niekedy deťom postačí hrať sa so šnúrkami od topánok, či s vrchnáčikmi z plastových fliaš. A vydržia byť sústredené celkom dlho! Chcete sa aj vy podieľať na výrobe hračiek pre vášho drobca? Tak počkajte, kým príde večer a všetci budú spať. Nachystajte si všetky potreby, svoju kreativitu, príjemnú hudbu a pustite sa do toho s láskou. Výsledok vás vyjde na pár centov.

Rodičia často kupujú hračky, vďaka ktorým sa deti aj niečo naučia, rozvinú svoje schopnosti, alebo jemnú motoriku. Nemusí to byť zrovna ten najdrahší kúsok z regálu. Takéto hračky si môžete vyrobiť, spolu s Modrým koníkom, aj doma.

Vkladačka pre najmenších

Tvorbou tejto jednoduchej vkladačky neprídete o veľa zo svojho voľného času. A ani o veľa z rodinného rozpočtu.

Potrebujete:

Krabicu

Farebné pom pom guličky

Farebné fixky

Nožnice

Postup:

• Na krabicu nakreslite tvár.
• Ústa budú predstavovať miesto pre vkladanie. Preto ich obkreslite podľa veľkosti pom pom guličky.
• 
  
•  Ústa vystrihnite.
• Hotovo! Spolu s vašimi najmenšími sa môžete naučiť vkladať guličku do krabice. S väčšími deťmi skúste aj po slepiačky.

Vrecúška na rozvoj jemnej motoriky

Tieto vrecká slúžia na cibrenie detských prštekov. Deti si precvičia svaly na jednotlivých prstoch, natrenénujú úchop, ale potrápia aj svoju koncentráciu na danú úlohu. Prevedenie vrecúška sa dá prispôsobiť veku: menšie deti môžu do nakreslených geometrických tvarov presúvať žetóny podľa farby. Väčšie sa naučia prstom písať na vrecko písmená, alebo číslice. Vrecúška môžete navrhnúť aj sami, podľa obľúbenej témy: podmorský svet, či zvieratá zo Sahary.

Potrebujete tieto základné ingrediencie:

Sáčky, ktoré sa dajú zatvoriť

Tekutý gél na vlasy

Temperové farby

Trblietky

Lepiacu pásku

A ostatné doplnky podľa druhu vrecúška.

Spoločný postup pre výrobu akýchkoľvek tém pre vrecúška:

• Otvorte vrecúško a nalejte doň dve – tri z temperových farieb. Je dokázané, že deti zaujmú predmety z minimálne dvoch druhov farieb.
• Pridajte celú nádobku gélu na vlasy.
• Pridajte trblietky.
• Pridajte ostatné malé premety podľa typu vrecúška, ktoré chcete vyrobiť.
• Pred uzavretím vrecúška povytláčajte rukou vzduch.
• Vrečúško zavrite. Zaistite lepiacou páskou. Gélovú hmotu s penovými obrázkami roztláčajte po celej dĺžke. Teraz si jemnú motoriku a svaly na prstoch precvičíte aj vy.

• Hotovo.

Prírodné pečiatky

Keď pôjdete do lesa, určite si prineste konáriky. Budú totiž potrebné na výrobu pečiatok.

K tomu ešte potrebujete:

Nožík na drevo

Lepidlo

Penové číslice, geometrické tvary, alebo obrázky zvierat

Poduška s inkoustom na pečiatkovanie

Náš tip: ak nechcete, aby si dieťa inkoustom zašpinilo odev, alebo nebodaj celú izbu a škvrny potom neodstránite, použite potravinársku farbu. Existujú aj špeciálne inkousty, určené pre deti. Dajú sa dobre odstrániť a nezaškodí aj prípadné oliznutie.

Postup:

• Konáriky narežte na dĺžku približne 4- 5 cm. 
• Na jednu stranu konára prilepte penový obrázok.
• Namočte do podušky s inkoustom a pečiatkujte.

Existuje veľa nápadov na výrobu hračiek. Inšpirovať sa môžete aj sami zo zahraničných stránok, alebo z DIY videí. Fantázii sa medze nekladú...

Zdroje:

http://happyhooligans.ca/70-awesome-toys-make-kids/

http://kidsactivitiesblog.com/57237/80-diy-toys-make

https://sk.pinterest.com/explore/kids-toys/?lp=true

https://www.youtube.com/watch?v=be35JR7kEhc

Zdroj foto: archív autorky

Túžba poznať a učiť sa je deťom vlastná. Spôsobuje im radosť, uspokojenie, ženie ich vpred. Bažia po ďalších vedomostiach a zručnostiach, tešia sa do školy. Neveríte? Máte, dokonca, iné skúsenosti? Chyba nie je v deťoch. Štandardný školský systém je skrátka pre ne asi len nudný…

Pre deti chceme to najlepšie. Rozvíjať ich, pomáhať im, mať z nich niekoho, kto toho veľa dokáže. Máme svoje predstavy o tom, čo by mali vedieť, kedy by to mali ovládať a aké by mali byť. Často ich porovnávame s inými deťmi. Nie sú to deti, ako iné deti v ich veku, nie sú ani ako ich starí rodičia, hoci sa na nich podobajú, dokonca, nie sú ani ako my, aj napriek tomu, že majú niečo z našich génov. Sú to individuálne osobnosti. Majú svoje vlastné priania. Chcú byť nezávislé, slobodné. Montessori prístup toto rešpektuje.

Čo je Montessori?

Montessoriovský prístup (Montessori pedagogika) je alternatívny výchovno-vzdelávací program, ktorý je zavedený v niektorých školách už aj na Slovensku. Existuje však od začiatku 20. storočia v Taliansku, Francúzku, Nemecku i v Číne. Založila ho lekárka Maria Montessori.

Je zameraný na podporu dieťaťa pri rozvíjaní všetkých jeho poznatkov a zručností. Dieťa je považované za osobnosť, ktorá by mala byť vo svojej činnosti maximálne vhodne podporovaná dospelými. Vraví, že deťom treba ponúknuť dostatočné intelektuálne podnety – a to v správnom čase a správnou formou. Je na učiteľoch (alebo aj rodičoch, ak dieťa ešte nie je školopovinné), aby pripravili v škole (doma) také aktivity a poskytli také pomôcky, aby deti učenie zaujímalo.

Všetky aktivity vykonáva dieťa pre uspokojenie seba samého, nie vyučujúceho. Samotný vyučovací proces a tým aj vývin dieťaťa, prebieha bez stresu, bez negatívneho dopadu na psychiku dieťaťa. Cieľom celej pedagogiky je podporiť u dieťaťa prirodzenú túžbu po poznaní, objavovaní a učení sa. Sekundárne je podporený aj priateľský vzťah medzi učiteľom a žiakom. Učiteľ má za úlohu dieťa pozitívne motivovať.

Štandardná škola a Montessori škola

V škole, do ktorej ste chodili ešte aj vy, zazvonilo a začala sa štyridsaťpäť minútová hodina. Učiteľ stál pred tabuľou a vysvetľoval učivo. Často s minimom pomôcok. Aktivita na hodine spočívala v písaní na tabuľu. Žiaci sa zapájali po vyzvaní, alebo zdvyhnutí ruky. Čas sa diskusiu a otázky bol však minimálny. Každý predmet bol vyučovaný iným učiteľom. Priestor na spoznanie jednotlivých detí bol obmedzený. Otázkou ostáva, či žiak pochopil súvislosti, či ho bavilo memorovať. Vedomosti detí boli hodnotené plošne, známkami, pochvalami, alebo, naopak, poznámkami. Porovnávalo sa a súťažilo.

V Montessori škole:

• Po príchode do školy sa učitelia so žiakmi stretávajú na spoločnom rannom stretnutí. Tu sa rozprávajú, čo zažili, čomu sa budú v ten deň venovať.
• Nasleduje práca. Výhradne sa používa iba tento termín na označenie štúdia.
• Každý žiak si vyberie, čo sa bude učiť, na čom bude pracovať.
• Vyberie si, či sám, alebo v skupine.
• Vyberie si miesto, kde sa bude učiť.
• Deti pracujú väčšinou v menších skupinkách.
• Prestávku na oddych, či desiatu, si robia individuálne podľa svojich potrieb.

Dopoludnia a popoludní sa venujú práci vnútri. Denne však Montessori škola ponúka aj organizovaný pobyt vonku – žiaci pracujú v školskej záhradke, idú do Botanickej záhrady, alebo celoročne spolupracujú so včelárom.

Učiteľ za tabuľou

V Montessori škole nenájdete učiteľa pred tabuľou. Väčšinou sa pohybuje medzi žiakmi. Má pripravené konkrétne a praktické prezentácie, aktivity pre každého žiaka. Hlavne na začiatku školského roka, kedy deti potrebujú veľa podnetov. Neskôr sú schopné samé si prácu vyberať a aj samostatne sa učiť. Jeho úlohou v triede je:

• pozorovať potreby a záujmy žiakov
• dávať žiakom dobré otázky
• byť zorientovaný vo všetkých oblastiach základného vzdelania, aby mohol vysvetliť súvislosti medzi učivami
• byť nadšený pre objavovanie a poznávanie nových vecí

Túto túžbu by mal vedieť prirodzene preniesť aj na deti a podporiť ich v učení. Učiteľova rola spočíva v pomoci pri práci a pozitívnej motivácii. Iba takéto pripravené prostredie dokáže dieťa natoľko zaujať, že je schopné pracovať sústredene. Nasáva množstvo vedomostí a zručností. Je to jeho prirodzená potreba, ale aj túžba a hra zároveň.

Príklad vyučovania matematiky montessori metódou:

Sloboda, sloboda...

Mnohí si pod pojmom sloboda, slobodné dieťa, predstavia dieťa bez pravidiel, mantinelov v správaní, či dokonca, dieťa, ktoré si robí, čo chce. Montessori pedagogika za slovom sloboda vidí samostatnoť a za slovom samostatnosť vidí zodpovednosť za svoju prácu a správanie v skupine. K tomu v škole deti vedú. Pre deti v tak malom veku je to tá najnáročnejšia úloha. Iste aj v tejto škole sú pravidlá a mantinely, no väčšinu času majú široké hranice. Podľa potreby, individuálnej povahy žiak, sa buď zúžia, alebo ostanú široké. I toto sporozovať je úlohou učiteľa.

Prínos Montessori pedagogiky

Pedagogika neoddeľuje vzdelávanie od výchovy. Tento proces sa deje komplexne, na základe pozorovania dieťaťa. V pripravenom prostredí funguje princíp voľnej práce žiaka, jeho potreba sa učiť, ale aj práca s vlastnou chybou, za ktorú nesie zodpovednosť a má ju vedieť napraviť. Iba za týchto podmienok je podporený plný rozvoj potenciálu každého jedného dieťaťa. Pripravený učiteľ, zmysluplné aktivity, pomôcky a prehľadnosť prostredia umožnia, aby si dieťa slobodne volilo činnosti. Iba vtedy do nich vkladá vlastnú vôľu, ide do hĺbky, kvality, vidí súvislosti. To je najpodstatnejší prínos pre žiakov.

Výchova v Montessori pedagogike je vnímaná ako pomoc k životu. Ak dieťaťu chceme pomáhať, musíme ho poznať. To je prínosom nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov, či rodičov.

Pre a proti

Pedagogika sa zdá byť absolútne prirodzená, bez uskalí. No i tu môžeme vidieť isté, pre niekoho veľmi dôležité, aspekty. Môžu pôsobiť negatívne. Alebo môžu byť chápané ako prirodzený dôsledok možnosti výberu, slobody dieťaťa. Názory "proti" väčšinou v sebe zahŕňajú tieto argumenty:

• Práca učiteľa s celým kolektívom je minimálna.
• Pedagogika je príliš individualisticky zameraná a nepodporuje schopnosť detí ku kolektívnej spolupráci.
• Pomôcky, ktoré používa pedagogika, sú prebraté z minulosti a sú veľmi jednoduché. Je otázne, či spĺňajú potreby dnešných detí, ktoré majú všetkého dostatok, a preto ich nepovažujú za nič výnimočné, čo by ich malo upútať.
• Učiteľ sa venuje žiakom individuálne, zvyšok je odkázaný sám na seba. Pokiaľ si dieťa v tej chvíli nevie dať rady samo, nie je schopné pohnúť sa ďalej.
• Prístup  “staraj sa o seba” nie každému dieťaťu vyhovuje, veľa závisí aj od toho, akú formu slobody má v rodinnom prostredí, či je zvyknuté postarať sa samo o seba i doma.
• Diskutabilné je aj odmietanie súťaživosti medzi žiakmi (keďže nie sú hodnotení a nepracujú na rovnakej úlohe). Žiaci teda nie sú pripravení na konkurenčné prostredie. Montessori vychováva žiakov k samostatnosti a dôvere v seba samého, ale nie k súpereniu s ostatnými.
• Veľmi veľa zavisí od učiteľa, jeho kvalít a praxi v Montessori metóde. Takých učiteľov je zatiaľ málo.

Montessori pedagogika, aj napriek spomenutým negatívam, by mohla predstavovať veľmi dobrú a zaujímavú alternatívu k tradičnému školstvu. Bohužiaľ, nedostatok porovnávacích štúdií ju zaraďuje k zatiaľ ojedinelým metodám vyučovania. 

Vedeli ste, že:

Absolventami Montessori školy sú aj Larry Page a Sergej Brin, ktorí v roku 1998 založili Google.

Zdroje:

1. Helmingová, H.: Pedagogika M. Montessoriovej
2. Montessori, M:  Tajuplné dětství
3. Montessori, M:  Absorbující mysl
4. https://is.muni.cz/th/67789/ff_b/Srovnani_skolni_uspesnosti_zaku_Montessori_tridy_a_zaku_tridy_klasicke.pdf
5. https://www.youtube.com/watch?v=I2gTv8SkSEU
6. http://www.montessoria.sk/montessori
7. http://ageofmontessori.org/pros-and-cons-of-a-montessori-education/

Zdroj foto: freeimages.com

Už držíte svoje novorodeniatko bezpečne v náručí, pevne zabalené v zavinovačke. Pocit uvoľnenia, šťastia. Zrazu ho však treba rozbaliť, úplne nahé namočiť do vody a okúpať. Vynárajú sa prvé otázky. Že sa bez predchádzajúcej skúsenosti neodvážite? Nemajte obavy, s nami to určite pôjde.

Ako ho držať, ako ho nedržať? Je voda dosť teplá? Mám použiť aj mydlo? Čo keď…? Záplava otázok je na svete už v prvé dni po pôrode. Verte, že kúpanie nie je nič zložité. Chce to síce prax, ale… Hlavne si to vyžaduje správne načasovanie. Poďme na to krok za krokom.

Štyri otázky

Na začiatok trochu teórie:

Ako často kúpať bábätko?

Pediatri odporúčajú prvé týždne kúpať novorodeniatko každé dva až tri dni. Keď sa už začne aktívne hýbať a liezť, frekvenciu kúpania zvýšte. Kúpte aj podľa ročného obdobia: v lete, keď sa dieťa viac potí, umývajte častejšie. V zime zas stačí dva - trikrát týždenne. Deti majú oveľa citlivejšiu pokožku, časté kúpanie by ju mohlo vysušiť a podráždiť. Mamičke Stefi to ale nedá: “My kúpeme každý deň, nevedela by som malej tú radosť odoprieť.”

V čom kúpať?

Kým sa bábätku nezahojí pupočník, len ho zľahka umývajte špongiou, alebo žinkou, na prebaľovacom pulte. Potom kúpte v detskej vaničke, alebo vedierku. S čím mali mamičky lepšiu skúsenosť, sa dozviete tu. Ak sa už dokáže posadiť a na vaničku je veľké, kúpte vo vani. Vedeli ste, že čas strávený kúpaním má veľký psychologický dopad na váš spoločný vzťah s dieťaťom?

Akú kozmetiku použiť?

Bábätko naozaj nepotrebuje nijakú kozmetiku, ani tú detskú. Na umytie telíčka i vláskov stačí voda. V minulosti sa používala prevarená voda, no dnes už pediatri od toho upustili. Ak máte starosti s atopickým ekzémom, či mliečnou chrastou, o vhodnej starostlivosti o takúto pokožku, sa poraďte s vašim detským lekárom.

Aká má byť teplota vody a miestnosti?

V miestnosti, kde budete dieťa kúpať, dbajte na teplotu okolo 25 stupňov Celzia. Vypnite klimatizáciu, chladenie, alebo ventilátor. Zavrite okná, aj dvere. Teplota vody na kúpanie je 38 stupňov. A to bez ohľadu na ročné obdobie. Odmerajte teplomerom do vody, alebo orientačne na zápästí. Voda by mala byť príjemné teplá.

Čo všetko budete potrebovať

Pri kúpaní je najdôležitejšie načasovanie. Je to úkon, ktorý nemôžete prerušiť, nedá sa "skočiť si" pre niečo, čo ste zabudli. Hoci trvá krátko (len 5 až 7 minút), príprava je nepostrádateľná. Majte v hlave tento zoznam potrieb:

• Osuška pre bábätko
• Žinka, špongia, alebo bavlnený kúsok plienky
• Prebalovací pult, alebo podložka
• Vatové tampóny do uší
• Krém na zadoček
• Detský zásyp
• Jemná kefa na vlásky
• Jednorazová plienka
• Dupačky, alebo pyžamko

Poďme na to 

A teraz trochu praxe:

1. Pred každým kúpaním dieťaťa si umyte starostlivo ruky mydlom. Bábätko opatrne vyzlečte.
2. Ak je potrebné, opláchnite bábätku zadoček pod tečúcou vodou (v umývadle). Jedine v tomto prípade použite na umývanie detský syndet. Treba sa totiž zbaviť mastného filmu po kréme na zadok, alebo zvyškov stolice.
3. Držte bábätko v náručí a jemne ho položte do vaničky. Ruku, ktorou ho držíte pod zadočkom, vytiahnite.
4. Dieťa vo vaničke po celý čas kúpania držte pevne jednou rukou: hlavička spočíva na vašom predlaktí a zároveň ho chytíte pod jeho pazuchou: 
6. Voľnou rukou umývajte. Začnite tváričkou, pokračujte telíčkom a nakoniec umyte oblasť genitálií. U dievčat utierajte vždy spredu dozadu, u chlapca je potrebné skontrolovať penis a predkožku podľa odporúčania vášho pediatra. Žinkou, alebo špongiou opláchnite všetky záhyby na tele, nezabudnite aj pod krkom.
7. Vlásky namočte mokrou rukou. Pokiaľ ich ešte nie je veľa, postačí to. Na husté vlasy možete použiť detský šampón
8. Drobca opäť jemne vytiahnite z vody a zabaľte do pripravenej osušky. Položte na prebaľovací pult.
9. Starostlivo poutierajte vo všetkých záhyboch, aby nevznikli kožné zapareniny. Pokožku uterákom nešúchajte, iba ho prikladajte.
10. Skontrolujte telíčko. Ak je niekde zaparené, použite na to vhodný krém, prípadne detský zásyp.
11. Krémovať, či olejovať pokožku nie je potrebné. Ak sú na tele predsa len nejaké veľmi suché miesta, použite olivový olej. Vedeli ste, že jemná masáž bábätka pôsobí ukľudňujúco a harmonicky? 
12. Vatovými tyčinkami vytrite vonkajšie časti ušiek. Nezachádzajte do zvukovodov, pokiaľ nie sú špinavé. Ide len o vysušenie!
13. Dieťaťku dajte plienku a oblečte ho do čistého, vyžehleného pyžamka.

Opatrnosti nikdy nie je dosť

Čím viac kúpaní budete mať za sebou, tým väčšia rutina to pre vás bude. Ak už aj budete "ostrieľaná", nezabudnite na bezpečnosť! V žiadnom prípade nenechávajte bábätko bez dozoru ani na okamih! Opatrná buďte aj pri vyťahovaní z vody – aby vám nevykĺzlo. Vy si tiež dávajte pozor – na klzkú podlahu, prípadne malý, tesný priestor v kúpeľni. Zaučte aj manžela.

Pri kúpaní sa dieťaťu dostáva pocitu bezpečia a starostlivosti. Bábätko už od svojich prvých dní vníma vaše jemné dotyky a cíti vašu lásku.rostlivost

Zdroj foto: archív autorky

To už nie je otázka, ale priam dilema. Názory o tom, kedy a či vôbec prvé detské vlásky ostrihať, sa rôznia. Trúfli by ste si aj sami? Prečítajte si pár faktov a rád.

Ako bude vaše dieťaťko po narodení vyzerať? Na koho sa bude podobať, po kom bude mať úsmev, oči, či noštek… Bude vlasaté, alebo s bábätkovským páperím, s plavými jemnými kučierkami, či tmavými dlhými?, Tak, či onak, chlapec, či dievča, skôr, či neskôr, príde aj k prvému strihaniu.

Poriadny mýtus

Určite ste už počuli, že deti treba starostlivo ostrihať na krátko, aby im vlásky zhustli. Nuž, je to povera, ktorá sa ťahá z generácie na generáciu. Každý človek sa narodí s istým typom vlasov, ich vlastnosťami, kvalitou, hustotou. Máme presne daný počet vlasových folikulov, takže častým strihaním nedosiahnete to, že ich bude viac.

Skúsenosti sú odlišné: “My stále striháme na krátko, vlásky spevneli a je to aj praktické, “ vraví mama dievčatka, Milota. Odborníci vysvetľujú, že je to len optický klam. Strih je tupý, zarovná rozštiepené končeky vlasov a tých sa potom zdá byť viac.

Prvé vlásky

Prvé jemné vlásky novorodeniatok postupne samé vypadajú. Často majú takéto malé detičky vzadu, na hlávke, zošúchané miesto. Typická bábätkovská lysina je znakom toho, že trávia čas viac – menej na chrbátiku. Novorodeniatko preto nie je potrebné strihať, azda len, ak sa skutočne narodilo vlasaté a po pár mesiacoch mu vlasy padajú do tváre.

Novorodenecké vlásky postupne nahradia ozajstné vlasy, ktoré bývajú už pevnejšie, silnejšie, štruktúrou podobné tým “dospeláckym”. Ako rastú, nastáva dilema so strihaním. Rozhodnutie, kedy skrátiť vlasy, je na vás. No rozhodne by nemali zasahovať do očí. Ak ste už raz zastrihli, potom už vlasy pravidelne skracujte. Približne každý mesiac o dĺžku jedného centimetra.

Strihanie ako v rozprávke

Ak máte hrôzu z predstavy, ako budete pred dieťaťom cvakať nožnicami, zájdite ku skúsenej detskej kaderníčke. Dnes sú kaderníctva pre deti zariadené veľmi vkusne, prostredie niektorých je priam rozprávkové. Dobrú skúsenosť má aj Asaela: “Malá mala 7 mesiacov, keď sme ju dali ostrihať tam, kde sa chodí stihať aj manžel. Pani má zlaté ruky, urobila to perfektne, malej hlávku prestrihala, vlasy boli rovnomerné.” Kaderníci strihajú vlasy chlapcom strojčekom. Z hľadiska bezpečnosti je to lepšie, aj keď na jemné vlásky možno nie veľmi vhodné. Malé dievčatká, ktoré obsedia viac, strihajú ručne, nožnicami. Ako vraví kaderníčka Alenka z bratislavského kaderníctva, deti všeobecne dlho neposedia, musí pracovať rýchlo, ale bezpečne.

Dieťa do kaderníctva niekedy ťažko dostať, hlavne, ak je už väčšie. Skúsená mama Zabina vraví: “Lepšie je chodiť pravidelne, aby si dieťa pomaly zvyklo. Čím neskôr pôjdete prvýkrát, tým horšie.” Ak nezaberie prostredie kaderníctva, skúste:

• Hrať sa na kaderníctvo
• Pustiť rozprávku Vlásková víla
• Odmena v podobe sladkosti, alebo inej drobnosti
• Zobrať ostrihať zároveň aj ocka, či nebojácneho malého kamaráta, nech dieťa vidí, že to nebolí

Strihanie doma

Ak sa odvážite a ste matka “bojovníčka”, smelo do toho! Kaderníčka Alenka odporúča: “Stihajte deti doma pri nejakej obľúbenej činnosti. Či už pri hraní sa s preferovanou hračkou, alebo pozeraní rozprávky. Ja, osobne, strihám svoje deti pri kúpaní vo vani. Je to aj praktické.”

Na domáce strihanie potrebujete:

• Gumenú podložku na zem
• Nožnice strednej veľkosti
• Uterák
• Rozprašovač s vodou

Uterák položte na plecia dieťaťa. Vyhnite sa strihaniu britvou, alebo žiletkami. Na detské jemné vlásky je táto metóda príliš drastická. Ak sú vlasy neposedné, trochu ich navlhčite vodou. Ofinku skráťte nad obočie, chlapcom vlásky zastrihnite nad uši. Stačí im dĺžka vlasov tri centimetre. Diečatám môžete nechať mikádo. Takto by to bolo priam ideálne:

Nezabudnite si prvé ostrihané vlásky vášho dieťatka odložiť. Nech vám ostane na toto krásne, ale krátke bábätkosvké obdobie, večná spomienka.

Zdroj foto: freeimages.com, depositphotos.com

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

Príznaky tokofóbie

Patologický strach sa prejaví ako iné úzkostné poruchy. Na jednej strane sú fyzické príznaky:

• potenie rúk
• studený pot
• sucho v ústach
• búšenie srdca
• ťažkoti s dýchaním
• závrate
• poruchy spánku

A na strane druhej, psychické prejavy:

• napätie
• strach
• obavy
• nutkavé myšlienky
• nočné mory
• strach zo smrti

Obvykle si žena sama uvedomí, že strach je neprimeraný, ale nemá doť síl, aby ho vedela prekonať.

Ženy pod vplyvom tokofóbie 

Ženy trpiace tokofóbiou sa vyznačujú starostlivým užívaním antikoncepcie. Často kombinujú viac metód brániacich počatiu. Odkladajú tehotenstvo. Ak aj otehotnejú, toto obdobie je pre ne náročné a ťažko ho prežívajú. Možný pôrod chcú riešiť jedine plánovaným cisárskym rezom. Ich strach je zvačša kombináciou vážnych obáv v nasledujúcich oblastiach:

1. Pôrod – boja sa bolesti, možného dlhotrvajúceho pôrodu, majú paniku zo straty kontroly počas pôrodu, obavy, že nebudú schopné spolupracovať, alebo nesprávne tlačiť a dýchať, riešia strach z natrhnutia a nástrihu hrádze, prípadne sa boja neskorého odjazdu do pôrodnice.
2. Zdravie dieťaťa a matky – majú obavu z porodenia mŕtveho dieťaťa, poranenia dieťaťa počas pôrodu, postihnutia dieťaťa, z možných problémov počas tehotenstva a po pôrode.
3. Personál nemocnice - sú presvedčené, že personál bude nevľúdny, alebo nebude prítomný, majú obavy, že sa budú pýtať otázky, ktoré personálu budú pripadať hlúpe, obávajú sa nedostatočného súkromia pri samotnom pôrode.
4. Rodinný život – často pociťujú strach a neistotu z partnerského života po pôrode, predpokladajú, že po pôrode nastanú problémy v sexuálnom živote a problémy so starostlivosťou a výchovou dieťaťa.

Príčiny vzniku tokofóbie

Odborné štúdie z Veľej Británie uvádzajú, že tokofóbia sa najčastejšie rozvinie u žien, ktoré boli psychicky, alebo sexuálne zneužívané a tiež u žien s predispozíciou na úzkostné stavy.

Ďalej:

• Viac strachu s pôrodom prežívajú prvorodičky, v porovnaní s druhorodičkami. Podpisuje sa to i na intenzite strachu.
• U viacrodičiek môže byť príčinou predchádzajúci komplikovaný, či traumatizujúci pôrod.
• Autori britskej štúdie dokázali, že ženy, ktorým bola podaná epidurálna anestézia , mali väčší strach z nasledujúceho pôrodu.
• Ku vzniku strachu prispievajú aj konflikty v partnerskom živote, psychické napätie v osobnom živote, ochorenie.
• V neposlednom rade je to aj vek, nedostatočná prípravva na pôrod a nízka sebeúcta.
• Negatívne môže zapôsobiť postoj okolia: nešťastné príbehy o tehotenstve a pôrode druhých žien, alarmujúce informácie, či odborné informácie, ktoré sú neuvážlivo formulované a vyvolávajú strach.

Možnosti terapie

Liečba tokofóbie, tak ako aj iných úzkostných porúch, ponúka niekoľko terapeutických postupov. V prvom rade ide o psychoterapiu. Individuálne psychoterapeutické sedenia so psychoterapeutom, alebo psychiatrom, prebiehajú dlhodobo. Okrem nich žena pracuje aj sama na sebe, podporuje sa. Pomoc a sila sa očakáva aj od partnera, rodiny, okolia.

 Ak nie je dostatočne účinná psychoterapia, volí sa kombinácia s farmakoterapiou. Používajú sa lieky zo špeciálnej skupiny anxiolytík (lieky proti strachu) spolu s antidepresívami (lieky na zlepšenie nálady).

Ako podporiť samu seba

Pri riešení tokofóbie je azda ľahšie racionálne si uvedomiť strach. Aj keď jeho intenzita a množstvo obáv s ním spätých, sa vymykajú normálu. Náročnejšie je pracovať systematicky sama na sebe tak, aby ste strach eliminovali. Buďte trpezlivé. Nenechávajte obavy zájsť ďaleko a neberte situáciu na ľahkú váhu. Okrem pomoci odborníka, sa orientujte aj na:

• Vyhľadávajte ženy, ktorých postoj k tehotenstvu, skúsenosť s pôrodom vás posiľňuje.
• Aktívne sa zaujímajte o tehotenstvo, pôrod. Vyberajte si odborné informácie, podložené štúdie. Nesledujte katastrofické informácie, či negatívne príbehy.
• Utrieďte si myšlienky, vzdelávajte sa v oblasti priebehu pôrodu a materskej starostlivosti. Tu sa vám osvedčia rôzne kurzy prípravy na pôrod a materstvo.
• Autosugescia je vašou "najlepšou kamarátkou". Privádzajte do vašich predstáv o pôrode a tehotenstve len príjemné, šťastné pocity. Vzbudzujte v sebe pozitívne emócie.
• Ak ste tehotná a premohol vás strach, hovorte o ňom otvorene, bez viny, či hanby. Konzultujte so psychológom. Pomôže vám osvojiť si techniky a stratégie zvládania strachu.
• Starostlivo si vyberte pôrodnicu. Máte možnosť bezplatnej prehliadky pôrodnej sály, či oboznámenie sa s personálom. Vybrané pôrodnice ponúkajú aj vlastné pôrodné kurzy, kde vás podrobne oboznámia s prostredím, oddeleniami šestonedelia a novorodencov.  
• Ak ste už matkou a pôrod bol pre vás traumatizujúci, snažte si tieto pocity opäť neprivádzať. Nepripomínajte si ho. Ani pred deťmi nevyjadrujte svoje negatívne pocity späté s týmto zážitkom.

Ostatné preventívne opatrenia proti strachu

• Cvičenie pre tehotné
• Cvičenie taojin (cvičenie na vitalitu)
• Prechádzky, dychové cvičenia
• Partner pri pôrode
• Oddať sa pôrodu – nechať telo pracovať

Zdroje: 

1. Mgr. Linda Černochová: Strach z porodu - obsahy, příčiny a strategie zvládání
2. Alehagen, S. : Fear of childbirth before, during, and after childbirth
3. Hart, R., McMahon, C. A. : Mood state and psychological adjustment to pregnancy
4. https://eduworld.sk/kd/1822/cvicenie-taojin-pre-tehotne?t=2651

Zdroj foto: pixabay.com

Máte dve možnosti. Buď áno, alebo nie. Byť tehotná je skvelé, alebo vôbec. Pozrite sa na to z tej lepšej stránky a myslite na pozitíva i  výhody. Hneď sa vám bude s bruškom ľahšie kráčať.

Tadá! Prvá ranná nevoľnosť za vami a vy už tušíte, čo za tým bude. A to je hneď prvá výhoda… Máte svoje malé, veľké tajomstvo… Jedine vy o ňom viete a  rozhodnete, či ho všetkým rozpoviete! Alebo si to necháte len pre seba? Manžel už možno tuší, no vám sa páči držať ho v napätí… Začína deväť, priam magických, mesiacov. Nerozjímajte zbytočne nad únavou, častými návštevami toalety, nechutenstvom a zmenami nálad! Poďte si to užiť.

Krásne ničnerobenie

Úplne sa uvoľníte. Spomalíte… Že je nákup ešte nevyložený, doma vás počkal špinavý riad a manželovi treba ožehliť košele? Ukazujúc na svoje bruško a s úsmevom na perách práve jeho poprosíte o pomoc. Po niekoľkých týždňoch máte šancu, že budete mať doma nového pomocníka v podobe vlastného partnera. Ani ste o tom netušili, však? Tehotenstvo robí aj s mužom divy! Ľahnite na gauč a pozrite si trebárs tento film. Byť tehotná je skvelé!

Nekonečné nakupovanie

Predstavte si deväť mesiacov nakupovania. Máte právo utrácať veľa a za všetko! Treba kompletne obnoviť šatník. Nie je nič horšie ako vyťahané, neforemné tepláky! Dnes už existuje veľa obchodov, špecializovaných práve na tehotenskú módu. Konečne máte možnosť do nich vstúpiť a vybrať si. Ak chcete ostať verné značkám, na ktoré ste boli zvyknuté aj bez bruška, nakuknite i tam. Stačí vhodný strih, či dĺžka a môžete byť razom šik. Nerozmýšľajte, či si nový model obliečiete raz, či dvakrát… Pamätajte, že teraz ste vy tie najobdivovanejšie a najkrajšie! Byť tehotná je skvelé!

Vždy a všade v prvom rade!

Nie raz ste okúsili to najhoršie miesto v lietadle, alebo prestáli celú cestu z jedného konca mesta na druhý a to nevychované chlapčisko nie a nie uvoľniť sedadlo. Máte v ruke tromf – tehotenskú knižku. Chlapec isto nebude mať žiadne námietky. Letecké prepravné spoločnosti dovoľujú cestovať tehotným do 36. týždňa. Máte právo na sedadlá v prvom rade, ktoré sú komfortnejšie a majú viac miesta pre nohy. Byť tehotná je skvelé!

Čas bez diét

Tak a nastal ten čas, kedy kilá pôjdu hore a nikomu to nebude prekážať! Práve naopak, zaguľatiť sa v ženských partiách poteší nejedno oko. Partner ocení bujné poprsie a isto mu nebude vadiť, že skáče do potravín aj o polnoci. Nevyčítajte si, koľko toho zjete. Či neskoro večer, či hocikedy… Byť tehotná je skvelé!

Žiaden stereotyp

Nudiť sa určite nebudete. Je toľko aktivít výlučne pre tehotné! Teraz je správny čas na vybočenie zo zaužívaného rytmu.  Ak vás nepremôže únava, objavíte možnosti cvičenia: jóga, fitlopty, strečing, plávanie… Kurz prípravy na pôrod tiež nebude na zahodenie. Práve naopak, máte jedinečnú príležitosť dozvedieť sa o svojom tele a pôrode úplne všetko. Takže, ak ste chýbali na nejakej hodine biológie, doženiete to. Predsa vás únava zlomila? Nič to. Dožičte si hlboký poobedňajší spánok bez výčitiek. Byť tehotná je skvelé!

A doprajete si!

Vaši najbližsí vám budú chcieť zabezpečiť príjemný relax. Vychutnáte si masáže, pravidelné profesionálne čistenie pleti, pedikúru, manikúru, návštevu kaderníctva, alebo krátky wellness. To všetko, vrámci starostlivosti o telo, vzhľadom na vaše tehotenské bruško, môžete. Hýčkajte sa aj samé a nestarajte sa, koľko za to utrácate. Je to čas, kedy ste na prvom mieste len a len vy. Byť tehotná je skvelé!

Najkrajšia časť prichádza

Vecičiek pre bábätko je tak veľa a sú také krásne! Vo výbavičke nesmie nič chýbať. Zrazu sa vám chce zbierať informácie a skúsenosti o kočíkoch, postieľkach, alebo vhodnom oblečení pre drobca. Prosto o všetkom, čo vám robí tehotenstvo krajším. Nechajte sa unášať hormónami a zahniezďujte sa. Váš byť asi prejde kompletnou rekonštrukciou a v každej izbe pribudne nový nábytok. Všetko musí byť dokonalé. Zmena je život. Náhle vám ide od ruky šitie, či vlastnoručná výroba hračiek. Ani neviete, čo sa to všetko vo vás skrýva! Áno, byť tehotná je skvelé!

Ešte nestačí?

Byť tehotná je skvelé, pretože:

• Všetci naozaj urobia všetko, čo chcete
• Nikomu a ani vám nebudú vadiť vaše prehnané emócie, či náladovosť
• Spoznáte nové kamarátky, ktoré sú tiež v očakávaní
• Zaregistrujete sa na stránku www.modrykonik.sk , zapojíte sa do komunity mamičiek a dozviete sa viac o svojom tehotenstve 
• S príchodom nového člena posilníte vzťahy v rodine
• Popri nových chutiach možno objavíte nové reštaurácie
• V niektorých obchodoch s potrebami pre deti dostanete štartovacie balíčky zdarma a množstvo ďalších zliav.

Byť tehotná je skvelé, pretože na konci toho celého deväťmesačného obdobia spravíte zázrak. Privediete sa svet nový život. Krásny, hebký, voňavý, jedinečný, váš…

Zdroj foto: pixabay.com

Prozaik, dramatik, režisér i výtvarník, pôvodne učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Silvester Lavrík. Kto iný by mal zodpovedať otázku, prečo deťom čítať knihy? Alebo azda Hana Naglik, ilustrátor a autor detskej literatúry? Najlepšie obaja…

Hana Naglik je veľký, zarastený a večne zamračený chlap. Volá sa Silvester Lavrík. Napísal viac ako 20 divadelných hier a niekoľko zbierok poviedok. Knižne mu vyšla zbierka piatich drám pod názvom Hry, v roku 2011 aj román Zu. Najnovší historický román Nedeľné šachy s Tisom sa predáva vo všetkých kníhkupectvách. Založil vydavateľstvo Iron Libri a píše knihy aj pre deti. Jeho prvotina Ester a albatros získala titul Najkrajšia kniha roka a Cenu ministra kultúry za ilustrácie.

Spolu sme sa porozprávali o tom, aká dlhá by bola polička kníh za cenu umývačky riadu, v ktorých knihách sa dá len listovať, prečo deťom čítať a kedy nastane doba všeobecnej blaženosti.

Aké majú byť knihy pre deti? Jednoduché, pekné a skutočné?

            Užitočné. Forma primeraná obsahu, obsah zodpovedajúci forme. Knihy, ani ľudia, by nemali klamať telom, ak nechcú škodiť. Tie, ktoré lákajú čitateľa tým, že sa podobajú na cukrárenské výrobky a ponúkajú ad absurdum zjednodušené príbehy, sú možno atraktívnymi darčekmi, no s knihami v pravom slova zmysle majú spoločné len to, že sa v nich dá listovať.

Myslíte, že je veľa detských kníh?

            Je. A väčšina z nich nestojí za nič. Ale tak je to, tuším, v každej oblasti ľudskej činnosti. Uvážlivý a svedomitý rodič sa však snaží orientovať v tejto záplave, povrchný rodič prenecháva túto zodpovednosť marketingovým oddeleniam veľkých vydavateľstiev. Ak výberu knihy pre dieťa budú rodičia venovať toľko pozornosti, koľko jej investujú do výberu kočiara, či plienok alebo oblečenia, nastane na Zemi doba všeobecnej blaženosti.

Prečo deťom čítať knihy?

            Lebo samé ešte čítať nevedia. A keď už vedia, hlasné čítanie je najbližšie starému dobrému rozprávaniu. Spoločné zdieľanie príbehov, hoci len sprostredkovaných, je najúčinnejší spôsob budovania stabilných hodnotových, sociálnych a emočných postojov dieťaťa. Nikdy nezabudnem na svoju 103-ročnú prastarú mamu, inak ako vo flanelovej nočnej košeli som ju nevidel, ale keď sme sa pousádzali na jej posteli pripomínajúcej hrad a ona tým svojím slabulinkým hláskom začala rozprávať… Aj dýchať sme zabudli.

Je pre deti dôležité naučiť sa rozoznávať dobro a zlo?

            Deti môžeme naučiť tomu, čo je nebezpečné, ostré, horúce. A môžeme im pomôcť, metodicky, pri vyhodnocovaní nových podnetov. Ale nepreceňujme sa. Nepodávajme im obrazy a príklady “dobra” a “zla” ako statické pojmy. Deti potrebujú skôr ovládnuť mechanizmus na ich identifikovanie sa v meniacom sa svete. Aj facka v pravý čas vie byť požehnaním. Kontext, motivácia a cieľ sú dôležité. Môžeme im poskytnúť príklady zo svojho života a sme povinní upozorňovať ich na to, že ich hlavnou životnou úlohou je rozmýšľať, konať a za vykonané niesť zodpovednosť. Samozrejme, netreba im o tom prednášať, treba mať silu tak žiť deň za dňom, minútu po minúte a keď nevládzeme, alebo urobíme chybu, nájsť v sebe odvahu priznať aj to.

Pôvodom ste učiteľ slovenského jazyka a literatúry. Je ťažké viesť deti k čítaniu?

Ako ste to robili Vy, keď ste učili?

            Nie je to nič ťažkého. Bil som ich. Neprečítanými knihami. Tými prečítanými mohli biť oni mňa… No, úprimne povedané – okrem toho, že som im nadšene a zanietene rozprával o tom, čím tie knihy, ktoré im odporúčam, oslovovali v ich veku mňa, okrem toho, že som si z nich spolu s nimi čítal a potom sa o prečítanom s nimi rozprával na osi čitateľská/mimoliterárna skúsenosť; si žiadne špeciálne postupy nepamätám. Teda ak nerátam to, že som si sústavne nehorázne vymýšľal a deti museli byť v strehu, lebo nikdy nevedeli, čo z povedaného myslím vážne a čo je len pokračovaním života v literatúre a literatúry v živote.

Akou knihou začať?

            Toto sú dobré otázky, ale takto, v zovšeobecňujúcej polohe, aj veľmi nebezpečné. Netrúfam si odporúčať ani konkrétny typ detskej knihy, ani konkrétny titul. Čítanie je nesmierne intímna a komplexná činnosť. Vyžaduje si vysokú mieru zainteresovanosti adresáta/čitateľa/poslucháča, vyladenosť a dôveru medzi dospelým, ktorý by nemal rezignovať na svoju úlohu pri ovplyvňovaní toho, čo sa dieťaťu dostáva do rúk. Svoju úlohu zohráva nálada, únava, okolnosti… Takže otázka, s ktoru by som ja odvážil pracovať, by potom znela – ktorých dvadsať kníh by sme mali kúpiť po príchode z pôrodnice ako prvú investíciu do duševnej a mentálnej hygieny nášho dieťaťa? Myslím, že bez “domácej knižnice” v detskej izbe je čerstvý človek oveľa zraniteľnejší ako bez umývačky riadu v kuchyni. Nechcem, aby to vyznelo ako demagógia, ale za cenu tohto zariadenia sa dá obsadiť naozaj dlhá polička s knihami pre deti.

Je dobré, aby si dieťa knihu vybralo samo, alebo majú vyberať rodičia?

            Rozumný a zodpovedný rodič rozhodnutie vždy nechá na dieťa. Ale použije všetok svoj dôvtip, rozhodnosť a strategickú ľstivosť, aby si vybralo to, čo je v súlade s jeho, rodičovým, presvedčením. Len ľahostajný, alebo mentálne lenivý rodič prenecháva neusmernenú voľbu na dieťa. A vôbec – otvorene sa priznávam, že nemám rád ten typ matiek, ktoré sa neunúvajú svojmu dieťaťu vysvetľovať, znova a znova, lebo výchova je repetitívna a sústavná činnosť, že svet nie je detská izba, kde je ono kráľom, ale dovolia mu myslieť si, že celý svet je detská izba. Dieťa nie je a nemá byť pupkom sveta. Ani toho najmenšieho. Ak sa to predsa len prihodí, najviac to ubližuje práve tomu dieťaťu. A typ otcov, ktorí pristúpia na to, že výchova dieťaťa v útlom veku je vecou matky, tak ten už vonkoncom neznášam, o tom sa ani hovoriť neoplatí.

Treba dieťaťu čítať to isté?

            Nie som vývinový psychológ, ani klinický psychiater, takže odpoviem len intuitívne. Kým si dieťa pýta tú istú rozprávku, tak zrejme áno. Ono si tvorí citové väzby na postavy, stotožňuje sa s nimi, učí sa posudzovať ich konanie v etickej, hodnotovej aj kauzálnej rovine. Konfrontuje sa s ich konaním, reagovaním na krízy, peripetie. Riešia svoje starosti a tak bezbolestne ponúkajú dieťaťu reakčné modely aj v jeho živote. Učia ho. A učenie sa realizuje vo viacerých moduloch, viacerých fázach, “utvrdzovanie” učiva pomáha k tomu, aby sa informácia premenila na vedomosť. A na to potrebuje opakovane sa s nimi “stretávať”. Pomáha to, spolu so situáciou v rodine, vytvárať a stabilizovať obraz dieťaťa o svete ako o bezpečnom mieste so zrozumiteľnými a užitočnými pravidlami. Veď mať každý víkend iného otecka môže byť síce zábavné, ale na vnútornom pokoji to nikomu nepridá, dokonca, ani vo vyššom veku. Opakujúca sa činnosť, vrátane návratom k tým istým knihám, či príbehom, však v sebe potrebuje aj aktivizačné prvky. Znesamozrejmujúce otázky, zámerné zavádzanie, hru na “hlúpeho Jana”. Prečo sa, napríklad, neopýtať dieťaťa, ako je to možné, že minule zožral vlk starú mamu a dnes zožrala stará mama nielen vlka, ale aj dieťaťovu večeru? Nepodceňujme detského čitateľa/poslucháča, ak sme pozorní, môžeme sa od neho vela naučiť. Napríklad aj to, že mu môžeme zlatými slovami vykladať o úcte, láske a obetavosti. Ak tak nevládzeme žiť, a napriek tomu ho kŕmime literatúrou, ktorá je plná takéhoto konania, vyrobíme mu problém, ktorý by bez nás nemalo. Ale chybu nehľadajme v detských knihách. Tú medzeru vo vedomí dieťaťa, ktorou mu ťahá na tykadlá, sme vytvorili my, nie autor/ka literatúry pre deti.

Čo keď to deti naozaj nebaví? Pripúšťa sa vôbec táto možnosť? Alebo sa stala  niekde chyba?

            V tom prípade treba dať deti do detského domova a ďalej im nekaziť detstvo. Odhliadnuc od žartovného tónu predchádzajúcej vety – treba si uvedomiť, že nie každý, kto sa odváži mať deti, má zároveň aj predpoklady na to, aby sa stal plnohodnotným rodičom. A snaha sa nepočíta. Tá úprimná už vôbec nie. Ja viem, trochu tu ctenej verejnosti podsúvam tvrdenie, že môj prípad to rozhodne nie je, ale hoci naše deti sú dávno dospelé a svojprávne, nikto nevie, kde a ako som s nimi ako rodič nedokázal držať krok. Ale to neznamená, že sa to na nich nepodpísalo. Treba byť neustále v strehu, operatívne reagovať na podnety a pritom nestrácať azimut. A viesť deti k tomu, aby boli na rodičovi čo najskôr a čo najviac nezávislé. A v tej akútnej fáze, keď to doma vreští, nespoliehať sa na mamičkovské weby, tatíčkovské drísty a opatrnícke mudrovanie starých rodičov a moralizátorské pizúkanie svokier. A už vôbec nie na to, čo o čítaní pre deti, a o výchove vôbec, hovorí obstarožný krokodíl, ktorý má tú drzosť, že píše aj pre deti. Všetko, čo tu hovorím, je výsostne subjektívne. Jedinou mojou kvalifikáciou je moje presvedčenie podporené dlhoročnou praxou.

Čo sa ľahšie píše? Knihy pre dospelých, alebo pre deti?

            Radostné a vzrušúce je jedno aj druhé. Písanie pre deti má pre mňa v sebe aj skytý imperatív zodpovednosti za napísané. Môžem žartovať ako v predchádzajúcej odpovedi, v súlade so svojím naturelom to vlastne ani inak neviem, ale predtým, než sa príbeh skončí, než pôjde dieťa spať, musím aj ako autor, aj ako pedagóg, aj ako svojpomocný rodič, dať všetko do poriadku. Dobro musí zvíťaziť nad zlom, ujo poľovník nad vlkom, pocit zodpovednosti nad bezbrehým fantazírovaním, fabulovaním a fanfarónstvom.

Treba s čítaním niekedy prestať?

            Žartujete? Nikdy! Hoci mám bohaté skúsenosti a fantastické zážitky spojené s percepciou, či tvorbou vo viacerých druhoch umenia, čítanie ostáva pre mňa najhlbším, najtrvalejším a najviac obohacujúcim zážitkom z umenia.

Foto: archív S.L.

Vraví sa, že dieťa by malo mať na sebe o jednu vrstvu viac oblečenia, ako máme my, dospelí. Platí to aj v lete? Čo na seba? nie je len večná otázka nás, žien... Pozrite sa, ako obliecť dieťa tak, aby ste predišli prehriatiu z tepla, alebo na čo myslieť, ak sa vonku ochladí.

#leto #starostlivost_o_dieta #materstvo #dovolenka #oblecenie #video

Tábor sľubuje zábavu, dobrodružstvo, hry, prekvapenia, ale vraj aj romantiku! Preverí ostražitosť a núti pohnúť i rozumom. Nič sa nesmie zabudnúť! Chce to zoznam!

                                              Hej, skauti, hor sa, volá deň.
                                              S nádejou na nás hľadí zem,
                                                 slnko už na cestu žiari,
                                              kráčajme s úsmevom v tvári!

Či vás toto čaká prvý, alebo poslednýkrát… Či dieťa vyšlete do dobrodružného, poznávacieho, alebo rozprávkového tábora… Či budete mať z neho malého skauta, alebo tanečníčku… Odfajkajte si:

Oblečenie na 1 týždeň

• 7 x spodná bielizeň
• 7 x ponožky
• 1 x pohodlné pyžamko
• 7 x tričko s krátkym rukávom
• 7 x tričko s dlhým rukávom
• 4 x tepláky
• 1 x rifle
• 1 – 2 x sukňu pre dievčatá
• 5 x krátke nohavice, šortky
• 2 x teplá mikina
• 1 x pršiplášť
• 2 x plavky
• 1 x šiltovka
• 1 x uteráčik
• 1 x osuška
• 1 x uterák k vode

Náš tip:

Zabaľte spodnú bielizeň spolu s ponožkami zvlášť do mikroténových vrecúšok, podľa počtu dní. Každé vrecko označte názvom dňa. Budete mať istotu, že deti ľahko rozoznajú čisté veci od špinavých a budú si ich denne meniť.

Ak chcete ušetriť aj miesto v kufri, oblečenie zrolujte. Aha, takto. Koľko dní, toľko roliek.

Obuv

• Prezuvky – sandálky
• Nepremokavá obuv
• Tenisky
• Obuv k vode

Náš tip:

Označte obuv. Môže sa totiž stať, že rôzne deti budú mať rovnaké topánky. Aby drobec rozpoznal tie svoje, nalepte na vnútornú stielku topánky nálepky.

Hygienické potreby

• Zubná kefka
• Zubná pasta
• Plastový pohárik
• Mydlo
• Toaletný papier
• Vreckovky
• Sprchový gél
• Šampón
• Hrebeň
• Opaľovací krém
• Repelent

Náš tip:

Na trhu sú cestovné balenia hygienických potrieb pre deti, siahnite po nich.

Nezabudnite na:

• Lieky, ktoré dieťa užíva pravidelne
• Preukaz poistenca (fotokópia)
• Vreckové podľa uváženia
• Malý ruksak na výlety
• Fľaška na vodu
• Slnečné okuliare

Náš tip:

Pribaľte aj píšťalku, keby sa stratili v lese.

Baľte spolu

Zapojte vaše ratolesti do celého procesu. Vysvetlite, ktoré veci sú nevyhnutné a prečo. Budú mať prehľad o svojom oblečení, nepomýlia si ho s cudzím. Naučte ich triky, ako sa zbaliť a ušetriť miesto v kufri. V budúcnosti to iste využijú.

Ešte stále neviete, kam v lete s deťmi? Poradí vám aj Modrý koník.

Zdroj foto: pixabay.com

Boli by ste pri mori, mali by ste vyložené nohy, popíjali drink, zatiaľ čo by sa vaše deti hrali na pláži a stavali hrady z piesku… Idylka. Môže byť?

Táto predstava je priam ukážková. Ale, baví ešte deti hrať sa s vedierkom a formičkami? Je treba stále čosi vymýšľať? Čo tak aktivity, ktoré dostanú nielen ich? Zabavia a poučia aj vás a na drink s vyloženými nohami budete chcieť rýchlo zabudnúť! 

Začnite s prípravou už doma

Tak ako začínate baliť kufre, začnite aj s premýšľaním aktivít. Zvážte, čo je vo vašich silách a popracujte i s vlastnou fantáziou. Niektoré činnosti treba zahájiť včas:

Spoznávanie mušlí

Aktivita ako stvorená na spoznávanie. Stiahnite si kartičky s obrázkami jednotlivých mušlí a dajte zalaminovať. Na pláži nechajte deti mušle hľadať a k obrázkom priraďovať.

Domčeky z mušlí

Kúpte plastové misky a keď sa budete slniť, stavajte do nich domy. Piesok, kamienky, mušle, riasy a možno prehovoríte aj živého krabíka. Výsledkom bude mušľový domček so záhradkou z piesku a rias... Namiesto strážneho psa, strážny krab!

Obrazy v piesku

Nezabudnite si zobrať plážové šľapky. Nielen preto, aby vás horúci piesok nepopálil… Nalepte zo spodnej strany šľapiek penové zvieratká a dupkajte spolu na prechádzku. Cestu späť ľahko spoznáte. 

Hľadanie hviezdic

Budete potrebovať nádobu a všetko, čo na pláži nájdete. Hlavne nech sú to hviezdice. Tie schovajte do piesku a spoločne hľadajte. Video vám napovie viac.

Piškvorky na uterákoch

Pomocou fixy na textil nakreslite na plážové uteráky hraciu plochu na piškvorky. Jeden hráč má kamienky, druhý mušle. Kto vyhrá?

Zbaliť sa a ísť

Last minute dovolenky sú niekedy tie najlepšie. Je čas hry improvizovať!

Kreslenie na kamene

Niekomu kamienková pláž úplne vyhovuje. Dá sa na ne kresliť. Stačia len fixy a na kamene môžete namaľovať čokoľvek. Od portrétov ľudí na pláži, cez morské zvieratá, až po abstraktné umelecké diela.

Kamienkové puzzle

Na jednotlivé kamene nakreslite vždy kúsok z celého obrázku. Potom spájajte.

Umenie z kameňov

Nazbierajte kamene rôznej veľkosti a farby. Vytvárajte mozaiky morských zvierat. 

Popkornová vojna

Či už na pláži, keď slnko svieti, alebo v hoteli, keď zrovna prší, usporiadajte vojnu. Stačí k nej slamka a pár popkornov. Deti súťažia medzi sebou, kto cez slamku najrýchlejšie dostane svoj popkorn do cieľa.

Precvičovanie písmenok

Ak ste na pieskovej pláži, je to ideálne. Podajte dieťaťu paličku a do piesku bude písať písmená. Ak stihnete pred dovolenkou zalaminovať kartičky s písmenkami, nemusíte ani nič hovoriť.

Krabie závody

Dovolenka all inclusive. Všetko ste už ochutnali? Tak sa hýbte! Usporiadajte krabie závody na pláži. Špecifický pohyb vám dá zabrať.

Chyťte si skutočného kraba!

Vedeli ste, ako sa chytá krab? A ako ho vôbec nájsť? Obrázkový postup nájdete tu a verte, že vás klepetami neuštipne!

Bublinový had

Bubliny sa dajú robiť všade, aj na pláži. Príprava je jednoduchá, nezaberie veľa času a všetko sa dá nájsť v plážovej taške, ktorú máte pod slnečníkom. Z plastovej fľašky odstrihnite manikúrovými nožničkami dno. Na toto miesto pripevnite pomocu gumičky do vlasov ponožku. O jednu síce prídete, ale... Ponožku ponorte do saponátového roztoku a fúkajte.

Slnečné hodiny

Naučte deti, ako sa určoval čas v dávnych dobách. Potrebujete kamienky a paličku. Tú zapichnite tak, aby na ňu svietilo slnko. Kamienky usporiadajte v tvare hodín. Aktuálny čas skontrolujte s ozajstnými hodinami. Potom sa už riaďte podľa zostrojených slnečných hodín. 

Uložená spomienka

Ak už pravidelne, niekoľko rokov, cestujete na to isté miesto, prečo si nevytvoriť pár spomienok? V prázdnej fľaši, alebo v nádobke, si nechajte odkaz do budúceho roka. Alebo napíšte, čo najkrajšie ste zažili pri mori práve teraz. Fľašu s odkazom schovajte na tajné, bezpečné miesto. Zapamätajte si ho a keď sa sem o rok vrátite, spomienku nájdete.

Spoznajte priateľov

Stretnúť  na dovolenke nových ľudí je snáď to najľahšie. Priučiť sa novému jazyku, alebo porozumieť si aj bez slov. 

Čo na to deti

Dvojičky Lilka a Nelka S. (8) majú rady nebezpečenstvá: “Keď sme pri mori, najradšej robíme triky na nafukovačke. Lastovičku, saltá na rukách... Alebo nafukovačkovú vojnu: to je, že v mori zhadzuješ druhého z nafukovačky.” Samozejme, že pod dohľadom maminky Karin, ktorá s úsmevom dodáva: “U nás vždy bola základom piesková pláž, vedierka, lopatky, formičky...” Podľa skúseností mám na diskusných fórach, sa deti väčšinou zabavia aj samé. Veď more, pláž, západ, či východ slnka na pobreží, to je niečo, čo nevidia každý deň. Ako sa vyjadrila Elizita: “Už aj vystátie radu na zmrzlinu, či kornútok, je pre dieťa zaujímavé.”  

Dovidenia, more!

Na konci vašej dovolenky nezabudnite odtlačiť nohy do piesku a napísať prstom rok. A na svete je pekná fotografia.

Foto: pexels.com, creativeinchicago.com

Šplech sem, šplech tam, hlavne, nech je to už za vami… Umývanie vláskov, to je niekedy beh na dlhé trate – a je jedno, či sú vlasy dlhé a či krátke… No tak stop! Užívajte si to. 

Deti majú veľa starostí… Kto by povedal, že umývanie vlasov je jedna z nich. Pre niektoré je to doslova trápenie sprevádzané hysterickým plačom. Keď sme sa detičiek opýtali, čo im najviac na tejto procedúre vadí, odpovede boli rôzne. Jedným voda v očiach, druhým strach zo štípania šampónu, iným zas oplachovanie vlasov. Dvojičky Lila a Nela S. sa dvojhlasne zhodli: “Neznášame, keď nám voda steká po tvári, štípu oči a rodičia nás pri šampónovaní natriasajú.”

Ako na to? 

Na začiatok pár zásad správneho umývania vlasov:

1. Do jedného roka dieťaťu vlasy nešampónujte. Stačí opláchnuť vodou.
2. Väčším deťom netreba vlasy umývať každý deň, optimálne je dvakrát do týždňa. Pri výbere šampónu nechajte drobca asistovať: nech vám povie, akú správnu farbu, vôňu má mať,  prípadne, aký obrázok na obale. Vy mu zas povedzte, prečo je dôležité, aby bol šampón jemný, nedráždil pokožku a príliš nepenil.  A malým slečnám aj uľahčil rozčesávanie. Už nakupovanie vo dvojici bude tým správnym začiatkom.
3. Pred umývaním vlasy poriadne rozčešte zo všetkých strán.
4. Vlasy namočte vodou, použite navlhčenú hubku.
5. Šampón nelejte priamo na hlavičku, ale vytlačte malé množstvo do dlane. Takto ho aplikujte na vlásky.
6. Zmyte jemným prúdom vody.
7. Nechajte vysušiť. Detské vlasy nie je vhodné fénovať. Oslabíte a poškodíte ich. Budú sa štiepiť a lámať.
8. Pri umvaní udržujte pozitívnu náladu, dieťa chváľte a aj keď plače, povzbudujte, nekričte. Trpezlivosť čisté vlasy prináša.

Triky 

Na diskusných fórach je debát o tipoch na umývanie detských vlasov neúrekom. Azda najradikálnejším je ostrihať ich na kratúčko. “Stačilo ich potom umyť rukou namočenou vo vode,” skonštatovala praktickosť strihu svojej dcéry Baša. “A keď už dorástli, stratil sa aj strach,” dodala.

Možno netreba zájsť až tak ďaleko. Vyskúšajte z tých najosvedčenejších trikov mamičiek:

• Používajte pomôcky. V obchodoch je široký výber šiltov na hlavu, pomocou ktorých voda po tvári nebude stekať. Dostať rôzne tvary, aj farby. Existujú i opierky pod krk, vďaka ktorým vlasy zmyjete bez strachu.

• Nalepte na strop farebné obrázky, na ktoré sa dieťa bude pozerať a zároveň tak zakloní hlavu pri oplachovaní šampónu.
• Počas dňa sa hrajte na kaderníčku, umývanie nacvičujte na bábike.
• Skúšajte rôzne metódy oplachovania – niektoré deti majú rady spláchnutie šampónu malou šálkou, niektoré si nechajú namočiť rukou len končeky. Iné zas znesú  postriekanie vlasov vodou v rozprašovači. Na internete sa predávajú špeciálne nádobky, ktoré vodu lejú len v určitom prúde. Martine sa osvedčilo oplachovanie po ležiačky:  “Niekedy sme vlasy neumývali kvôli plaču aj dva týždne. Potom som do vane napustila trochu vody, dcérka si do nej ľahla a apoň sa tak namočili.”
• Natália radí, aby si dieťa na očiach držalo malý uteráčik, ktorým si ich zakryje. Tak mu voda do nich nebude stekať.
• Dávajte si navzájom masáž hlavičky kedykoľvek počas dňa a aj pri umývaní. 
• Vlasy umyte ako prvé a je čas na zábavu: nasypte do kúpeľa lentilky, gumových macíkov alebo farebné loptičky a zabávajte sa, špliechajte, vystrájajte!
• Ak má dieťa rado potápanie, dajte mu plavecké okuliare. Počas potápania rýchlo  vlasy umyte.
• Keď už to inak nejde, je k dispozícii suchý šampón. Používajte len príležitostne.
• Simona na to ide svojsky: "Nediskutujem už o tomto. Vlasy treba umyť a môže bľačať, koľko chce. O 15 minút sa už rehoce. Ideme ďalej..."
  

Možno stačí odložiť stres bokom a deti vnímať. 

Foto: freeimages.com

Video: Youtube.com

A je to tu! Konečne leto, prázdniny a dovolenky. Chystáte sa? Nezabudnite si pas, plavky a slnečné okuliare! A nielen to. Lebo, čo ak…

Balenie kufrov na dovolenku môže vyzerať aj takto: mama zúrivo behá po byte, zhromažďuje veci na kôpky, žehlí, perie, hľadá nafukovacie kolesá, otecko pozerá televízor a deti veselo skáču od radosti. Už sa ide! Kľud. Oblečenie zbalíte neskôr, keď manžel zoberie šintrov na chvíľu von. Sadnite si, vyložte nohy na stôl a myslite na…  Dovolenkovú lekárničku. Predstavte si svoje ratolesti od hlavy po päty:

•  Čoho sú schopné?
• Ako na dovolenke budú tráviť čas?
• Užívajú pravidelne nejaké lieky?
• Kam idete?

Pobaľte sa s Pharm.Dr. Annou Jauschovou

Lieky prvej pomoci nenechávajte doma. Zaberú síce miesto v kufri, ale nikdy neviete, kedy sa vám zídu. Najmä, ak cestujete s bábätkom, ale aj so staršími deťmi. “ Na cesty do zahraničia, hlavne do exotických krajín, odporúčam zobrať si naše lieky, ktoré dôverne poznáte. V praxi sa stáva, že určité kombinácie účinných látok nemusia v inej krajine mať. Tiež sa stáva, že názov lieku, ktorý je registrovaný na Slovensku, nebudú v zahraničí poznať,”  hovorí Pharm.Dr. Jauschová z bratislavskej lekárne. Na letnú dovolenku si, podľa jej odporúčaní, pribaľte:

1. Lieky proti teplote a bolesti

Majte jeden so zložkou proti horúčke a jeden s účinnou látkou proti bolesti. V prípade vysokej teploty ich môžete striedať v štvorhodinových intervaloch. Vhodné je mať i čapíkovú formu, keď dieťa zvracia a zároveň má teplotu.

2. Lieky  proti hnačke a iným tráviacim ťažkostiam

Hnačka a zvracanie sú azda najčastejšími nepríjemnosťami dovolenky. Tu, okrem lieku na ich zastavenie, nezabudnite podávať veľa tekutín. “Pri hnačke a zvracaní sa organizmus rýchlo odvodňuje. Aby nedošlo k dehydratácii, určite radím vziať si rehydratačný roztok, ktorý jednoducho rozriedite vo vode. Podávajte po lyžičkách, alebo cez slamku,” citujeme doktorku farmácie.

Zápcha vzniká nedostatočným príjmom tekutín a zmenou stravy na dovolenke. Pribaľte glycerínový čapík. Dr. Jauschová ale prízvukuje, že je vhodné týmto problémom predchádzať užívaním probiotík. Začnite aspoň mesiac pred dovolenkou.

3. Kvapky do očí, nosa a uší

Piesok v očiach, voda v ušiach, prípadne nádcha z klimatizácie. Pribaľte preto aj kvapky.

4. Lieky na alergiu

Solárna dermatitída (alergia zo slnka), prípadne iné typy alergií.  Hoďte do kufra tablety na alergiu ako prvú pomoc. Zídu sa vám aj pri vážnejšom bodnutí hmyzom.

5. Prvá pomoc pri menších poraneniach

Majte po ruke obväz, nožničky, dezinfekčný sprej, náplasti rôznych veľkostí, špeciálnu hubku na zastavenie krvácania.

6. Gél na uštipnutie hmyzom, či medúzou

Nielen miesto chladí, ale aj zmierni svrbenie a zápal. Vyhnete sa tak zhoršeniu stavu po uštipnutí.

7. Pastilky na bolesť hrdla

Nápoje s ľadom, prechod z tepla do chladnej hotelovej izby, alebo krik pri plážovom volejbale, dajú zabrať hlasivkám, aj hrdlu. Pastilky s dezinfekčnou účinnou látkou a látkou proti bolesti sú na to to pravé.

8. Lieky zmierňujúce cestovnú nevoľnosť

Tablety proti nevoľnosti nadávkujete podľa veku detí pol hodinu pred plánovaným odchodom. Okrem účinku proti nevoľnosti, majú aj mierne sedatívny účinok.

Dr. Jauschová na záver dodáva: “Do exotických krajín nechoďte bez antimalarík. Informujte sa, aké konkrétne lieky treba brať do tej – ktorej krajiny na tento problém. Myslite aj na potrebné očkovanie. A to v dostatočnom čase pred vycestovaním. Očkovanie môže pozostávať z viacerých dávok, ktoré treba aplikovať v rozostupe aj niekoľkých týždňov.”

Šťastnú cestu!

Na dovolenke majte vždy so sebou mobilný telefón a v ňom číslo na rýchlu zdravotnú službu. Pri vážnych zraneniach, alebo stavoch sa nespoliehajte na svojpomoc. Vyhľadajte lekára.

Nech je lekárnička jedinou batožinou, ktorú počas dovolenky neotvoríte!

#dovolenka #zdravie #prva_pomoc #lekarnicka #cestovanie
Foto: pexels.com

Nájsť si čas na cvičenie pri bábätku je pre mnohé mamičky mission impossible. Vyrieši to strollering, teda cvičenie s kočíkom. Z obyčajnej prechádzky sa stane aktívny pohyb a vy sa budete vracať domov plná energie. 
Kočíkovať, to nie je len tak... Dá to zabrať, čo poviete?

Asi tak pred sto rokmi by táto téma nebola ničím výnimočná. A aby o tom niekto ešte písal na internete!? (Samozrejme, keby existoval). Pôrod doma s babicou bol jedinou možnosťou, ako a kde priviesť malého človiečika na svet. Dnes je všetko inak a predsa niektoré ženy chcú to isté. Za ich rozhodnutím porodiť doma sú rôzne dôvody. 
Zdeňka Solaříková je matka dvoch detí a obe porodila plánovane doma, s pomocou svojho manžela. Cesta k tomuto rozhodnutiu netrvala toľko, čo jej tehotenstvo. Tento príbeh je dlhý, ako to už býva. Začína v jej devätnástich rokoch, kedy jej bola diagnostikovaná Crohnova choroba. Jej stav bol z tých vážnejších. Bez liekov na celý život to nešlo. A založiť si rodinu? To už vôbec!

Po rodine si túžila už o devätnástich. Aké boli lekárske prognózy? 

Doktoři mi řekli, že rodina zůstane mým snem a mám být ráda, pokud to zvládnu já bez větších následků. S co nejmenším počtem operací... Byla jsem opravdu mladá a s tímto závěrem jsem se nehodlala smířit. Hledala jsem tedy i alternativy.

Čo všetko si musela podstúpiť v terapii Crohnovej choroby? 

Byla jsem na řízené detoxikaci, jedla ajurvédské čínské i české bylinky. Mezitím jsem docházela ke své gastroenteroložce v Praze. Nic mi nefungovalo. Jednoho dne jsem si přečetla článek o souvislostech stravy s nemocemi a začala měnit svůj jídelníček. Studovala jsem do hloubky principy výživy, živočišné i rostliné bílkoviny a jejich působení na autoimunitní choroby. Upravila jsem stravu, začala jsem užívat zelené potraviny.

Kedy sa to prelomilo?

V mých 24 letech. Odvtedy jsem bez náznaků Crohnovy choroby, bez léků, bez následků. I dle lékařů jsem zdravá.

 
Ako to súvisí s tvojim rozhodnutím rodiť doma? 

Důvěra v mé tělo mě utvrdila v rozhodnutí rodit doma. Znám své tělo a věřím mu. Uzdravila jsem se a uvěřila jsem, že zvládnu i doma porodit miminko.

A konkrétne dôvody?

Hlavní důvod byl, že nemám ráda nemocnice. Když tam vejdu, vrací se mi to, co jsem zde zažila a necítím se bezpečně. Pocit bezpečí je pro porod nejdůležitější věc. Někomu vyvolává pocit bezpečí to soukromí vlastního domu, někomu prostředí nemocnice, kde ví, že za dveřma je nejmodernější vybavení.

Pripravovala si sa nejako špeciálne na svoj pôrod doma? 

Nevím jestli speciálně... Hodně jsem si toho načetla. Setkala jsem se ženami, které rodily doma i v porodnicích. Dívala jsem se na záznamy porodů v různém prostředí, i třeba v sanitce. Chtěla jsem vědět vše, abych měla ten pocit, že jsem se rozhodla správně.

Aké boli tvoje pôrody? Mala si pri pôrode prítomnú pôrodnú asistentku, dulu? 

U prvního porodu jsem chtěla porodní asitenku. Zodpovědně jsem ji sháněla. Bohužel, tehdy se asistentky bály. Nakonec jsem rodila sama s manželem a porodní asistentku jsem měla na telefonu. Druhý den po porodu nás přijela zkontrolovat. U druhého porodu jsem chodila k porodní asistentce na konzultace, ale obě jsme věděly, že porod bude rychlý a bezproblémový. Kdybych potřebovala, volala bych. Porod byl ale opravdu rychlý a bezproblémový. Trval kolem tří hodin.

Mala si aj záložný plán?

Bydlíme asi 15 minut chůze od porodnice, takže bych kdyžtak jela tam. Měli jsme domluvu s manželem, že jakmile jeden z nás bude cítit, že potřebujeme jet, tak jedeme.

V niektorých krajinách sa po pôrode zje placenta. Vyskúšala si to tiež?

Po prvním porodu ne, tu jsem celou zakopala. U druhého porodu jsem si kousek rozmixovala s borůvkama. Placenty se dává opravdu jen kousek do velkého koktejlu… Zbytek je zatím v mrazáku, ještě jsem se nerozhodla, kde ji zakopu, protože bydlíme v podnájmu.

Čo považuješ za najväčší problém pri pôrode doma?

Nějvetší problém je vlastně to, že se žena nemůže oficiálně rozhodnout rodit doma. V Anglii je to běžně schválená praxe. U nás je to zatím něco nepřípustného, i když už jsou první vlaštovky. Mnozí považují porod doma za návrat na stromy…

Komu by si pôrod doma vyslovene neodporúčala?

Porod doma bych nedoporučovala ženám, které se bojí, že ho nezvládnou. Pokud máte pochybnosti, raději roďte v porodnici. Najděte porodnici, kam můžete třeba se svoji porodní asistentkou. Připlate si nadstandard a proberte dopředu svoji představu o porodu. Nedoporučila bych porod doma ženám, které mají zdravotní problémy.

A na čo by naopak pamätať budúce mamičky, ktoré sa rozhodnú rodiť doma?

Připravit se nejen na porod, jedná se o celé těhotenství. Přečtěte si příběhy i odbornou literaturu z obou stran. Od žen a od odborníků na přirozené porody i o porodech v porodnicích. Rozhodněte se jak chcete celé toto mimořádné a silné období prožít. Stojí za to se zastavit a zamyslet.  Ať už si zvolíte cestu porodnice či domácí prostředí.

Ako sa na svoje pôrody pozeráš teraz, s odstupom času? 

Pro mě je důležité být v souladu s cestou, kterou jsem si vybrala a aby s ní byl v souladu i můj partner. Ke komplikacím, ať už fyziologickým, či emocionálním, vede právě  nesoulad a strach, který prožíváme.  Přeji všem, ať si stojí za svou cestou ať už je jakákoliv.

Ďakujem za rozhovor

foto: archív Zděnky Solaříkovej
#porod #domaci_porod #porod_doma #rozhovor

Varila myšička kašičku… Tomu dala kupovanú, tomu zase domácu… A čo u vás?

S podávaním príkrmov prichádzajú na rad ďalšie radovánky života dojčenského. Detské grimasy sú pri oboznamovaní sa s novými chuťami rozkošné! No niekedy zábava práve tu končí... Jedny deti nechcú jesť domáce, len kupované. Druhé naopak. Iné zas nechcú jesť vôbec nič. Jedáci potom nemajú dna.
Mamy sú na tom tiež všelijako. Niektoré nestíhajú variť, u iných sa vyvára od rána. Sú aj také, ktoré majú s deťmi stále nejaké aktivity a kupovanú výživu vždy po ruke. A ďalšie sa váry nevzdávajú, ani keď idú na cesty. Ktoré sú na tom lepšie?

Fyziologické fakty

• dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií je ukončené vo veku 4 mesiacov, preto sa zavádzanie príkmov neodporúča skôr,
• plne dojčeným deťom sa príkrmy pridajú v 6. mesiaci života, pretože výživa výhradne materinským mliekom je už nedostačujúca (pre nízky obsah zinku, železa, proteínov)
• u detí na umelom mlieku sa s prikrmovaním začína v ukončenom 4. mesiaci
• trávenie a enzymatické funkcie zažívacieho traktu sa musia na prechod na pevnú stravu adaptovať. Preto sa telo naštartuje jednozložkovými príkrmami zeleninového druhu, po 10 – 14 dňoch sa pridá mäso, neskôr ovocie.

Fakty o podávaní príkrmov

• optimálna konzumácia tukov má byť 25 % a bielkovín 15 % z celkového energetického príjmu
• zdrojom železa je mäso, ktoré sa podáva deťom šesťkrát týždenne (inak hrozí anémia z nedostatku železa)
• od 6. mesiaca môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu, v 8. mesiaci sa jazyk stáva flexibilnejší, schopný žuvať a prehĺtať tuhšiu „hrudkovanú“ stravu. Od 9. do 12. mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu. Pre lepšiu manuálnu zručnosť majú v tomto období samé konzumovať potravu lyžičkou, alebo rukou. Ak sa dieťaťu mixuje strava neustále do 10. mesiaca života, môžu nastať problémy v stravovacích návykoch v neskoršom období - odmieta tuhšiu stravu.
• v rámci prevencie zubného kazu je dôležité vylúčiť sladké nápoje a džúsy, ktoré nemajú byť súčasťou dojčenskej stravy
• do príkrmov nepridávajte soľ, hrozí riziko vysokého krvného tlaku v dospelosti
• neprisládzajte cukrom, ani medom. Med by vôbec nemal byť podávaný deťom do 12. mesiaca života pre riziko botulinizmu. Môže totiž obsahovať spóry Clostridium botulinum.

Domáce príkrmy

Varenie isto zaberie čas, no pri dobrej organizácii a spánkovom režime dieťaťa počas dňa, ho hravo zvládnete. Pediatrička Elena Prokopová vo svojich materiáloch o príkrmoch odporúča prípravu vo vode, alebo na pare. Mama môže ľahko nakombinovať pre dieťa potraviny, ktoré má rado a sú, vzhľadom na jeho vek, vhodné. Domáce príkrmy tak majú pestrejšie chute. Poznáte i presný pomer jednotlivých surovín.

Ak sú jedlá pripravené z čerstvých surovín a ihneď podávané, majú viac vitamínov. Sú oveľa lacnejšie, než kupované.

Avšak zelenina a ovocie kúpené v obchodoch môžu obsahovať dusičnany. Ak by ste sa aj rozhodli pestovať ich na vlastnej záhrade a pôdu vôbec nehnojiť, predsa len sa tam ľahko môžu dostať. A to vodou, ktorou by ste ich polievali. Navštívte bio potraviny, alebo sa obráťte na bio pestovateľa.

Pri príprave hrozí aj väčšie riziko kontaminácie baktériami. Toto väčšinou končí hnačkami. Dôležité je dbať na dostatočnú hygienu, aj dostatočný čas varenia.

Na cesty sa doma pripravované príkmy veľmi neodporúčajú. Podmienky na skladovanie nie sú v tomto prípade vhodné, ani stále.

Kupované príkrmy

Kupované príkrmy sú vďaka sterilizácii mikrobiálne nezávadné. Ale práve pri sterilizácii, ktorá prebieha pri vyšších teplotách, dochádza aj k väčším stratám vitamínov.

V súčasnosti je kontrolovaný obsah niektorých, pre organizmus zaťažujúcich, látok. Ide najmä o obsah sodíka (maximálne 200 mg v 100 g príkrmu), olova (0, 00 mg), ortuti (0,00 mg) a dusičnanov (maximálne 200 mg na 1 kg príkrmu).

Pri nákupe si preto istotne preštudujte etiketu. Nejde len o spomínané zložky, ale aj o dátum výroby. Čím je príkrm čerstvejší, tým lepšie. Neprehliadnite ani vek dieťaťa, pre ktorý je daná výživa určená. Pozor na alergény. Jahodová si na vášho drobca určite počká.

Jednotliví výrobcovia detských príkrmov sú podrobení mnohým testom. V českom Zdravotnom ústave, v Hradci Králové, takéto testovanie podstúpilo hneď niekoľko, aj u nás dostupných, značiek. Obstáli veľmi dobre! Výsledky ukázali, že 12 zo 14 hotových príkrmov bolo obsahovo úplne v poriadku. Pracovníci ústavu pripravili pre porovanie, aj príkrmy z domácich surovín. Na počudovanie, práve tie obsahovali viac dusičnanov.  

To, čo je najvhodnejšie, vám asi ukáže až prax s vašim vlastným dieťaťom. Nezabúdajte však, že pestrá strava je základ. A to platí aj pre varené a aj pre kupované príkrmy.

Prečítajte si, čo by ste ešte mali vedieť o detských príkrmoch 

Foto: pixabay.com

Cumlík je hneď po plienkach najdôležitejšou súčasťou novorodeneckej výbavy. Najprv je vykúpením z plaču nielen bábätka, ale častokrát je aj vašim vykúpením. Potom je preklínaným a najradšej by ste ho niekde zabudli a nikdy viac nenašli. No ale čo keby náhodou… Predsa ho len máte v taške, však?

Napriek tomu, že je dnes ponuka cumlíkov široká, žiaden z nich nie je pre dieťa z hľadiska vývoja chrupu a reči vhodný. Ani anatomicky tvarovaný. Pri nepretržitom cmúľaní hrozí riziko, že sa mäkké detské kosti začnú prispôsobovať tvaru cumľa. Vznikajú odlišnosi v postavení zubov, jazyk sa posúva smerom dopredu. Výsledkom môže byť otvorený zubný zhryz, krivá čeľusť a narušená artikulácia. Dieťa zle vyslovuje sykavky a iné hlásky. Najhoršie je, ak sa cmúľanie už stalo návykom. Myslíte si, že tu nie je cesty späť? Spolu s osobnými skúsenosťami mamičiek vám poradíme, ako na to.

Kedy zobrať

Medzi deťmi sa nájdu aj vrodení “cumlikári”, ktorí majú cumeľ stále v ústach. Začnite s odúčaním už tu. Vždy, keď je dieťa spokojné a neplače, vždy, keď sa s ním rozprávate, cumlík vyberte. Vždy, keď je aktívne, lezie, hrá sa, pozerá si predmety, alebo svoje ruky. Tiež nie je nutné, aby ho bábätko malo v puse, keď spí.

Čím skôr začnete odúčať, tým to bude ľahšie. Majkina dcérka má už viac ako tri roky a zdá sa, že odobrať cumlík bude stáť rodičov veľa práce:  “Jednoducho ho chce! Či spí, či sa hrá, stále má "dudu" v puse... Minule sme išli von a cumlík sme zabudli doma.  Museli sme sa vrátiť, pretože kvôli nemu robila cirkus… Aj naša detská lekárka ma upozorňovala, že je na cumeľ veľká. Už som všetko možné vymýšľala... “ Naozaj všetko možné?

Ako ho zobrať

• Buďte neodbytná

Povedať rázne NIE jednoducho raz musíte. Ste rodič. Buďte príkladom aj dieťaťu a svoje slovo dodržte. Trpezlivo. “ Odúčala som syna od cumľa rok. Vždy som povolila, bola som na neho mäkká. Mal ho do 3 a pol roka. Vždy to bolo s plačom a ja som po hodine revu ustúpila. Bola to moja chyba, netreba povoliť, dieťa za dve – tri noci zabudne,”  priznáva si na diskusnom fóre Adri.

• Darovať, predať, skryť

Popustite uzdu svojej fantázie a vymyslite príbeh, komu ste cumlík darovali. Alebo ste ho predali pani doktorke pre ďalšie bábätká... Niekedy všetko vyrieši zhoda náhod, ako v prípade Ľubky:  “Mňa raz tak dcéra naštvala, že som cumlík skryla a povedala, že ho vzali smetiari, ktorí aj v tú chvíľu boli pred našim domom. Mala tri roky. A bolo…”

• Zabudnúť, stratiť

Ak cestujete na dovolenku, možno cumlík aj naozaj zabudnete doma. Alebo sa niekde cestou stratí…

• Vypustiť do vesmíru

Priviažte cumeľ šnúrkou o balón naplnený héliom. A jednoducho ho spoločne vypustite.

• Vymeniť za vianočný darček

Vianoce sú síce ďaleko, ale ak to inak nepôjde, nech pod stromčekom vaše dieťa nechá cumlík a Ježiško mu zaň, na výmenu, prinesie vytúžený darček.

• Znepríjemniť

Pokvapkajte cumlík citrónom, alebo namočte do neobľúbeného jedla.

• Poškodiť

Odstrihnite špičku cumlíka. Znemožníte tak sanie. Cumeľ "nefunguje" a nie je oň záujem.

• Kniha o odučení

Ak vymýšľanie príbehov nie je vašou silnou stránkou, zájdite do kníhkupectva. Bude to trochu iný príbeh, poučný…

• Červíkový cumlík

Odstrihnite konček a dajte doň celú rascu. Vytvoríte v cumlíku nepríjemné “červíky”, ktoré sa do pusy predsa nedávajú.

• Je to veda?

Podľa Katky ani nie: “Normálne ich včetky vyhoďte a za pár dní máte pokoj. Netreba z toho robiť vedu…”

Vedeli ste, že…

Cumeľ nie je vynález modernej doby. V 19. storočí sa bežne používali “cumlíky” v podobe polievkovej lyžice cukru zabalenej do malej handričky. Alebo sa do kúska plátna zavinulo mäso, či živočíšny tuk. Sú údaje aj o podávaní maku, alebo alkoholom zmáčaného chleba.

Foto: pixabay.com

Ani sa nenazdáte a zrazu, po rozhodovaní o tom, kde svoje dieťatko privediete na svet, musíte rozhodnúť o tom, kam ho dáte. Dôvody sú rôzne. V dnešnej dobe najmä finančné. Vrátiť sa do práce skôr ako skončí materská, či rodičovská dovolenka, je často jediným východiskom. Uživiť rodinu a udržať chod domácnosti je nevyhnutné. Ťažko povedať, čo je väčšou dilemou. Ostať, či neostať s dieťaťom doma, alebo kam ho dať?

Kedy?

Z psychologického hľadiska je dieťa v dojčenskom období, teda do roka, v domácej opatere. Len v celkom výnimočných prípadoch sa dáva do detského kolektívneho zariadenia, najčastejšie do súkromných jasličiek.
Ani v batolivom veku, čo je od roka do troch rokov, deti ešte nie sú zväčša dostatočne zrelé pre kolektívnu výchovu. Ich umiestnenie v jasliach by malo byť zriedkavé.
Predškolské obdobie trvá od troch do šiestich rokov. Hlavnou charakteristikou je socializácia dieťaťa, jeho zapojenie do spoločnosti vrstovníkov, schopnosť hrať sa s inými deťmi. V tomto období je už prirodzené vychovávať dieťa vo väčšom kolektíve.

Nuž, takto je to ideálne. Niekedy sa ale treba rozhodnúť skôr.

Jasle, alebo opatrovateľka? 

Zamerajte sa na to, aké je vaše dieťa, aký je jeho momentálny vek a akú povahu má. Čo by pre neho bolo najlepšie? Niektoré deti sú od narodenia spoločenské a dobre sa cítia v kolektíve, či už dospelých, alebo iných detí. Druhé, naopak, sú najradšej s mamou, jedine s ňou sa cítia bezpečne, dôverujú jej. Je pre ne všetkým. Majú rady pokoj a svoj domov. Skôr ako na finančnú stránku, sa treba zamerať práve na povahu a potreby dieťaťa. Toho názoru je aj Martina Strhanová, majiteľka detského centra a mama dvojročného chlapčeka: “Ja by som určite vybrala pre svoje dieťa opatrovateľku. Alexík sa najlepšie cíti v domácom prostredí. Je pre mňa výhodou, že opatrovateľka dochádza rovno domov, aj časovo. Neviem si predstaviť dať ho do jasiel. Už zmena osoby, ktorá sa stará o dieťa, je pre neho šok a nie ešte viaceré osoby a úplne iné prostredie."

Aj podľa diskusií na online fórach sa matky zhodujú, že pre deti do troch rokov je najvhodnejšia opatrovateľka. Dieťa lepšie prosperuje po psychickej aj emocionálnej stránke, pretože sa mu sústavne a neobmedzene venuje jedna osoba. Druhá strana mince je, že ideálna opatrovateľka asi neexistuje a ak, budete ju hľadať dlhšie.

Misia: Opatrovateľka

Trojmesačné pátranie dalo zabrať aj Lejle: "Po týždni u nás prišla s tým, že autobus zdražel.  Za pár dní si vymyslela, že pondelky, stredy a štrvtky potrebuje odísť o 15.00. Vstávali sme o 4.30... Keď som párkrát zavolala z práce domov, či je všetko ok, počula som na plné pecky TV, pozerala telenovely… V sobotu som jej previedla na účet peniaze. V pondelok mi zavolala, že večer príde s políciou, lebo som jej nezaplatila…"

Nájsť serióznu pani, ktorá v opatrovaní nebude vidieť len jednoducho zarobené peniaze, ale aj lásku k deťom, je hotová misia. Dajte si záležať, doprajte si čas a začnite hľadať včas. Niekedy sa stačí poobzerať okolo seba – mamičky na materskej sa často starajú, okrem svojich,  aj o ďalšie deti. A možno nájdete nielen opatrovateľku, ale aj dobrú kamarátku.

Jasle - biologický teror?

Ak ste vydedukovali, že pre vášho drobca sú jasle to pravé orechové, Martina z detského centra má pre vás radu: "V jasliach je väčší kolektív. Je to i výhoda i nevýhoda zároveň. Horšie sa rozvíjajú individuality dieťaťa, nedbá sa až tak na jeho potreby. Tam ide o nastavenie spoločného programu pre všetky deti, bez ohľadu na ich priania, potreby, vyspelosť.  Rodič musí  vynaložiť značné úsilie, aby dieťa pocítilo jedinečnosť a rozvíjalo aj svoje vlastnosti."

Obávanou nevýhodou jasiel je chorobnosť. Šírenie bacilov a vírusov je časté, nedá sa tomu vyhnúť. Niekto túto možnosť nazýva biologickým terorom, niekto cvičením imunity. Čo si vyberiete vy?

Jasle

Výhody

+ skúsené pani učiteľky

+ vyššia dôveryhodnosť učiteliek

+ veľa hračiek

+ možnosť uplatniť si príspevok na opatrovanie u dieťaťa do 3 rokov

+ súkromné jasle bývajú dlhšie v prevádzke ako štátne, možnosť vodenia detí domov, opatrovanie aj počas víkendu

Nevýhody

- vyššia cena súkromných jaslí

- vyššia chorobnosť v kolektíve

- o dieťa sa stará neustále iná osoba

- dieťa je často aj samé

- spočiatku veľké cudzie prostredie

Opatrovateľka

Výhody

+ dieťaťu sa počas dňa plne venuje

+ môžete si vybrať takú, ktorá najlepšie zodpovedá vašim predstavám 

+ prispôsobenie času opatrovania

+ nižšia chorobnosť

Nevýhody

- vyššia cena

- správnu opatrovateľku často nájdete až na druhý či tretí pokus

- ak opatrovateľka nepracuje na živnosť, nemôžete si požiadať o príspevok

Foto: pixabay.com

Riadne sci-fi?! Ani nie, predstavte si, že už v roku 1923 bol vyslovený vedecký predpoklad, že ľudské embryá sa budú vyvíjať v umelej maternici, mimo telo človeka. Zadefinoval to britský vedec J.B.S. Haldane pod pojmom ektogenéza. Až dnes odborníci vyvinuli akési vrecko…

Umelá plastická maternica bola vytvorená zatiaľ na účely testovania. Testom sa podrobili predčasne narodené jahňatá. Ich vývinový vek bol ekvivaletný veku detí narodených v 23. týždni tehotenstva. Testovanie bolo úspešné, a preto sa predpokladá, že počas nasledujúcich piatich rokov budú prebiehať pokusy aj na ľuďoch. Vedci tvrdia, že táto “pomôcka” má zaistiť bezpečné prostredie pre predčasne narodené deti. Niečo ako inkubátor. Na rozdiel od neho, sa však pomocou systému “biobag”, pokúšajú presne replikovať podmienky v maternici.

Ako to funguje?

Plod sa nachádza v plastickom obale, je obklopený kvapalinou. Tá zložením a obsiahnutými živinami pripomína plodovú vodu. Plod dýcha cez vyrobenú umelú pupočnú šnúru. V jeho srdci prúdi okysličená krv, odkysličená je odvádzaná pomocou pupočnej šnúry do špeciálneho zariadenia - oxygenátora. Tu sa odkysličená krv mení na okysličenú a vracia sa späť do plodu. Nie je použité žiadne mechanické čerpadlo, pretože aj jemný  tlak môže smrteľne preťažiť nedostatočne rozvinuté srdce. Syntetická plodová voda sa vypustí z obalu, keď sú spotrebované živiny. Takto, spolu s ňou, odchádzajú aj výkaly plodu.

Čo máme spoločné s jahňatami?

Jahňatá veru nie sú ľudia… Ich mozgy sa vyvíjajú trochu iným tempom. Vedci preto uznali, že ešte pred ďalším testovaním na ľudských plodoch, bude potrebný rozsiahlejší výskum. "Myslím si ale, že je reálny predpoklad, že do troch rokov tu náme prvé pokusy na ľuďoch,“ hovorí Dr Alan Flake, riaditeľ Centra pre výskum plodu v Detskej nemocnici vo Filafelfii. "Náš systém by mohol zabrániť vysokej chorobnosti, ktorú vykazujú predčasne narodené deti. Takáto technológia tu v súčasnosti neexistuje, ” dopĺňa.

Výhody umelej maternice

• v  inkubátore dieťa dýcha svojimi malými a nedostatočne vyvinutými pľúcami, infekcie pľúc sú bežným problémom a príčinou smrti u predčasne narodených detí. Nový systém má presne tomu zabrániť.
• kvapalné prostredie sa dá veľmi jednoducho udržať sterilným, na rozdiel od inkubátora,
• oveľa nižšia šanca nákazy infekciami z vonkajšieho prostredia

Predčasne narodené deti majú v súčasnosti nízku šancu na prežitie. Až 90 % tých, ktoré prežijú, trpí chronickými pľúcnymi chorobami, alebo inými problémami zapríčinenými tým, že ich orgány ešte nie sú dozreté. Život ohrozujúce komplikácie sú úplne bežné. Zdá sa, že umelá maternica by mohla byť ich záchranou.

Video, screenshot: youtube

Plánovaný pôrod v domácom prostredí začína byť trendom. V zahraničí takáto vlna pretrváva už niekoľko rokov a otázka "Budeš rodiť doma, alebo v pôrodnici?" nie je taká nezvyčajná. Duly majú svoje stránky a možno si ich k pôrodu privolať. "Haló, už tlačím!"

Legislatíva na Slovensku je v tejto problematike nejednoznačná. Nie je zakázané, aby žena rodila doma. Nie je ani legislatívne ustanovené, aby rodila len v zdravotníckom zariadení. Pri plánovanom pôrode doma preberá zodpovednosť za čokoľvek nastávajúca matka a jej manžel, alebo partner. Lekár môže prísť k pôrodu doma len v akútnej situácii, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Avšak, ak by bol prítomný počas plánovaného pôrodu, hrozí mu trest, takisto ak je prítomná dula, či pôrodná asistentka.

Čo slovenské ženy vedie k pôrodom doma?

“Myslím si, že pôrod je niečo také úžasné, že by som ho chcela prežívať so svojím partnerom v kľude doma a s minimálnym počtom ľudí. Bez cudzieho doktora, ktorý by do mňa pchal necitlivo prsty, stresoval ma a tváril sa, aký ťažký zákrok robí. Veď zdravý pôrod nie je zákrok pre skalpel, chirurgické náčinie, gumené rukavice a rúšky na ústach...,”  domnieva sa Kamila. Je to jej prvé tehotenstvo, zatiaľ bezproblémové a je rozhodnutá rodiť doma.
Sú rodičky, ktoré rodili v nemocnici a povedali si, že nikdy viac: “Prvé dve deti som rodila v pôrodnici, tretie doma, plánovane. Pre mňa osobne bol domáci pôrod najkrajším a najsilnejším zážitkom. Nikoho by som na to nenahovárala, každá žena, ktorá sa tak rozhodne, si sama musí zvážiť zodpovednosť, strach... Proste, s veľkým strachom by sa doma rodiť nedalo.”
Áno, strach hrá kľúčovú úlohu. Ťažko povedať, čoho sa my, ženy, viac bojíme. Sú to bolesti, komplikácie, ktoré by sme radšej nechali na odborníkov? Alebo naopak, tí odborníci, pôrodníci a ich zásahy?  "Ja na svoj prvý pôrod v nemocnici nespomínam rada. Nikto mi nevysvetľoval, čo so mnou práve robia a prečo. Bolo tam veľa zbytočných rutinných úkonov..." spomína Dobromila.

Hlavné dôvody žien pre plánovaný pôrod doma:

• jedine doma sa cítia bezpečne, majú pocit intimity
• predchádzajúca zlá skúsenosť z pôrodnice
• strach z nástrihu, cisárskeho rezu
• odmietanie klystíru
• odmietanie podania oxytocínu
• odmietanie oholenia
• odmietanie medikamentóznych zásahov
• odmietanie monitorovania plodu počas pôrodu
• obmedzenie jedla a pitia v pôrodnici pri pôrode
• bonding dieťaťa hneď po narodení
• prítomnosť manžela pri pôrode

V obývačke? V kuchyni? S čím?

Na diskusných fórach sa to názormi na pôrod doma len tak hemží. Nastávajúce mamičky už ani tak neriešia otázku, či rodiť, alebo nerodiť doma, ako to, na aké “nástroje” nezabudnúť. Špeciálne vybavenie to nie je. Na podviazanie pupočníka stačia bavlnené šnúrky z topánok. Vložky, podložky, rolka buničitej vaty, nožnice… Záves zo sprchy, na ktorom sa ide do finále. A šampanské v chladničke!

Odborná verejnosť sa búri

Pôrodník z košickej nemocnice je toho názoru, že strach v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom je hlavne spájaný s bolesťou. Ostatné riziká, ako zdravie dieťaťa či matky, sú utláčané do úzadia. Pritom sú také dôležité! Bezpečnosť pôrodu sa berie ako samozrejmosť. Akékoľvek zásahy do pôrodu sú laickou verejnosťou chápané ako zbytočné, priam nebezpečné. Neonatológovia prízvukujú, že mnoho ukazovateľov, ktoré sú spojené so zdravím dieťaťa, sa až do samotného pôrodu nemusia preukázať. Veľa toho vyjde na povrch, až keď je bábätko na svete. Absolútne kľúčovým je to, ako sa po pôrode rozvinú pľúca novorodenca.

Práve po skúsenostiach s prvým pôrodom si Milada priznáva:  “Ešte pred svojim prvým pôrodom som si myslela, že pôrod doma by mohol byť fajn.  Až keď som rodila, som pochopila, že doma by som sa rodiť bála. Môže sa čokoľvek nepredvídané stať, doma nikdy potrebné vybavenie človek nemá.  Nechcela by som takýmto spôsobom v žiadnom prípade ohroziť svoje dieťa a ani seba.” 

“Moja suseda prežila, ale jej bábätko, bohužiaľ, nie. Pôrod sa skomplikoval a nestíhali do nemocnice. O dieťa sa snažili viac ako 5 rokov. Vtedy som si povedala, že takúto “módu” určite nebudem podporovať. Keď ide o zdravie a pôrod, nie som múdrejšia ako skúsený lekár,”  opisuje Ivana.

 Žena má právo na výber. A za tento výber zodpovedá. Ak váhate, položte si pár otázok,  ktoré vám pomôžu ujasniť si vaše rozhodnutie:

• ak sa stane čokoľvek, som pripravená niesť zodpovednosť za mňa i dieťa?
• je toto prostredie pre mňa najbezpečnejšie?
• prečo sa rozhodujem pre pôrod doma?
• aké vybavenie potrebujem?
• dokáže so mnou môj manžel/partner spolupracovať počas celého pôrodu?
• aké bolo moje tehotenstvo?
• aké boli 2 mesiace pred pôrodom ?
• som na svoj pôrod pripravená?
• mám po ruke pôrodnú asistentku, či dulu, ktorá už má skúsenosti s pôrodom doma?
• viem sa dostať urýchlene do nemocnice, ak by nastali komplikácie?
• ktorý lekár a kedy vyšetrí moje novonarodené dieťatko?

Čo všetko sa zistí vyšetrením novorodenca hneď po pôrode? 

Aké sú možnosti

Do 19. storočia ženy nemali inú možnosť, rodilo sa doma. Otázkou zostáva, či vedia dnes pôrodnice poskytnúť odbornú zdravotnú starostlivosť s prihliadnutím na intimitu a kritériá prirodzeného pôrodu. Niektoré nemocnice už upustili od istých, nazvime ich socialistických, rutín. Sú naklonené splniť požiadavky pôrodných plánov rodičiek. Azda najdôležitejším je, aby si žena uvedomila, čo je konkrétne pre ňu bezpečné. Zdravie dieťaťa i jej by malo byť na prvom mieste.

Foto: freeimages.com

Háááááám! A ešte úsmev! Keby to bolo také jednoduché! Podanie lieku dieťaťu dá zabrať. Namiesto sekundovej záležitosti  sa po nekonečných minútach zbadáte celá spotená a neužitá dávka je ešte stále na lyžičke… Ako to robia tie ostatné, že im to ide?!

Iste záleží aj od povahy dieťaťa, poviete si. Nie je to celkom tak. Ťažko hodnotiť aj to, či je jednoduchšie podať liek bábätku, alebo dvojročnému huncútovi. V žiadnom z týchto prípadov neplatia nijaké kompromisy! Je to viac-menej o šikovnosti, rýchlosti a trpezlivosti, nech je plač aký chce.

Ako podávať deťom lieky

Kvapky a spreje do nosa
Nosné kvapky dávajte do nošteka v miernom záklone hlavy. Dobré je, keď sa dieťa pred aplikáciou vysmrká. Rýchlo spacifikovať a vybavené. Ak to naozaj nejde, kvapky treba naniesť na vatovú tyčinku a povytierať nos. Toto sa odporúča aj bábätkám.

Naopak - pri vstreknutí nosného spreja musí dieťa držať hlavu rovno. Samotný sprej tiež držíte rovno.

Kvapky a masti do očí
Kvapky do očí, či masti – najúčinnejšie je, keď má dieťa ľahko zaklonenú hlavu, pohľad uprený na strop, do kúta. Opatrne natiahnite dolné viečko a kvapnite. Ak sa dieťa tvrdošijne vzpiera a vy nemáte pomoc, položte ho na posteľ, jeho hlavu si zakliesnite medzi stehná a aplikujte liečivo. 

Sirupy

Sirupy, najmä tie proti teplote alebo bolesti, treba dávať v presnej dávke v závislosti od hmotnosti dieťaťa. Preto býva pravidlom, že v krabičke nájdete aj priloženú striekačku – odmerku. Pomocou nej podávate dávku lieku. Trpezlivo, po troške, smerom do líčka. Manžel môže dieťa držať na rukách a vy sa snažte mieriť (nie na jazyk). Prinajhoršom zapchajte dieťaťu nos.  Malým bábätkám môžete líčka mierne stlačiť smerom k sebe a po podaní lieku uvoľniť, tak budete mať zaručené, že je celá dávka v pusinke. V súčasnosti je na trhu aj detská fľaška určená priamo na podávanie liekov a sú s ňou veľmi dobré skúsenosti. 

Tablety

S nimi je asi najväčší boj – ak to nezakazuje príbalový leták, rozdrvte ich v lyžici vody, alebo v sladkom nápoji. Horké lieky môžete zamiešať  do lyžice banánu.

Alebo to skúste takto

via GIPHY

Čapíky
Často sa deťom zavádzajú aj čapíky. Bábätká ležia na chrbáte, vy im držíte nožičky pokrčené hore. Väčšie deti ležia na boku s ľahko prikrčenými nohami. Aby dieťa čapík nevytlačilo opäť von, malo by niekoľko minút zostať s vystretými nožičkami a stiahnutým zadočkom.

Všetko vykonajte pevne, kľudne, láskavo. 

POZOR!
Nikdy sa nesnažte dieťa preľstiť tým, že lieky sú cukríky. V nestráženej chvíli by sa vám to mohlo vypomstiť.

Zíde sa vám vedieť: 

Ako správne užívať lieky

Ktorý liek zvoliť pri horúčke a ako ho správne podať? 

Na Slovensku sa narodí 90 % detí so zdravými nohami. Ale už 30 % z nich nastupuje  do školy s deformitami. U detskej nohy je riziko poškodenia oveľa väčšie než u dospelého človeka. Je to dané tým, že chodidlo dieťaťa mení komplexne svoje proporcie, rastie do dĺžky, šírky a objemu. Vďaka pretrvávajúcemu chrupavčitému tkanivu je veľmi náchylné na deformity. Ako sa správne starať o detské nožičky, čo je to plochá noha a aké by mali byť prvé topánočky?

Má dieťa pri narodení klenbu nohy?

Už pri narodení má každé dieťa vytvorenú pozdĺžnu aj priečnu klenbu nohy. Tieto sú  vyplnené tukovými vankúšikmi, ktoré chránia nôžku pred možnými deformáciami, alebo preťažením. Práve kvôli tukovým vankúšikom vyzerá detská noha ako plochá. Takýto tvar pretrváva asi do 4 - 6 rokov, približne v tomto veku sa noha tvaruje do obvyklej podoby. Avšak tu sa názory odborníkov rozchádzajú: podľa niektorých sa oblúk stáva zreteľným okolo dvoch rokov života, iní tvrdia, že je to o niekoľko rokov neskôr, v siedmich alebo až deviatich rokoch.  Zahraniční odborníci dokonca definujú detskú nohu ako nohu bez vyvinutej klenby, tá sa začína budovať až s postupným zaťažovaním. 

Plochonožie

Pojem plochá noha označuje výrazné zníženie, prípadne až vymiznutie pozdĺžnej alebo priečnej klenby. Môže ísť aj o ich kombináciu. Príčiny vedúce k plochej nohe môžu byť vrodené, alebo získané.  Vrodené súvisia s vadami kostí, zle vyvinutého skeletu chodidla.

Získaná plochá noha vzniká u detí z niekoľkých dôvodov:

• ochabnutie väziva (prejaví sa ako flexibilná plochá noha)
• dôsledok diagnóz: Downov syndróm, Marfanov syndróm (flexibilná plochá noha)
• svalová slabosť, alebo dysbalancia, ktorá je pozorovaná pri detskej mozgovej obrne, pri meningomyelokéle (rázštep chrbtice)
• rozvoj kontraktúr (prejaví sa ako spastická plochá noha)
• juvenilná reumatoidná artritída - zápalové ochorenie kĺbov (artritická plochá noha)

Ploché nohy prezradí únava

V praxi sa najčastejšie ortopédi stretávajú s flexibilnou detskou plochou nohou, ktorá vzniká v období rastu. Podmienkou pre rozvoj je najmä zvýšená laxicita väziva (uvoľnenie väziva), ale aj detská obezita, či dlhodobý pobyt na lôžku. Dochádza k poklesu klenby, ťažisko sa presúva na vnútornú stranu nohy, ktorá je preťažená. Prirodzene potom dieťa chodí so špičkami dovnútra, ale po čase sa i toto stráca. Spočiatku flexibilná, nebolestivá noha sa stáva bolestivou, s postupným obmedzením hybnosti. Deti sa ľahko unavia. Práve únava dieťaťa je v anamnéze plochej nohy silným faktorom, podľa ktorého môžeme plochú nohu diagnostikovať.

Navštívte ortopéda

V akom veku teda treba už zájsť s dieťaťom k odborníkovi? Napriek rôznym názorom uvedeným vyššie je to vek okolo troch rokov. Ak v tomto veku nepozorujete rysujúcu sa klenbu, môže ísť o diagnózu plochej nohy. Zamerajte sa aj na pozíciu pätičiek – ak sú vybočené von, takisto treba navštíviť lekára. To isté platí aj pre pozíciu kolienok. Dôležitá je i miera flexibility pri tomto náleze – keď sa dieťa postaví na špičky a klenba sa obnoví v tomto postavení, väzivo sa ešte dokáže zmobilizovať a noha je funkčne zdatná.

Lekári pristupujú k liečbe konzervatívne kvôli pokračujúcemu vývinu chodidiel. Podľa štádia plochej nohy naordinujú buď cvičenia, alebo používanie ortopedických vložiek. Prosté obrysové vložky sú neúčinné a len podporia deformitu nohy. Ortopéd kontroluje dieťa v šesťmesačných intervaloch.

Operačná terapia sa indukuje len v prípade pretrvávajúcej bolesti a únavy nohy, kedy je znemožnená bežná denná aktivita dieťaťa.

Prevenciou ďalej zájdeš

Čo môžete urobiť pre správny vývin nôh vašich detí a ich prevenciu vy?

• nenútiť dieťa k predčasnému stavaniu sa, lezenie totiž podporuje vývoj svalstva dolných končatín a chrbátika,
• redukcia hmotnosti dieťaťa, ak je obézne,
• v prípade prvých krôčikov a následného rozvoja samostatnej chôdze môžu deti so zdravými chodidlami chodiť doma bosé, alebo v protišmykových ponožkách,
• ak majú deti ploché nohy, chodia v sandálkach s vyvýšeným a pevným opätkom s ortopedickými vložkami,
• v lete dbajte na to, aby deti chodili bosé po trávniku, kamienkoch, piesku, po klzkom, či hrubom povrchu - noha tak reaguje na kontakt s podložkou dynamickou kontrakciou všetkých svalov.  Nohy večne uzatvorené v topánkach totiž nedostávajú dostatočné impulzy na to, aby sa klenby vytvárali.
• dieťa by malo mať svoje vlastné topánky na von i na doma, neodporúčajú sa topánky zdedené po niekom, pretože majú tvar už nosenej nohy,
• nosenie ortopedických topánok alebo papúč s klenbou nemá u zdravej nohy opodstatnenie
• cvičenia na prevenciu plochých nôh – 15 minút denne (u starších detí)
• pozor aj na malé číslo pančušiek, či ponožiek, alebo ich nekvalitný materiál (po praní sa sperú)

Prvé topánočky

V súvislosti s kúpou prvých topánočiek názor odborníkov nie je ujednotený. Čo ortopéd, to iný pohľad. Každopádne, s prvými krokmi a hlavne vonku,by iste dieťa malo byť obuté. Vhodná obuv by mala mať nadmierku, ideálne 12 mm na začiatku sezóny. Polovica tohto rozmeru je na to, aby sa pri chôdzi prsty vpredu vôbec nedotýkali topánky a ďalších 6 mm sa ponecháva na rast nohy dieťaťa. Topánočka by nemala byť ťažká, mala by byť z prírodných materiálov, pružná, aby nebránila v pohybe. Dôležitá je päta topánky – táto by mala byť pevná, poskytuje oporu členku. Ten má držať v správnom postavení. Nemenej dôležité je i mäkké došľapovanie.

Zdroje: Jitka Drápalová: Diagnostika a terapie dětskej plochej nohy

              Odborný článok MUDr. O.Adamec: Plochá noha v dětském věku

              https://najmama.aktuality.sk/clanok/235072/odbornik-radi-odkedy-ma-dieta-nosit-topanky-a-ake-mu-spravne-vybrat/

Zdroj foto: pexels.com

Farmakoterapia môže byť pre niekoho už otravná, no ako inak zabrániť nádche, či začervenaným, opuchnutým očiam?

Lekári Clemens von Pirquet a Béla Shick začiatkom 20. storočia pozorovali, že niektorí ich pacienti sú precitlivelí na bežne neškodné látky ako prach, peľ a isté druhy potravín. Túto reakciu nazvali alergiou a popísali ju aj s charakteristickými symptómami.

A histamín zaúraduje...

Pri alergickej reakcii organizmu sa vyplaví histamín. Histamín je jedným z neurotransmiterov (prenášačov vzruchov) centrálnej nervovej sústavy.  Nachádza sa ale aj v žírnych bunkách v periférnom nervovom systéme a v bunkách žalúdka. Práve histamín má na svedomí všetky prejavy alergie: uvoľní sa hladké svalstvo ciev, čo spôsobí vazodilatáciu (rozšírenie ciev), začervenanie a zdurenie nosnej sliznice.  Zvýši sa permeabilita ciev i kapilár, prejaví sa sekrécia z nosa, či očí, ktoré začnú slziť. Takisto kvôli zvýšenej permeabilite kapilár sa do tkanív nahrnú tekutiny, čo sa prejaví ako opuch. Pri uvoľnení histamínu sa  kontrahuje aj hladké svalstvo bronchov – rozvinie sa astma.  A tiež sa stimuluje hladké svalstvo čriev, čoho následkom sú nepríjemné hnačky – napríklad pri alergickej reakcii na potraviny.

Na všetkých týchto úrovniach môže zasiahnuť farmakoterapia – siahnete po tabletách či kvapkách do očí, alebo spreji do nosa. Takto utlmíte alebo úplne zablokujete pôsobenie histamínu a tým sa zamedzí alebo zmierni alergická reakcia.

Zdá sa to veľmi jednoduché, lieky potlačia symptómy, ale alergiu neliečia. Tá bude prítomná vo väčšej či menšej miere stále, pokiaľ ste citliví na alergény.

Niečomu sa stačí vyhnúť, ale niečo sa obísť jednoducho nedá

Pre niekoho sú to oriešky, sója, vajcia, alebo ovocie. Týmto sa dá jednoducho vyhnúť. Ani v reštauráciách nemusíte mať obavy, od  13. decembra 2014 bolo uvedené do platnosti Nariadenie EÚ 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Preto nielen obchody, ale aj reštaurácie, uvádzajú presný zoznam alergénov v pokrmoch – označujú sa číselne za jedlom.

Existujú však alergény, ktorým sa ťažko vyhnúť – pele, roztoče, domáci miláčikovia, spóry húb aj plesne. A taká reakcia môže trvať aj niekoľko mesiacov, sprevádzaná príznakmi, ktoré sú doslova otravné.  Ako toto zvládnuť bez liekov?

Často pomôžu homeopatiká. Poraďte sa v lekárni, ktoré sú najvhodnejšie na príznaky upchatého nosa, ktoré zaberú pri riedkom vodnatom výtoku z nosa, alebo s ktorými zaženiete slzenie očí, či ich rezavý, pálivý pocit. 

Spojenie západnej a východnej medicíny

Na alergiu však treba hľadieť v prvom rade komplexne. Dlhoročné nefarmakologické skúsenosti má MUDr. Štefan Cifra z Lučenca, ktorý alergiu diagnostikuje a lieči pomocou biorezonančného prístroja. “Liečim alergiu viac rokov a, až na vzácne výnimky, veľmi úspešne. Základom je aj s pomocou prístroja určiť slabé miesta v organizme, nájsť deficit potravinový, psychický, či iný. Určiť alergizujúce faktory s cieľom pomenovať koreň problému. V tejto diagnostike sú vždy rovnaké zákonitosti, ktorých je potrebné sa držať a vtedy sú výsledky zaručené. A často aj priam šokujúco rýchle! Otvorenosť a spolupráca sú veľmi potrebné,” uvádza. Táto metóda sa opiera o osvedčené poznatky západnej a východnej medicíny. Spojením týchto oboch prístupov sa dosiahne v praxi podstatne efektívnejší diagnostický a terapeutický výsledok.

Omega-3

V boji s alergiou pomáha aj konzumácia omega-3-kyselín. Stimulujú imunitný systém a ich preventívny účinok na vznik alergie bol potvrdený hneď niekoľkými štúdiami. Treba na to myslieť, najmä, ak ste tehotná, alebo dojčiaca žena, kedy viete užívaním omega-3-kyselín znížiť možnosť prepuknutia alergie u vyvíjavúceho sa plodu. V nedávnej štúdii sa tehotným ženám podávali omega-3-nenasýtené kyseliny. Podávanie prebiehalo od 25. týždňa tehotenstva a 3 - 4 mesiace počas dojčenia. Porovnávajúcej skupine sa podávalo placebo. U detí žien, ktoré užívali omega-3-kyseliny, sa vyskytla potravinová alergia u 2 % detí, ekzém u 8 % detí. U detí žien, užívajúcich placebo, sa objavila potravinová alergia u 15 % detí a ekzém bol potvrdený u 24 % detí. 

Študujte však poriadne obsah uvedený na krabičke: dôležitý je pomer EPA a DHA kyselín, nielen samotného oleja, ako aj ich samotná chemická štruktúra. Etylestery mastných kyselín sú oveľa horšie ako triglyceridy mastných kyselín. Takéto kapsulky užívajte vždy po jedle, najlepšie súčasne s antioxidantami (vitamín C, E). Dobrý výrobca uvádza aj zdroje, z ktorých sú omega-3-kyseliny získané.

Najprv sprcha, potom telka

A nakoniec - asi najjednoduchším prostriedkom ako zmierniť alergickú reakciu, je osprchovať sa. Mala by to byť prvá činnosť, ktorú urobíte, keď sa vrátite domov. Pravidelné sprchovanie vlažnou vodou zmyje alergény a zbaví vás tak aspoň časti z nich.

Zdroje: Farmakologie v kostce, Sixtus Hynie

               Tvojlekarnik.sk

               Furuhjelm C., Warstedt K., Larsson J., et al, Fish oil supplementation in pregnancy and lactation may decrease the risk of infant allergy 98(9):1461-7, 2009.)

Zdroj foto: freeimages.com

Placenta sa dá zjesť a aj sa konzumuje. V niektorých krajinách je požívanie placenty – placentofágia, bežnou praxou a súčasťou pôrodu. U nás je to kontroverzná téma, lekári sa k nej stavajú po svojom a budúcim mamičkám sa možno núka ďalšie rozhodovanie v rámci pôrodu a aj samotného výberu pôrodnice.

Dočasný orgán

Na začiatok treba povedať, že placenta je orgán. Vzniká dočasne - v maternici počas tehotenstva. Cez pupočnú šnúru je spojená s dieťatkom a tak sa k nemu dostávajú všetky potrebné živiny a aj okysličená krv. Okrem tejto výživovej funkcie má aj funkciu ochrannú - tvorí bariéru, aby sa k dieťaťu nedostávali škodlivé látky - toxíny z vnútorného či vonkajšieho prostredia. Placenta sama o sebe produkuje aj hormóny, takže plní i sekrečnú funkciu. A nakoniec možno najdôležitejšou funkciou placenty je ochrana plodu pred imunitným systémom matky, ktorý by inak považoval plod za cudzie teleso.

Novodobý kanibalizmus?

Preto by sa dalo uvažovať, že placentofágia je istá forma kanibalizmu. Najmä u nás, v západných kultúrach, je takýto názor rozšírený. V tradičnej čínskej medicíne sa placenta konzumuje približne od 16. storočia dodnes. V Šanghai si ju z pôrodnice matky bežne okrem novorodenca, prinesú. Wang Lan tú svoju plánuje zjesť v podobe teplej polievky:

"Placenta je momentálne v chladničke, čakám na mamu, ktorá mi z nej príde uvariť polievku. Po umytí sa podusí a pripraví sa z nej silný vývar, aby sa odstránil charakteristický zápach akoby po rybách. Pomôže mi rýchlo zotaviť sa z pôrodu."

Ak by ste sa obávali práve toho pachu, alebo nepríjemnej chuti, naporúdzi je farmaceutická výroba. Upravená placenta nemá nijakú chuť, ani zápach. Tablety, obsahujúce jej práškovanú formu, sú legálne dostupné v čínskych lekárňach. Farmaceut jednej z nich uviedol, že posilňujú všetky čchi (energetické body v ľudskom organizme) a dodávajú krvi železo. “Predávajú sa veľmi rýchlo. V podstate akonáhle dostaneme zásielku, hneď sa vypredajú.”

Hotový zázrak?

Čo konkrétne obsahuje placenta a prečo by mala byť tak “zázračná”? Kmeňové bunky a rastové faktory hrajú dôležitú úlohu pri hojení rany v mieste, kde sa placenta oddelila od steny maternice. Rodička zvyčajne krváca 3 až 6 týždňov po pôrode a strata krvi pochádza práve z tejto rany. Po požití placenty ženy krvácajú menej a kratšie. Taktiež zmierňuje popôrodné depresie v šestonedelí. Čerstvé mamičky majú menej emocionálnych problémov.

Placentou sa do tela doplní:

•  vitamín B6 (tvorba protilátok)
•  vitamín E (hojenie kože)
•  hormón oxytocín (zavinutie maternice, dojčenie)
•  hormón CRH (znižuje stres)
•  hormón prolaktín (tvorba materského mlieka)
•  bielkovina cytokín (regenerácia tkanív a buniek)
• železo (krvotvorba) 

Jedenie placenty: U nás nie, v Rakúsku áno

Odbornú verejnosť neteší fakt, že neexistuje štúdia o rizikách spojených s konzumáciou placenty. Predsa práve ona chráni plod pred toxínmi a všetkými škodlivými látkami. Tvorí akýsi filter. V Amerike majú lekári k tejto otázke jasný postoj: "Existuje len málo prínosov z konzumácie placenty. Väčšina zložiek sa rozpadne počas trávenia a je tu určité riziko infekcie, pretože placenta môže byť kontaminovaná vaginálnymi baktériami."

Postoj našich pôrodníc je ku konzumácii placenty jednoznačne negatívny. Podľa platnej legislatívy je tento dočasný orgán považovaný za biologický odpad a spolu s iným biologickým materiálom je takto odstránený. Zákony sa dodržiavajú: “Zjesť placentu po pôrode je z hygienických dôvodov zakázané," oznamuje pôrodnica v bratislavskom Ružinove. V Košiciach sa o možnostiach konzumácie placenty ešte nijaká rodička neinformovala: “Žena, ktorá by mala takéto prianie,  by bola prvá.”  

“Pracujem tu už 25 rokov, ale priznám sa, že s takouto prosbou som sa ešte nestretla. Snažíme sa vychádzať budúcim mamičkám v ústrety, v rámci našich možností im umožníme to, čo si želajú, ak to spĺňa určité pravidlá. Ale aký to má význam zjesť placentu? Naozaj ma zaujíma, čo matky k tomu vedie… Napriek všetkému pozitívnemu, zdá sa mi to, mierne povedané, nechutné,”  vyjadrila sa jedna z pôrodných asistentiek gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia nemocnice v Banskej Bystrici.

V Čechách sú podobne konzervatívni ako u nás, placentu likvidujú ako biologický odpad, o čom musí byť aj zápis v dokumentácii. Na požiadanie ju nedávajú ani domov.

V susednom Rakúsku je možné placentu zjesť i zobrať si ju. 

"Nebudem si kaziť chuť..."

Informovanosť samotných rodičiek o možnosti skonzumovania placenty je minimálna. Napriek viacerým článkom na internete sa s touto informáciou nestretávajú bežne na poradniach, ani na predpôrodných kurzoch. Opýtali sme sa očakávajúcich mamičiek, čo si o tom myslia. Lucia z Košíc nezostala našou otázkou až taká zaskočená: “Ešte dávnejšie som čítala, že niekde sa to tak robí, ale pravdupovediac, neviem si predstaviť žiadnu ženu na Slovensku, že by bola schopná zjesť placentu… Ja teda určite nie. Nepríde mi to normálne… Možno to má na niečo dobrý vplyv, ale tá predstava mi je dosť nechutná a keďže mi je zle často od žalúdka, nebudem si kaziť chuť ešte aj po pôrode.”

“Ja to počujem prvýkrát. Neviem o tom vôbec nič, v prvom rade by ma zaujímalo, na čo je to dobré, ako dlho sa robil nejaký výskum a aké sú výsledky toho výskumu. Nakoľko som o takej štúdii nepočula, placentu by som nezjedla. Nepodložené informácie pre mňa nemajú hodnotu.” odpovedá Jana z Bratislavy.

Veda skutočne neponúka dostatočné dôkazy ani pre a ani proti. Zrejme len neformálne úvahy budú naďalej určovať výber žien, či zjesť, alebo nezjesť svoju placentu.

foto: pixabay.com