Blúdim po nekonečných cestách poézie. Obnažené srdce kladiem do rozkošných rúk  bláznivej ženskej nehy. Inštinktívne siaham po rozkvitnutom kvete. Fialky zbieram pre rozkoš tejto chvíle. Zo svojho srdca rád rozdávam optimizmus pre svojich priateľov. Nebojím sa krivolakých ciest. Som neúnavným pútnikom, čo v prepotenom tričku hľadá miesta, kde poézia rada sedáva. S múzami som už dlho obdivuhodne zadobre, lebo z pera mi lietajú metafory ako kŕdle holubíc.