Nedá mi nepodeliť sa o  môj dnešný búrkový zážitok, neviem či plakať, či smiať sa alebo zúriť. Večer,  keď som dožehlila tú veľkú kopu som si išla konečne o 10 tej ľahnúť, len čo som sa zakrila začal ten strašný uragán, tak som sa rozbehla zavrieť okná,  po tme, v obývačke okno dokorán,  nič sa nestihlo roztrepať. Z obývačky do spálne, utekám ratovať prádlo na balkóne ktoré nebolo zaštipcované.  Tam sodoma gomoga, všetko popadané, šnúry s prádlom pomotané, hlina z kvetináča na zemi, štipce vysypané, tak som začala zbierať prádlo, pozerám cez balkon či niečo nevyletelo, išlo ma tam vyniesť tak fúkalo a pršalo,  prádlo pozbierané,  a ide sa donútra. Hop, dvere nejdú otvoriť, myslela som, že ich len tlačí prievan, ale potom som pochopila, že dvere sú zatvorené. Hm čo teraz, vedela som, že je zle, za dverami v izbe spal malý, lebo vydrankal od tatka, že on bude spať v spálni, tato musel do detskej. A vteday sa to začalo, búcham na okno, aj keď som vedela, že zbytočne, ale dúfala som, že ked´ muž behá ešte po byte bude ma počuť. Ale nič.  Tak som začala búchať na stenu rukou ale teda riadne, potom metlou čo teda bol riadny buchot a musel to počuť celý panelák, po 15min som to v zdala, prešlapovala som na balkóne v nohavičkách a v tričku, začala mi byť riadna zima, pršalo, fučalo, blýskalo sa, ešte že som tam mala uteráky, tak som sa do jedného omotala a  rozmýšľala ako sa dobúchať vedľa na okno, nemala som šancu. Vykrikovať so nechcela, tá hanba. Ešte by aj policajtov zavolali 🙂 Ako na just hodinu na ulici žiadneho človiečika, už som mala nervy, triasol  sa mi žalúdok, čo tam budem robiť do rána, koľko tam ešte budem musieť stáť, prečo nikto nechodí. No mala som dosť. Po hodine búrka ustála a v tom sa objavila mladá žienka so psom - KONEČNÉÉÉ. Tak som na ňu zakričala , že potrebujem pomoc, dozvonila sa mužovi, a ten mi s úsmevom od ucha k uchu prišiel otvoriť, skoro som ho zab...........Že kde sa tam beriem, myslel že som v posteli,  keď začala búrka tak išiel okná ratovať, išli sme po tme tesne po sebe a on si myslel, že som pod paplónom , ja som nepočula , kedy zavrel dvere. Pýtam sa ho a nepočul si to trieskanie na stenu, no počul, ale šak čo by riešil nejaké búchanie, veď nech si o 11tej búchajú, no salamista, bola som riadne nasr........, triaslo ma , kríže ma boleli, hodinu som nevedela zaspať. Teraz sa na tom v robote bavíme, baby sa rehocú ako kone, ale včera  mi  tú hodinu v tej búrke na tom  balkóne  nebolo všetko jedno.