Cesta na Mars - 4. diel

Alebo keď chceš svojim pubertálnym deťom ukázať Paríž a Londýn. 

Časť štvrtá - ako a čo zabaliť.   

Aj keď je stále veľký časový priestor, kým vôbec na náš výlet pôjdeme, už teraz ma balenie vecí, mierne povedané, desí. Najmä kvôli spiatočnej leteckej ceste z Londýna - máme všetci traja iba príručnú batožinu 40x30x20 a plus jeden spoločný príručný kufrík 55x40x23. Všetko s váhou do 10 kg. Letecká preprava bez podpalubnej batožiny je pre mňa výzva - zbalila som sa už síce v minulosti do 10kg kufríka so zimnými vecami, ktorý šiel do podpalubia, ale zbaliť iba do príručiek nás troch - ak zvládneme toto, môžeme potom na dovolenku kdekoľvek. Budú z nás minimalisti.

Začala som so zháňaním vhodnej malej príručnej batožiny, ktorá by čo najbližšie splnila predpísané rozmery 40x30x20. Máme síce šikovné ruksaky, ktoré určite beriem, avšak do lietadla ako príručná batožina mi prišli zbytočne malé. Na druhú stranu, sú veľmi skladné, takže prázdne nezaberú veľa miesta v kufri, no na cestu lietadlom som chcela pre nás dostať maximum úložného priestoru. Takmer nemožné sa podarilo, lebo som zohnala tašky cez plece s rozmerom 42x30x21 - ak teda nebudú úplne na 100% plné, v poriadku ich dáme tam kam treba. A už teraz viem napísať, že do týchto tašiek sa pohodlne každý z nás zbalí so svojimi vecami. Takže kufor ostáva z polovice prázdny - čo je super, bude priestor na darčeky a suveníry. 

Bavlnené tričká a mikiny sú fajn, mám ich veľmi rada, ale na túto cestu sa nám absolútne nehodia. Ak si ich chce človek preprať, tak dlho schnú, a potom vyzerajú - jemne povedané - nie moc dobre. Keďže sa po štyroch dňoch presúvame zase inam, nie je priestor na nejaké prepratie. A brať 24 tričiek, aby sme mali čisté na každý deň, je naozaj hlúposť. Ja mám už zopár tričiek, v ktorých sa cítim veľmi fajn a ktoré sú schopné po ručnom praní pri 20tich stupňoch do rána uschnúť. Boli kupované v športových obchodoch a tak som sa rozhodla, že nakúpim takéto tričká nám všetkým. Aj čo sa týka váhy, rozhodne vyhráva toto tričko vs. to z bavlny. Rovnako mikiny či nohavice. A tak som začala obchádzať športové obchody a hľadať vhodných adeptov. Mala som šťastie, tričká sa mi podarilo nakúpiť v zľavách od 3,50 do 12 eur za kus. 

S nákupom spodných dielov už to bolo horšie. Ja som žena, dám si v lete dlhú sukňu a pohoda, ale čo tí moji dvaja chlapi? Kraťasy ok, len teda ak sa večer schladí je treba mať aj dlhšie nohavice v ruksaku. Najmä ak už teraz viem že na Eiffelovke sme do cca 22:30. Dlhé nohavice pre chalanov na turistiku, z kvalitného materiálu na leto, vychádzali okolo 80 eur za kus. Ja som si však dala strop maximálne iba 35 eur. A ono nejakým zázrakom sa mi tento limit splniť podarilo. V jednom športovom obchode totiž zrovna preceňovali minuloročnú letnú kolekciu a tak ma jedny turistické nohavice stáli 32 eur. Rovnaké štastie som mala aj s mikinami - 35 eur za tri kusy. Po zložení zaberajú všetky spolu ešte menej priestoru, ako jedna bavlnená mikina. Bundy som našťastie chlapcom kupovať nemusela - kedysi dávno som si nakúpila kvalitné športové oblečenie sama pre seba, a keďže zrovna lacné teda nebolo, nechávala som si ho v skrini aj keď mi už dávno bolo malé. A za tie bundy som teraz veľmi vďačná, chalanom padli ako uliate. Novú som si kúpila iba ja - ale rovnako bola za fajn cenu, 25 eur. 

Uteráky by mali byť v hoteli samozrejmosťou, no napriek tomu beriem každému pre istotu ešte rýchloschnúci. Bude musieť stačiť malý rozmer - 60x80cm. Tričká beriem tak 3, maximálne 4 kusy každému. Rátam, že ich budem musieť samozrejme aj preprať, prichystala som si teda šnúru, asi 5 štipcov, no a jednorazové ramienka z obchodov, na ktoré ich pri sušení zavesím a ktoré potom v Londýne vyhodím. Celkovo je viacej vecí, ktoré ráno 17teho pôjdu do koša. Či chcem či nie, príde mi zbytočné nosiť naspäť šampón či zubnú pastu... Malé 100ml balenia sú zase predražené, takže finančne sa mi oplatí viac zobrať jeden 250ml sprchový gél na vlasy a telo nám všetkým a po týždni ho nechať v Londýne. Samozrejme, sú veci z ktorých si odlejeme do takých tých malých cestovných fľaštičiek - avšak snažím sa ich minimalizovať. Sme síce traja, vieme teda preniesť vlastne tri litre tekutín v obaloch do 100ml, ale nechce sa mi to riešiť. Tak tekutiny obmedzujeme. Rovnako aj topánky - bežne brávam na dovolenky každému prezúvky, sandále, minimálne jedny tenisky a topánky ak by pršalo. Decká majú veľkosť 44 a 45, len pre topánky by sme teda potrebovali samostatný kufor. A tak beriem jedny šľapky veľkosti 45, ktoré využijeme v sprche všetci traja. A plátenné tenisky, ktoré budeme mať obuté. Inak nič. Ak zmokneme a budeme potrebovať pevnejšie topánky - aj v Paríži či v Londýne sú obchody. A prezutie na izbe? Radšej vezmem každému o 3 páry ponožiek navyše. Aj keby som ich hneď potom už vyhodila - za ušetrený priestor v kufri mi to stojí. Z čoho však mám strach, sú nožnice. Bežne sa mi stane, že sa mi zlomia nechty v tej najmenej vhodnej chvíli a teda ja nožnice potrebujem mať vždy pri sebe. Budem si musieť ale z domu vziať teda také, s ktorými sa v Londýne na letisku budem vedieť rozlúčiť. 

To, že v Londýne stále prší, je vraj mýtus. Ja budem radšej na takúto alternatívu pripravená a samozrejmosťou sú pršiplášte. Na zábavu nám do vlaku beriem žolíkové karty, klasické kocky a jednu spoločenskú hru na cesty - myslím že aj to je už príliš. Ale nechcem mať pre decká na výber iba jednu hru, a rovnako nechcem aby mali celú cestu slúchadlá na ušiach.

Je výhoda, že ideme tam vlakom - viem zobrať so sebou nejaké kekse, oriešky, sušené ovocie a nemusím riešiť váhu a objem. Rovnako deckám balím malé deky - predpokladám, že sa mi zmestia v Londýne do batožiny a prinesiem ich naspäť, ale rovnako sa pripravujem na alternatívu, že tam budú musieť ostať. Decká ich budú mať pri sebe v lietadle, ak to prejde, budem rada, ak nie, tak nie. Dosť miesta, aj čo sa váhy týka, zaberú v ruksaku powerbanky. Pri celodennom pobyte vonku je to ale nutnosť. Veď to posledné, čo chcem, je byť na Eiffelovke a nemať šťavu v telefóne na fotky 🙂. Našťastie wizzair powerbanky neobmedzuje viac ako je bežným štandardom a môžeme si zobrať všetky, ktoré doma máme. 

Vlastním niekoľko zaujímavých cestopisov o Paríži a Londýne a pre tento výlet ich beriem so sebou. V elektronickej forme - dala som si tú námahu, že som spravila scany výhradne vecí, ktoré navštívime či okolo ktorých pôjdeme. A rovnako som pre každý jedeň deň výletu spravila presný, naozaj podrobný itinerár - kedy máme kde byť, ako dlho trvá cesta, akým spojom sa tam dostať, kedy by bolo vhodné vstávať a opúšťať hotel, aby sme všetko stíhali. Pre Museé d'Orsay, Museé du Louvre, Père-Lachaise v Paríži, National Gallery a Natural History Museum v Londýne mám dokonca pre ich rozlohu podrobný plánik - aby sme isto videli to čo vidieť chceme. Predsa len, každý máme iné priority a na týchto miestach by sme vedeli stráviť celý deň, nielen pár hodín. 

Aby sme si vedeli užiť v Londýne aj posledný deň, bude potrebné niekam umiesniť batožinu. Po teroristických útokoch v sedemdesiatych rokoch žiadne skrinky na úschovu batožín nie sú - iba priestory s obsluhou, kde každú jednu batožinu podrobia skenovaniu. Platí sa za kus - nik nerieši, či je to veľký kufor alebo menší ruksak. Cena pre 6 a viac hodín vychádza na Victoria station, odkiaľ nám ide vlak na letisko, 15 libier za kus. My budeme mať jeden kufor na koliečkach a tri malé príručky - platiť 60 libier mi prišlo neúnosné. A tak mám nachystanú látkovú tašku so zipsom, veľkého rozmeru, do ktorej tie naše tri príručné batožiny hravo umiestnim. Ušetrených 30 libier. Aj to poteší. 

Ostáva už iba zohnať niekoho, kto nám dohliadne na naše zelené vrabčeky, a môžeme ísť. Naplánové je dopodrobna všetko, ostáva samozrejme priestor na jedlo, na oddych. Ak máme v jeden deň dva vstupy na čas, buď je to ihneď po sebe (Sainte - Chapelle a Vedettes du Pont Neuf v Paríži), alebo je vstup až o ôsmej večer - La tour Eiffel či London Eye. Takže všetko by sme v pohodičke mali stíhať. 

Úprimne? Už nech je august. 🙂