Cesta na Mars - 2. diel

Alebo keď chceš svojim pubertálnym deťom ukázať Paríž a Londýn. 

Časť druhá - čo vidieť. 

Vôbec nemám náročné deti. Ani trochu. Len ma naozaj zarazilo, aké požiadavky majú na to, čo v týchto mestách chcú vidieť. Darmo, učiteľky angličtiny a francúzštiny naozaj rozširujú obzory svojim žiakom. A tak som z požiadaviek dostala taký menší bolehlav - ako to všetko stihnúť? A najmä - kto to všetko zaplatí? 

V tomto okamihu mi totiž už začínalo byť jasné, že z pôvodne plánovaného lowcost výletu zchádza a že siahnutie na úspory ma neminie. Na druhú stranu som sa utešovala tým, že ak by som dala tieto mestá oddelene, v súčte by ma to vyšlo viacej peňazí. Takže ja vlastne šetrím. 🙂

Veľkou výzvou bolo pre mňa pochopenie MHD v týchto mestách. Za tie roky, kedy som ich navštívila naposledy, sa všetko zmenilo. A keďže nepotrebujem predraženú kartičku na viac dní s voľnými vstupmi do múzeí, ostáva klasika - cestovať ako domáci. Alebo aspoň približne tak. 

Londýn má v ponuke Visitor Oyster card. Je to akoby platobná karta, ktorou sa človek pípa pri vstupe / výstupe z MHD, podľa spoja. Treba si ju zakúpiť ešte pred cestou do Londýna - poštou mi prišli do týždňa. Poplatok za jednu kartu je 5 libier, každý musí mať svoju vlastnú. Nakoľko už mám presný harmonogram nášho pobytu, mám vypočítaný aj kredit, ktorý potrebujem pre pohyb metrom či autobusmi. Dobrou správou je, že ak po príchode do Londýna prídem spolu s deťmi na zákaznícke centrum a predložím ich pas, nastavia mi na ich Oyster karty na dobu 14 dní zľavu vo výške 50%. 

Paríž má veľmi podobný systém. Ich produkt sa volá Navigo easy a rovnako musí mať každý cestujúci svoju vlastnú kartu. Na ňu sa však nedobíja kredit ako v Londýne, ale rovno sa kupujú cestovné lístky. Poplatok za vydanie je 2 eurá a vybaviť si ju treba až po príchode do Paríža. Lístky je možné zakúpiť buď jednotlivo, alebo naraz po desiatich kusoch, čo je finančne výhodnejšie. Rovnako doporučujem spraviť si podrobný plán a podľa toho nakúpiť lístky. My by sme v Paríži mali spraviť s MHD asi iba 12 ciest - takže kúpiť dvakrát po desať jázd každému sa nám naozaj neoplatí a tie dva lístky zaplatíme v plnej cene. 

Ako prvé som riešila program v Londýne. Ja patrím k tým zopár ľuďom, ktorí čítali Harryho Pottera ešte v roku 2000. Teda predtým, ako vzniklo celé to šialenstvo okolo a som presvedčená, že práve toto je presne ten dôvod, pre ktorý Harryho Pottera môžem. A keďže knihy boli u nás doma v knižnici, filmy boli rovnako už dostupné, fanúšikmi sa stali aj moji synovia. Ja by som si návštevu štúdií WB vedela odpustiť, avšak moji synovia to zobrali úplne inak. Keď Londýn, tak samozrejme aj štúdiá WB. Tu bolo viacej možností, ako to zrealizovať. Nakoniec som sa rozhodla si priplatiť a neriešiť. Myslím si, že si zaslúžim vypnúť. A tak štúdia WB absolvujeme cez miestnu cestovnú kanceláriu. Finančne to síce stojí viac, avšak odpadá mi značný stres. Predsa len, 1,5 hodinová cesta mimo centrálny Londýn, s dvoma pubertiakmi, niekoľkými prestupmi a striktný čas vstupu do štúdií - ďakujem, neprosím. Radšej prídem k Victoria station, odkiaľ ma vyzdvihnú, a privezú na to isté miesto o sedem hodín neskôr. 

Naplánovať čas v Londýne, kam prídeme pred 11:00 hod, spíme iba dve noci a v posledný deň už okolo 16:00 musíme na letisko, bol naozaj oriešok. Obzvlášť, keď v celý ten jediný úplný deň máme vďaka výletu do WB voľno až od 16:00 hod. 

Napriek tomu, vybrať ďaľšie zaujímavosti z Londýna nebolo až tak pomerne náročné, ako som si pôvodne myslela. Nepatríme k nejakým obdivovateľom monarchie, takže Tower, Buckingham palace a Westminster Abbey nám stačí vidieť zvonku. Naopak, Tower Bridge je niečo na čo sa už teraz tešíme a určite nemôžeme vynechať plavbu po Temži či Greenwich - byť jednou nohou na východnej pologuli a druhou na západnej proste musí byť. London Eye nám dá na centrum zase iný pohľad, aj keď úprimne, neviem či tie peniaze za to stoja. Naopak omša v St. Paul's Cathedral je povinná jazda rovnako ako National Gallery či Natural History Museum. No a bez jazdy tradičným červeným dvojposchodovým autobusom, to akoby sme ani neboli v Londýne. Jediné, čo by som možno aj rada bola zaradila do programu, ale čo proste nevyšlo, je striedanie stráží. Ale ono je to proste vždy o prioritách a kompromisoch - obzvlášť, ak je človek v Londýne naozaj takto krátko a veľkú časť dňa zaberie ešte k tomu výlet mimo Londýn. 

Aj v Paríži mi nevyšlo jedno múzeum, kam by som bola rada deti vzala. V čase riešenia našej dovolenky som však o jeho existencii nemala ani poňatia. Ale aspoň mám dôvod sa do Paríža vrátiť a už budem vedieť, že v auguste je zatvorené. Ide o Museé Curie. Asi som zvláštna, ale považujem za normálne, že moji synovia vo veku 12 a 13 rokov vedia o existencii Marie Curie Sklodowskej a dostala sa k nim informácia, že je to prvá žena na svete, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku a jediná žena na svete, ktorá získala aj druhú Nobelovu cenu za úplne iný odbor, chémiu. Múzeum rodiny Curie sa nachádza v bývalých priestoroch Inštitútu rádia, kde pracovali, a tieto priestory boli dekontaminované niekedy v 80tych rokoch. Isto by stálo za návštevu a bol by to zážitok. Chalani to uzavreli rovnako ako ja - uvidíme inokedy.

Keď som sa ich pýtala, čo by radi videli v Paríži, zaznela požiadavka na "Hviezdnu noc". Úprimne ma to zaskočilo, absolútne som netušila že moje staršie dieťa takýto obraz pozná. Keďže však tá Hviezdna noc, ktorú chce vidieť, visí v New Yorku, budeme si musieť vystačiť s jej o rok mladšou sestrou - tá visí v Paríži a vlastne iba kvôli tomuto jedinému obrazu ideme do Museé d'Orsay. 

Druhý syn prejavil záujem vidieť reálne Bibliothèque François-Mitterrand a to ma inšpirovalo ísť si pozrieť aj inú časť francúzskej národnej knižnice - La salle Ovale. Naplánovala som však aj klasiku - plavbu po Seine, Musée du Louvre, Sainte Chapelle, Père-Lachaise, výlet do Versailles, Basilique du Sacré-Cœur.. Osobitne veľa nervov ma stála La tour Eiffel. Lístky sa predávajú pre cestovné kancelárie 90 dní vopred a pre bežných ľudí 60 dní dopredu. Zakúpiť si tie, čo vyvezú výťahom na samotný vrchol, v dátum a čas, ktorý sa mi vojde do plánu - bolo pomerne adrenalínovým zážitkom. Aj keď som si presne vyrátala, v ktorý deň sa začnú po polnoci predávať a striehla som na obnovenie stránky ako sup, do poslednej chvíle som nevedela, či sa mi ich podarí zakúpiť. A vzhľadom na spomalenejší systém mi bolo jasné, že server zažíva nápor z celého sveta. Prekvapením bolo, že vrchol bol už z polovice vypredaný - minútu po polnoci! Ale štastie pri mne stálo, lístky sa mi podarilo kúpiť tak, ako som chcela a ako som si to naplánovala - na 20:00 hod večer v prvý deň nášho príchodu do Paríža. 

Aktuálne už máme skoro všetko naplánované do takmer posledného detailu. Strávila som nad tým obrovské množstvo času, kombinovala možnosti. Najmä som si dávala pozor aby sme sa nenaháňali. Aby sme to všetko dali v pohode a aby som po tejto dovolenke ešte nepotrebovala ďaľšiu dovolenku na zotavenie. Uvidím. Napíšem v auguste.