Byť samou sebou- out, či in?

Byť sám sebou-out, či in?

Už ako malé deti sme túžili byť niekým iným.

Hrali sme sa na princezny, baletky, tanečnice, maminky, speváčky a kto vie koho ešte.

Keď sa nás niekto opýtal :,, A budeš keď  vyrastieš?"s istotou sme odpovedali baletka, speváčka, princezná, krasokorčuliarka alebo bohatá, ako často odpovedala moja sestra.

Minule som pozorovala svoje princezničky, ako pozerali detský program Tanculienku a Smejka. V jednej pesničke tancovali dievčatká a moje baby sa začali hádať. Najskôr som tomu nejak nevenovala pozornosť, ale keď zvada nabrala hlasitejší rozmer, započúvala som sa. Rozhovor, respektíve dohadovanie: ,, Ja som tá červená,nie ja som tá červená,nie ja,ty si tá modrá" Skrsla mi  hlave myšlienka, prečo vlastne chceme byť niekym iným? Prečo je byť sám sebou out? Prečo moje bambuľky chcú byť iné, prečo nechcú byť samé sebou, také sú najkrajšie.

Odnepamäti sa ľudia hrali na niekoho iného vymýšľali postavy, snívali o lepšom živote či postavení. Muži chceli byť rytiermi, ženy dámami.

Aj v dnešnej dobe chceme byť iné, ako sme. Chceme mať štýl, kráčať s dobou, mať krásne auto, veľký dom, vzdelanie, skvelú prácu, šikovné deti, tučné konto v banke, štíhlu postavu, nóbl spoločnosť okolo seba.

Predbiehame koho dieťa je šikovnejšie, kto skôr vykúpi novú kolekciu  Nextu či inej súčasnej značky až zabúdame na to, že kedysi sme vážne chceli byť tými baletkami, tanečnicami, maminkami, doktorkami, speváčkami, dámami.

Nikdy nezabudnime, kým sme, lebo to je naša podstata. Matéria je len súčasť života, nie jej gro. To sa skrýva v rodine, v usmiatých deťoch, keď im hoci falošne, ale z lásky spievame našu obľúbenú pieseň z detstva, či tancujeme tanec, ktorý sme ako dieťa vymysleli s kamoškou na dvore. Spoločné chvíle, keď sme všetci sami sebou, sú najvzácnejšie.

Byť sám sebou je stále in, napriek modernej dobe.

#mk_blog_academy

#blogujem