Samota, beznádej

Ahojte, viem, že tento článok neznie veľmi povzbudzujúco, ale neviem si pomôcť. Chodím 1x týždenne aj ku psychologičke, ale ani to mi nepomáha. Ide o to, že celý život mám pocit, som nikdy nebola "ten obľúbený" človek v spoločnosti. Keď som bola menšia, bola som skôr uzavretá a možno aj spoločensky zaostalejšia, keďže som bola nesebavedomá, hanblivá a vždy sa našli nejaké sračky, ktoré ma štvali. Či sa týkali aj kolektívu na základnej atď. Bola som vždy emočne precitlivená a skôr som sa dávala do tej pozície obeť ako bojovník. Bola som veľmi naivná a hovorila som si, že keď pôjdem na strednú školu, tak to všetko bude úplne inak, zažijem konečne najlepšie roky života (naozaj táto naivita ma asi zachraňovala a motivovala). Keď som šla na strednú školu, bolo to 100x horšie ako základná. Boli sme zlý kolektív a ja som bola zas tá hanblivá, tá menejcenná, tá čudná, tá samotárka, a mala som kamarátky z vyššieho ročníka, ale v triede to bolo pre mňa peklo. Kvôli tým ľuďom sa mi vytvorili silné úzkosti a fóbia, odvtedy som začala byť celkovo negatívna a depresívna, ľahko spadnem aj teraz do depresii.

Teraz som tretiačka na vysokej škole v Bratislave, a zo začiatku som bola s triedou celkom spokojná. Boli sme len jeden krúžok a začalo nás tuším 17, ale všetci rozumní ľudia radšej z tej školy odišli, som z jednou babou v kontakte, ktorá odišla aj kvôli spolužiakom, lebo jej prišli ako také prázdne schránky a musela huliť, aby to vedela tak prežiť. Teraz sme ostali deviati, že všetci bližší ľudia mi odišli a ostala som sama. Akože nerobia mi nič ale zároveň robia (?). Neviem to opísať, proste ma majú u riti a sú takí, že akoby ma ani nechcú začleniť, to je úplne vidno, ako sú oni spokojní tak ako sú a je mi veľmi nepríjemné, keď idem zo školy a oni stoja partia pred školou a ani sa mi nepozdravia. To je veľa takýchto drobných somarín, ktoré keď sa nabalia, tak to vo mne spôsobí zas totálne hnusný pocit voči sebe, cítim sa ako najhorší človek, že za všetko si môžem ja, že som pre nich hovno a neviem ako úžasne sa môžem ohľadom seba cítiť, keď si ku mne tak dovoľujú. Ale ja nie som taký typ človeka, že začnem sa s nimi hádať, lebo aj tak oni sú 8mi a ja 1.