V roku 1831 vypuklo Východoslovenské cholerové povstanie. Bezprostredným impulzom povstania boli úradné opatrenia proti cholerovej epidémii, dezinfekcia studní chlórovým vápnom, rozdávanie bizmutového prášku. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
Historička a etnologička Zuzana Panczová vo svojej knihe uvádza toto povstanie ako historický príklad existencie konšpiračných teórii na našom území. Po tom, čo štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky), čo vyvolalo nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok.
Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen obradov pri pochovávaní obetí cholery, ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori (povstania). Šírili sa názory, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“.
Cholere, od 22. júla do 27. augusta 1831, len v zemplínskych obciach padlo za obeť až 407 ľudských životov. Celkovo v Uhorsku v priebehu roku 1831 podľahlo cholere odhadom 200 000 ľudí.