Volajte ma Miško-Hryzko

Zub

Áno, je to tu! Po týždňoch ožužlávania všetkých svojich (a niekedy aj nie svojich) končatín a iných predmetov dennej spotreby, po troch dňoch teplotovania a nervenia sa, sa mi konečne  vykľul môj prvý zub! A vlastne hneď dva zuby! Zjavne sa uľavilo nie len mne ale aj ostatným členom našej domácnosti. Všeobecné nadšenie však netrvalo veľmi dlho. Mama totiž poznamenala, že nás čaká ešte osemnásť takýchto zúbkov. No hádam aj tie zvládnem a potom vás odzbrojím svojim plnohodnotným mliečnozubým úsmevom.

V pohybe

Tento mesiac som sa výrazne zlepšil v lození. Už sa neťahám po bruchu, ale behám po štyroch. Je to rýchlejšie a dočiahnem na viac vecí. Už sa mi podarilo povyťahovať igelitové sáčky v kuchyni, vypratať poličku s knihami a prevrátiť kôš v kúpeľni. Ak sa mám čoho chytiť, dokážem sa aj postaviť. Mama mi presunula moje "ihrisko" k preskleným balkónovým drerám, takže mám skvelý výhľad do záhrady a na dvor so zvieratkami. 

Mama je naj...

Zistil som, že moja mama je najlepšia. Preto ju chcem mať stále na očiach, alebo ideálne aj nadosah. Hrám sa, papám, spím, chodím na prechádzku najradšej s mamou. Mama sa ma občas snaží zveriť niekomu inému: tatovi, bratovi, susedke, alebo aj tete poštárke. Ale väčšinou rýchlo zistím, že to nie je mama a začnem sa za ňou pachtiť. Občas vyzerá unavene, ale mne sa aj tak páči. Mama hovorí, že prechádzam obdobím separačnej úzkosti. Neviem síce, čo to je, ale ja len jednoducho chcem to najlepšie a s ničím iným sa neuspokojím.