Tiež som sa po rd nevrátila na riaditeľske miesto a začala inde úplne od začiatku. Ale s podmienkami, kedy sa stíham venovať deťom. Som maximálne spokojná 🙂
Presne tak. Deti su prvorade. Tiez som sa uz do povodnej prace nevratila. A tu mi este nalozili ze som leniva ked som dceru dala do skolky az ako 3,5 rocnu.
No a potom sú tu ženy,ktoré by aj chceli ,ale nemôžu a sú rady ,že majú aspoň nejakú robotu.🤷
@barbie2023
Presne tak, je to síce pekná myšlienka, ale na Slovensku kde sa pracujúcim matkám nevychádza v ústrety a o skrátenom prac.uvazku alebo o nejakej dohode môžeš len snívať, veľmi ťažké.
Ale ako myšlienka 👍
A preto som sa stala učiteľkou ❤️.
Milujem svoju prácu, a zároveň som tu pre deti 💓💓.
Je mi veľmi ľúto, keď každej matke nie je toto dopriate, lebo veď kto by pracoval v iných zamestnaniach. Čiže myšlienka síce pekná, no 80% prípadpch nereálna.
Noo, myslienka nadherna, nadherne srdcia, krasa... realita uplne ina. Mnoho zien musi chodit na smeny do prace, tahat 12tky a nie, nie su horsie mamy, a ano, budu aj tak sucastou spomienok. Toto je tak trapny obrazok, ze az. Naozaj prepac autorka, viem, co si tym myslela, ale akoby tie mamy, co pracuju do 18tej v obchode su menejcenne. Ja sama pracujem do 15tej, ale poznam xy mam, ktore tu moznost nemaju.
U nas dnes rano v satni v skolke... Dieta reve ako besne uz druhy mesiac, 2,5 rocne. Mama je este doma. Ale strcila ho do skolky na cely den. Tak mi toho maleho bolo luto. To je este uplne taky drobcek malinky, tak lutostivo kazde rano place. Nepochopim toto nikdy.
Veľmi ma táto myšlienka prinútila zamyslieť sa, nakoľko práve riešim návrat do práce pričom syn má 1,5roka. Mám dve deti, staršie dieťa má 4 roky. Doma na RD som bola štyri roky a pre zachovanie svojho duševného zdravia musím ísť do práce. Doma so synom ostane manžel až do jeho troch rokov. Ja mám prácu, ktorú milujem, napĺňa ma a našla som sa v nej. Je časovo aj psychicky veľmi náročná a aj napriek tomu, že moju rodinu nadovšetko milujem, chcem túto prácu robiť. Som preto zlá matka?? Ja naozaj neviem. To čo ale naozaj viem je, že si neviem predstaviť denne dochádzať do práce, ktorú nemilujem. Aký by to bol príklad pre tie deti? Raz som čítala, že človek má robiť takú prácu, ktorú by bol ochotný robiť aj zadarmo. A to je môj prípad. Áno, žiaľ budú dni kedy deti neuvidím ale tiež si ako dieťa pamätám, že mama robila predavačku a nebola doma celé dni keď mala poobednú. Nevadilo mi, že nie je doma. Vadilo mi aká smutná sa vracala z práce a aká bola nešťastná keď tam musela ísť.
Ja sa do práce zatiaľ len pripravujem, nástup mám od nového roka. Čo to obnáša? Denne sa vzdelávam, pracujem sa sebe, čítam rôzne publikácie a rozprávam sa s dcérou o tom čo ma čaká a naozaj ma teší jej radosť v očiach a záujem o to čo robím. A čerešničkou na torte je len veta "mami aj ja raz budem doktorka".
Celé je to len o rovnováhe a myslím, že sa to dá zladiť keď sa chce.
🥰 takto to má byť 👍
Rada by som vzala prácu ktorá vyhovuje deťom ale žiaľ nedá sa, život nieje dokonalý, podmienky nie sú ideálne a z niecoho za žiť musí.
Mňa už tie ezotericke kraviny deprimuju ,že máme robiť prácu ,ktorú sme ochotní robiť zadarmo a tešiť sa z práce a vyberať si neviem aku úžasnu... To je tak sebecké a nereálne 🤷 za prvé : aj chlap sa chce venovať možno rodine a nemôže kvôli práci a kde jeden robí na pol úväzku tak druhý maka aj za dvoch možno , alebo proste sú práce ,ktoré nie sú žiaden luxus,ale pre ľudstvo sú potrebné a žiaľ buď ju bude niekto robiť alebo sa držme týchto ezodristov a záhradné sa do jaskyne a každý si egoisticky robme čo chceme. Spoločnosť takto nefunguje. Ľudia by mali byť ako mravce, včely ..v zmysle - každý má nejaké miesto,ktoré je pre spoločnosť potrebna a tak tvoríme celok,ktorý sa navzájom podporuje a je nám dobre. Verím tomu,že rozvazac chleba nemiluje svoju prácu alebo smetiar alebo mrzuta predavačka na lahodkach ale vďaka aj za nich lebo inak by sme mali všade smeti ,nemali chlieb alebo kto by nás obslúžil. Resp ti ,ktorí pracujú vo výrobe asi nie sú úplne najšťastnejší v práci ,no vďaka ,že sú inak by sme nemali vyrobené nič ak nerátam nejaké umelecké výrobky ,ktoré tvoria ľudia z vášne a asi by sme ich ani nemali za čo kúpiť 🤷
Žienky ktore ste to pochopili ako voľbu tak buďte vďačné, áno každý deň ďakujem Bohu že ste si mohli vybrať a zvoliť to lepšie pre rodinu. Lebo je veľa oblasti, miest kde si človek vybrať nemôže a berie čo je. Je vela zranení v ľuďoch za ktoré možno ani nemôžu, rôzne sociálne podmienky v rodinách a to má dosah na ich profi rast, ne-študium a tak si nemôžu vyberať ako ľudia z VS a jazykmi.
A ak si vy vybrať môžte tak ďakujte.
@katkazuz to o čom je moj prispevok je, že som odišla z pôvodnej firmy po materskej prave preto, že som nastúpila do práce, kde mi dali možnosť nastúpiť na skrátený úväzok🙌 nastúpila som sem,aby som mala priestor venovať sa dcére, teraz už pracujem na plný úväzok, lebo jej zdravotný stav sa zlepšil, ale firma mi stále vychádza v ústrety, čo sa týka dcéry, takže ja rozumiem, že nie každý to má rovnako, ale toto je môj príbeh a ja som zaň vďačná🫶
@11bodka11 a to, že je maminka ešte doma, môže znamenať, že pracuje z domu napríklad. Moje deti tiež išli do škôlky 2-ročné, pripravovali sme sa na to, tešili sa tam a aj tak v určitej fáze, cca po dvoch týždňoch, prišiel asi týždňový ranný plač. Prežili sme to všetci, nemajú z toho traumu a je to rozhodnutie danej rodiny. Nám môže byť ľúto, že cudzie dieťa plače, ale ja som v škôlke vždy takej maminke ráno povedala, že nech sa netrápi, že to o chvíľku prejde. Určite jej to pomohlo viac, ako keď ju niekto ohovára, že je doma a dieťa dáva do škôlky. Alebo to má ako ja, že má čas, kým sa dieťa aklimatizuje v škôlke a následne nastúpi do práce. Určite je to pre psychickú pohodu matky lepšie, ako nechať v škôlke plačúce dieťatko a celý deň v práci nad ním rozmýšľať. Napriek tomu, že moje deti nastúpili do škôlky pomerne skoro, mám prácu, kedy môžem odísť už naobed a celé poobedie sa im venovať. Je to však skôr náhoda, neviem o veľa matkách v mojom okolí, ktoré by si to pri povahe svojej práce mohli dovoliť.
@simonkinamaminka nepracuju z domu. Pozname sa.
Presne to som urobila❤️
A na konci môjho príbehu, ktorý sa volá život,budem šťastná,pretože som mohla s nimi byť toľko času.
A budú to jediné spomienky,na ktoré si spomeniem,lebo všetky ostatné,ktoré sa týkajú práce alebo čohokoľvek iného nebudú dôležité😊