Chrumkavý ovsený koláč s jablkami

Suroviny na cesto:

50g lieskových orechov + ďalšie na ozdobu;

200g ovsených vločiek v biokvalite;

50g hladkej celozrnnej špaldovej múky;

štipka morskej soli;

100 ml javorového sirupu;

100 ml za studena lisovaného oleja.

Suroviny na jablkovú náplň

 600g očistených jabĺk;

2-3 lyžice oleja;

2-3 lyžice javorového sirupu;

Suroviny na puding:

 500 ml ovseného mlieka;

5 lyžíc javorového sirupu;

1 sáčok bio vanilkového pudingového pášku

Príprava

1. Lieskové orechy nasucho opražte na panvici.

Rozmixujte ich spolu s ovsenými vločkami najemno a zmes zmiešajte s múkou a soľou. Zvlášť vyšľahajte javorový sirup so slnečnicovým olejom. Vlejte zmes sirupu a oleja k suchým ingredienciám a vypracujte súdržné cesto. Podľa potreby pridávajte vodu; väčšinou by mali stačiť 2 - 3 lyžice. Nechajte 10 min. odpočinúť.

2. Cestom vyložte koláčovú formu o priemere 25 - 30 cm a pečte asi pol hodinu pri 180 stupňoch dozlata. Vyberte cesto z rúry a nechajte vychladnúť. Jablká nakrájajte na malé kocky. Potom na masle poduste malé kocky jabĺk osladené javorovým sirupom a to tak, aby ľahko zozlatli, ale ešte držali tvar. Rovnomerne ich rozložte na vychladený korpus.

3. Ovsené mlieko, javorový sirup a pudingový prášok varte za stáleho miešania do zhustnutia.Výsledným krémom polejte jablká na korpuse. Potom koláč dajte vychladnúť a po stuhnutí vrchnej vrstvy ozdobte opraženými lieskovými orechmi

Vybrat meno pre nase dieta nebolo vobec lahke..... O tom ako sa bude volat nas potencialny syn sme sa "hadali" este par rokov dozadu, ked sme dieta este ani neriesili, pretoze drahy trval na mene Ján, kedze on je Jan, jeho otec je Ján a aj jeho otec bol Jan. Ja som vsak odjakziva tvrdila, ze syn Ján v ziadnom pripade nebude, rovnako ako dcera nebude Jana, pretoze by tych Jan a Janov bolo prilis a nie som zastanaca pomenovavania deti podla mien rodicov.

Mne sa pred cca 3r. zacalo pacit meno Eliáš, no nestretlo sa to s pochopenim 

Ako kompromis sa mi zdalo byt vhodne meno Johan - je to vlastne Jan, ale nie je to Jan - nepreslo lebo je malo slovenske 😀

Dalsi kompromis mali byt 2 mena - Ján Eliaš, s cim som nesuhlasila. S Eliáš Ján nesuhlasil drahy a tak sme zase zacinali odznovu....

Napokon sme sa dohodli, ze sa urcite dohodneme a vyberieme neutralne meno.... Chcela som chlapcenske meno take, ktore sa nevyskytuje v rodine a nema ho nikto z nasich znamych. Vybrali sme teda tieto mena do uzsieho vyberu:

Mário - vraj sa nehodi k priezvisku

Ronald - nepacilo sa

Bruno - neda sa oslovit pekne, Brunko neznie dobre

Leo - takto sa vraj vola(l) daky pornocasopis, tak predsa sa tak nebude volat dieta

Hugo - okrem toho, ze sa tak vola suchozemska korytnacka, kt. zije u rodicov v Bojniciach, nehodi sa to k priezvisku

Roland - draheho spoluziak sa tak volal a bol zloba

Tadáš - nepacilo sa

Tobiáš - moja exkolegyna a draheho sucasna kolegyna z PraF UK ma priezvisko odvodene od Tobias a nie je to dobry clovek, tak sme to skrtli

Oliver - vyzeralo to nadejne, ale napokon nepreslo

Daniel - to som skrtla ja, jedneho Daniela som poznala a bol to hovniak

Filip - ze pekne sa mu da povedat iba Filipko a to je skarede

Boris - ze nas syn nebude mat ruske meno

Simon - to este skrtnute nebolo, takze nadej tu je. Paci sa mi vsak iba Simon, Šimon nie

Slavomír - toto meno som zrusila ja - Slavomir je ok, Slavko tiez, ale Slavo uz nie

Jakub - maminej kamaratky syn sa tak vola, tak som nechcela aby sa tak volal aj nas syn

Timotej - spomenula som si ze, uz sa vyskytuje vo vzdialenejsej rodine a krstne meno dlhsie ako priezvisko, to sa mi nepozdava

Anton - ak si rozmyslime meno, na ktorom sme sa dohodli a nebude to Simon, tak mozno Anton by este prichadzalo do uvahy

Meno, na ktorom sme sa dohodli je naozaj kompromis, pretoze cloveka s tym menom obaja pozname.... Zistili sme, ze keby sme sa striktne drzali toho, ze nemozeme poznat nikoho s takym menom, nedohodli by sme sa minimalne do porodu. Takze od dnes (16. 05. 2011) uz ma nase dieta meno.