Ľuďom nevyhovieš ...

Jedného dňa išiel ujo na trh a vzal so sebou aj svojho malého syna. Tam si kúpil osla a cestou domov nechal svojho syna jazdiť, zatiaľ čo on sám kráčal vedľa neho.

Keď prešli kus cesty, narazili na pár ľudí, ktorí na nich pozreli a začali hovoriť: „Svet je stále šialenejší a šialenejší. Ten chrapúň syn si pokojne sedí na somárovi a núti svojho starého otca ísť pešo!"

Ujo počul túto poznámku a nechal svojho syna zliezť a on sám sa posadil na oslíkov chrbát. "Teraz budú ľudia spokojní," zamrmlal si popod nos.

Čoskoro narazili na ďalšiu skupinu, ktorá tiež vyjadrovala svoje myšlienky o ujovi a jeho somárovi, a to dosť nahlas, aby ich ujo počul. "Videli ste už niečo také? To musí byť hrozný otec, ktorý núti svojho úbohého chlapca ísť pešo, zatiaľ čo on sám sa hrdo vezie na somárovi!"

Ujo na chvíľu zastavil somára. "Vylez sem hore ku mne!" povedal synovi.

O kúsok neskôr narazili na ďalšiu skupinu, ktorá tiež jasne vyjadrila svoj názor. "Také týranie zvierat! Nie je to nehanebné, aby niekto trápil takého úbohého somára! Dvaja na ňom! Nemohli by ste vy dvaja použiť vlastné nohy a dať somárovi trochu pokoja?"

Ujo sa ešte raz zastavil. "Poď, zlezme dolu!" povedal synovi.

Obaja zosadli a kráčali pešo vedľa osla. Nezašli však ďaleko, keď narazili na ďalšiu skupinu ľudí, ktorí o nich tiež mali čo povedať:

"Pozrite na tohto chlapa, kúpi somára a potom je príliš lakomý na to, aby ho použil. Prečo idú obaja pešo, keď majú somára?"

... a tak ujo vzal somára aj syna, oboch si ich vyložil na chrbát a niesol ich tak domov, presvedčený, že teraz ho už ľudia ohovárať nebudú.