V tejto dobe je neuveriteľným požehnaním mať zdravú šťastnú a spokojnú rodinu. Keď sme sa dozvedeli, že čakáme vytúžené a dlho plánované druhé bábätko, ani som tomu nemohla uveriť. Za takmer pol roka neúspešných pokusov som použila nespočet ovulačných aj tehotenských testov, no stále som ostávala sklamaná.
30.4.2020, 3 dni pred očakávanou menštruáciou som si však povedala, že niečo so mnou nie je v poriadku. Nevedela som, čím sú spôsobené moje náhle zmeny nálad, no absolútne odhodlaná som siahla po asi dvadsiatom tehotenskom teste, ktorý mi konečne ukázal vytúžené dve čiaročky. (Absolutne rozumiem, že pol roka snaženia nie je vôbec veľa a že som to zrejme preháňala, ale nesmierne sme si priali druhé dieťatko ešte kým starší synček dovŕši tri roky).
Priznám sa, testu som spočiatku ani sama neverila, no dávala som si na seba pozor ako keby som bola už v deviatom mesiaci 😂

Čakanie na prvú lekársku prehliadku bolo nekonečné, no v šiestom týždni to prišlo. Deň D. Potvrdili mi vitálne tehotenstvo a ošiaľ sa mohol začať. Ani som to veľmi nechcela roztrubovať, no asi týždeň po prvej poradni som skončila v nemocnici s niekoľkými hematómami a s tým spojeným krvácaním. Ani neviem ako som to tak statočne zvládla. Skutočne som sa bála o život bábätka. Avšak po dobre nasadenej liečbe som bola do dvoch týždňov fit.

Musím povedať, že druhé tehotenstvo bolo úplne odlišné ako to prvé. Zatiaľ čo so Samkom som ani nevnímala, že by sa diali nejaké zmeny, s Natálkou je to od začiatku boj. Teda prvý trimester som okrem jabĺk nezjedla takmer nič. Tie príšerné nevoľnosti ma trápili vo dne v noci.
Druhý trimester bol najlepší. Aktívne som sa pripravovala na príchod dcérky. Prala, triedila, žehlila, nakupovala, chystala, upratovala, pripravovala. Aj napriek Korone je pre mňa tehotenstvo tým najkrajším obdobím.
Tretí trimester je už trošku boj.V pondelok začínam ôsmy mesiac a niekedy je to s tou únavou naozaj kríž. Navyše ma intenzívne trápi bolesť krížov. Vo forme a bez bolestí ma drží iba každodenná polhodinka cvičenia na stepperi.

S veľkou radosťou zatiaľ konštatujem, že oproti Samkovi, pri ktorom som pribrala 18 kg, sa na mňa pri Natálke nalepilo doposiaľ “iba” 7 kg. 

Ale najpodstatnejšie, okrem mojich kecov o tehotenstve, je, že sme obe zdravé, spokojné a šťastné. Maličká sa mi pripomína takmer každú hodinu počas dňa aj noci, je neskutočne aktívna a mne vyčarí úsmev hoc aj najmenšie pomrvenie. Tehotenstvo je nádherné. Ďakujem Bohu za všetko čím ma obdaril. Rodina je môj život.
Môj manžel je anjel v ľudskom tele. Syn je perfektný, šikovný, veľmi inteligentný a usilovný ako včielka. Všetci sa na príchod Natálky veľmi tešíme. Nevieme sa dočkať ako tých 60 dní ubehne a budeme štyria. Krásna štvorčlenná rodina prekypujúca vzájomnou láskou a vďačnosťou.
Navždy ruka v ruke, spolu a milovaní ❤️🍀

Byť mamou je určite ten najvzrušujúcejší zážitok na svete. Nebudem mať ani celých 22, keď porodím to najmilovanejšie dieťa na svete. Nikdy vo svojom živote som nevkladala do nikoho tak veľké nádeje a lásku ako od prvého momentu do môjho vytúženého synčeka Samka. S jeho otcom sme dokonalá dvojica. Spolu nám nechýba nič. Fungujeme ako dlhoroční partneri a pritom sme spolu ani nie dva roky. Viete ako je to, keď spoznáte spriaznenú dušu...

Od prvého momentu ako sme zistili, že budeme rodičmi sa nám od základu zmenil život. Nikdy som nevidela v nikoho očiach toľko radosti a lásky ako v očiach mojej drahej polovičky. A odvtedy je to ešte krajšie. Vstáva so mnou zakaždým, keď mi treba v noci na wc, prežíva so mnou každú radosť a starosť, nosí mi jesť do postele o 4:00 ráno, rozpráva sa s bruškom a hladká ho, objíma ma a drží za ruku kým zaspím. Jednoducho je to anjel v ľudskej podobe a ja som nevýslovne hrdá, že čakám syna práve s ním. 

Navždy mu budem vďačná za príležitosť byť matkou a aj keby sa v budúcnosti čokoľvek odohralo (čas predsa prináša rôzne situácie, aj keď verím tomu, že spolu budeme navždy), stále to bude otec môjho dieťaťa a muž, ktorého som vo svojom živote milovala najviac. 

Samko je to najvytúženejšie bábätko na svete. Istú dobu sa nám nedarilo, no nakoniec to malo šťastný koniec. 23.3.2017 som sa dozvedela, že budem mamou. Vtedy meral len niečo cez 2 centimetre a ešte mu na ultrazvuku nebilo srdiečko, no bol tam a v tej chvíli sa mi zmenil život. A každým ďalším mesiacom sa menil viac a viac. Patrím medzi ten typ žien, ktorá má rada poriadok, usporiadanosť a perfekcionizmus. Preto som začala s prípravou výbavičky hneď na začiatku. Jasné, že som počúvala reči o tom, ako by sa nemalo nakupovať do troch mesiacov, prípadne dokým nepocítim pohyby, ale ja tvrdohlavec, som samozrejme neposlúchla. A ako malý v brušku rástol, ja som postupne kupovala  všetko, čo bude potrebovať na prvé mesiace svojho života. Približne v dvadsiatompiatom týždni som tak mala nakúpené úplne všetko a ďalej som si tehotenstvo užívala už len s pocitom, že mi ostávajú približne tri mesiace, aby som to všetko oprala a požehlila. 

Momentálne som začala dvadsiatydeviaty týždeň a netrpezlivo čakám na pondelok - na kontrolu po piatich týždňoch. Pochopiteľne sa toho za ten čas veľa zmenilo. Začala som pociťovať nižší tlak, sem-tam ma potrápi bolesť v podbrušku, nevyhla som sa ani výtoku a niekedy sa stresujem, keď má malý v brušku párty ako malý tanečník. Sú to možno úplne prirodzené veci a ja aj napriek tomu stále stresujem a bojím sa o neho viac ako o  svoj život. Naposledy (31.7.2017) vážil 514 gramov a meral od temena po zadoček 20 centimetrov. Určite vyrástol a zosilnel, keďže cítim každé jeho pomrvenie. 

Samuel je to najväčšie šťastie v mojom živote a nič si neprajem viac, než to, aby tých 83 dní do pôrodu prebehlo čo najskôr, aby už bol v mojom náručí. ❤