O predsudkoch, káve a o farbách
Je december a s najlepšou kamoškou sedíme na terase kaviarne na Piazza Navona, v jednom z najkrajších miest – v Ríme. Máme úžasný výhľad na krásnu architektúru, umelcov prezentujúcich svoje diela, vianočnú výzdobu, ktorá má v kombinácií so slnečnými lúčmi zvláštne čaro. Konečne vieme, kam sa podeli tí krásni chlapi z talianskych filmov, ktorých sme márne vykukovali na Sicílii. Všetci sú v Ríme! 😀 Aj krásne ženy s osobitným štýlom. Vychutnávame si obligatórne espresso a hodnotíme náš výlet. Taliani sú veľmi hrdí kávičkári, na svoju kávu ozaj nedajú dopustiť. Zachutila aj nám. Bude nám to trochu chýbať – slnko, neopakovateľná atmosféra, aj tá bezstarostnosť. Každé ráno kaviareň, espresso a niečo sladké. My sme sa pohodlne usadili, ako sme boli zvyknuté, zatiaľ čo miestni si ani bundy nevyzliekli a len rýchlo šupli do seba pri bare ristretto – ako u nás by niekto dal poldecák🙈. Riadne pri tom hulákali, aj rozhadzovali rukami a my sme rozmýšľali, či sa hádajú, keďže taliansky nerozumieme. Oni však s úsmevom pozdravili a odišli. Celodenné potulky, miestne špeciality, úzke uličky, architektúra... Trochu som si zvykla. A vôbec sa neteším na „slovenské presso“.
Asi práve tá atmosféra, ktorú som pred pár rokmi zažila v Taliansku, bola pre mňa inšpiráciou k väčšiemu záujmu o kávu. Káva už pre mňa neznamenala len dávku kofeínu, ale pôžitok spojený s celou vedou. A tak som sa začala učiť orientovať v kávach a aj v príprave kvalitného espressa.
Dnes sedím na dvore u deda a mám prenádherný výhľad: Stromy, lístie, sem-tam sedmokráska, kopa lístia, a žltá, zelená, červená, hnedá, oranžová a všetky odtiene oranžovej! Pavučinky, gaštany, šípky, ranné hmly, slnečné lúče... Nemusím sa nadchýnať opismi, všetci to dôverne poznáte – je to naše slovenské babie leto a tento rok je ozaj nádherné. Drobec sa výnimočne ticho a výnimočne dlho hrá s lístím, až je to podozrivé. Fascinuje ho, ako šuští a možno ho fascinujú aj tie farby.
Vychutnávam si vynikajúce espresso pripravené z našej slovenskej kávy, z Popradskej. Nemôžem uveriť, akú má skvelú chuť a krásnu vôňu. Nič mi na ňom neprekáža, nič ma neruší. Azda je to tým krásnym prostredím? Naše pocity sú väčšinou výsledkom emócií a keď sa človek cíti dobre, aj mu akosi lepšie chutí...
Pripravím si také isté doma ráno, pripravím návšteve, počas dňa dnu aj vonku. Rodina, priatelia - všetkým pripravujem Popradskú. Viem, že si kávu vyberajú a nevypijú hocičo. Zaujímam sa o ich názor. Chutí. Dávajú aj rôzne prívlastky, ktoré si presne ani nepamätám🙈. Spýtajú sa na značku. Odpovedám: Popradská. Niekto myslí, že žartujem. Áno, tá v červenom obale a so šľahačkovým pohárom. A je vynikajúca!
Smejem sa aj sama na sebe, ako som mohla mať také predsudky. „Tsss! Ako toto môže niekto piť, kto už ochutnal kvalitnú kávu?!“ podráždene som si vravela sama pre seba, keď som hosťom počas návštevy hrdo niesla naše espresso talianskej značky, na príprave ktorého som si veľmi dala záležať a svokra mi zakričala: „Mne urob Popradskú, zalievanú, prosím ťa.“ „Psss! Nevie oceniť kvalitu!“
Nikdy mi ani nenapadlo kúpiť si Popradskú, ani som sa tým smerom v obchodoch nepozerala - iba jeden malý balíček som mala. Pre prípad, že nás navštívi svokra😁. Ináč som si objednávala známe značky alebo si nechala priniesť zo zahraničia. Keď som ale na Koníku zbadala možnosť otestovať zrnkovú kávu a v požiadavkách bolo, že hľadajú náročné kávičkárky, neváhala som. Trochu ma aj prekvapilo, že Popradská hľadá náročné??? Tak idem do toho!
Na „ochutnávku“ som dostala tri druhy:
CREMA espresso – 100% arabica,
CLASSICO espresso – zmes arabiky a robusty,
EXTRA ŠPECIÁL – 100% arabica.
Všetky som pripravovala na pákovom kávovare. Mlela som 20 sekúnd.
Najviac si arómu kávy vychutnávam práve pri mletí zŕn. Otváram vákuový obal, zatváram oči a tá vôňa je nádherná. U všetkých troch druhoch je výnimočne krásna. Taká naša, ktorú poznám z detstva, len výraznejšia. Priznám sa, že oči som pri ovoniavaní zatvárala nie pre efekt ako z reklamy. Obaly sa mi vôbec nepáčia. Príliš lesklé, príliš kontrastné a aj tie farby pre mňa také výrazné až rušivé. Ak by som musela vybrať najkrajší obal, tak tá červená so šľahačkou Extra Špeciál. Má aspoň tradíciu 😝Obaly teda nie sú „mojou šálkou kávy“, ale synovi sa veľmi páčili👍.
Často sa stáva, že práve obal či značka predáva. Vždy znovu a znovu sa presviedčam o tom, že najprv sa treba pozrieť pod obal a nerobiť unáhlené povrchné závery😉. Aj tentokrát to bolo tak.
Pre „moju šálku kávy“ platí presne časť textu z pesničky od mojej obľúbenej speváčky Simy Marthausovej (záver doplnený mnou😁):
Radšej horká - ako sladká,
radšej v strede - ako príliš nízko bude moja latka.
Radšej s chuťou - ako mliekom,
vychutnávať každú chvíľu ... (nie len) pred domčekom 💛
Obr.: Classico espresso
Najviac mi ulahodila Popradská Classico espresso. Má veľmi výraznú a nádhernú arómu, pre mňa až drevitú. Jej chuť je sýta a zároveň veľmi príjemná a lahodná. Pena krásna orieškovohnedá a zostane v šálke aj po vypití. Táto je pre mňa.
Obr.: zrná Crema espresso
Manžel si vybral Crema espresso ako svoju naj. Pre mňa je v porovnaní s "tou mojou" trochu kyslejšia, pena však krásna, hustá a bohatá, vôňa jemnejšia. Tú som ponúkala aj hosťom, všetkým chutilo.
Obr.: Popradská a ruky môjho muža🙂
Babkinou favoritkou je Extra Špeciál. Jedna babka pije espresso, druhá zalievanú. Espresso nemalo až takú orieškovú lahodnú penu. Táto červená "šľahačková" však asi vo väčšine Slovákov zanechá nostalgiu a spomienky. Tak to bolo aj u mňa. Spomenula som si na skúškové počas vysokej školy, kedy som do seba liala litre zalievanej - tzv. turka😄. Tá chuť nebola bohviečo. Dnes mi však chutí omnoho lepšie.
Obr. Extra Špeciál
Caffe Latte a Cappuccino som počas tých dvoch týždňov nemala komu pripraviť. V našej rodine a medzi blízkymi priateľmi sa pije čierna silná bez mlieka a bez cukru. Mamka občas prisladí. Aj som zvažovala, že konečne vyskúšam šľahač na mlieko, ktorý som dostala ako dar, ale potom som si spomenula, ako som sa naposledy ulakomila na krásne napenené cappuccino so škoricou...a ako rýchlo som potom musela hľadať toaletu🙈. Nebola to „chyba“ kávy, len ja a kravské mlieko v akejkoľvek forme sa veľmi nemusíme. Tak som nechcela plytvať☺.
Dnes už viem, že kvalitná káva nemusí byť len tá najdrahšia, dovezená a z najdrahšieho stroja. Kvalitná káva môže byť aj zalievaná, len ju treba správne pripraviť, aby sa z nej nevylučovali škodlivé látky, iba tie prospešné a lahodné... A to vôbec nie je všetko. O správnej príprave kávy pekne píše na Koníku @lola777.
Moja sestra, ktorá vyštudovala baristiku v Gold Coast, vraví, že vždy je čo objavovať a učiť sa o príprave kávy, aj o káve samotnej. Ja som sa pri tomto testovaní naučila veľa. A nie len o káve. Zbavila som sa zbytočného predsudku, aj nesprávneho úsudku. Niekedy stačí len ten obal rozbaliť, nahliadnúť dnu, ovoniať a neriešiť farby, výzor, lesk a iné nepodstatné veci💙.
Ďakujem Modrému koníku za túto skúsenosť a ak ste dočítali až sem, tiež Vám ďakujem, pretože čo sa kávy týka, viem jej veľa vypiť, veľa pri nej rozprávať a aj veľa o nej rozprávať 😁.
Nech už je tá Vaša obľúbená šálka kávy akákoľvek, majte z nej pôžitok aj úžitok. A určite dajte šancu aj našej Popradskej 😉.
Odporúčame
Začni písať komentár...
