Tento obrázok na mňa vybehol... Ľudia sa na ňom zasmejú a možno v ňom uvidia samých seba... No ukazuje to krutú pravdu dospelych... Ako deti sme plní snov, túžob, nepoznáme žiadne hranice to môžeš a to nemôžeš... My to máme teraz doma, každý deň naše deti snívajú o tom, ako si kúpia tie najrýchlejšie autá, lietadlá a že kúpia auto aj mne, aké si vyberiem. A je úžasné ich počúvať aké majú sny, predstavy. Prečo sme to my dospelí zabudli? My nepotrebujeme snívať? Mať vízie, predstavy a robiť aj reálne niečo, aby sme si ich mohli uskutočniť? Veľa dospelých hovorí, keď budem veľký, budem mať to a to. Ale ty už si veľký/veľká. Čo ti v tom bráni? Pár dní dozadu som videla tiež obrázok, že keď nám Boh dovolí snívať, tak máme silu ten sen aj uskutočniť. Veď sny sú nádej, poháňajú nás vpred, ukazujú nášmu životu zmysel. Nie je nič horšie ako človek bez snov. Bez života... Veď život máme iba jeden, tak ho žime naplno. Želám každému, aby jeho život nebol len o pozeraní na cenovky, či si to môžem kúpiť alebo nemôžem... Ale aby každý povedal sám sebe, toto je to čo chcem a ja si to splním.