Ach Anna. Prečo som sa ja k tebe (a tejto knižke) dostala až teraz?
Poznala som ťa síce po mene, no “osobne” sme sa stretli len nedávno. A aké milé stretnutie to bolo…
Na začiatku si mi síce s tými tvojimi úvahami a s tvojim nezastaviteľným jazykom trošku liezla na nervy..
Asi preto, že ja mám rada ticho a ty si stále len rozprávala.
Ale keď si prišla do zeleného domu a Marila ti oznámila, že pôjdeš späť odkiaľ si prišla, zbadala som pred očami tvoj obraz a prišlo mi ťa strašne ľúto…
No tak ako si vedela neskonale smútiť, tak si sa vedela aj radovať a rozdávať energiu všade naokolo.
Doslova si žiarila a tešila sa z vecí, ktoré sú nám všedné, no ty si ich premenila na čarovné.
Život pri tebe doslova ožil a ja som sa už dávno pri knihe tak neusmievala ako slniečko - od ucha k uchu.☺️
Ťažko popísať toľko krásnych pocitov z tejto výnimočnej knižky.
5/5*
Ps:Páčil sa mi aj preklad. 👏🏻
Nájde sa tu ešte niekto, kto ju čítal len nedávno? 🙂
IG:@janelisblog