Osudom každej mamy je čakanie na deti.
Čakajú na ne v tehotenstve.
Potom pred škôlkou, školou.
Čakajú na ne v ich mladosti, keď sa vracajú z párty.
Čakajú na ne, keď sa vracajú z práce, aby mali teplé jedlo.
Čakajú na deti s láskou, s úzkosťou, niekedy aj s hnevom,
ktorý ich však prejde hneď, ako ich uvidia a môžu objať.

Uisti sa, že tvoja zostarnutá mama nemusí už viac čakať.
Navštív ju, objím ju, miluj ju tak, ako nikdy predtým.
Nenechaj ju viac čakať na teba.
Zmeň jej osud čakania.
Hoci jej nohy zostarli, tak vedz, že srdce mamy nikdy nestarne.
Miluj ju, kým môžeš.

Zdroj.Web