Študent sa opýtal učiteľa.. "ČO JE TO LÁSKA?"
Učiteľ sa zamyslel a povedal mu: „Skôr, ako ti budem môcť odpovedať na tvoju otázku, choď a prejdi sa po pšeničnom poli. Prines tú najväčšiu pšenicu. Je tu ale jedno pravidlo. Môžeš ísť iba raz a iná možnosť ísť späť už nebude.“Študent teda šiel na pole. Na začiatku uvidel jednu veľkú pšenicu ale povedal si, že ďalej môže byť ešte väčšia. Potom uvidel ďalšiu, no opäť si povedal, že ďalej môže čakať ešte oveľa väčšia.
Keď prešiel viac ako polovicu pšeničného poľa, začal si uvedomovať, že pšenica už nie je taká veľká ako tie predchádzajúce, ktoré videl. Vedel, že tie najväčšie zmeškal a ľutoval.
Tak skončil a pobral sa späť k učiteľovi s prázdnymi rukami. Na to mu učiteľ povedal: „Nuž, to je láska. Neprestávaš hľadať tú najlepšiu, až si neskôr uvedomíš, že si tú správnu osobu stratil.

"A ČO JE TO MANŽELSTVO?" -opýtal sa študent znova.
Učiteľ mu odpovedal: „Aby som ti mohol odpovedať na túto otázku, najskôr sa prejdi po kukuričnom poli, nájdi tú najväčšiu kukuricu a vráť sa. Ale nezabudni na pravidlo! Môžeš ísť cez pole len raz a nemôžeš sa vrátiť späť.Študent šiel po kukuričnom poli, no tentoraz dával pozor, aby nezopakoval predchádzajúce chyby. Keď sa dostal do stredu poľa, vybral si jednu strednú kukuricu a s pocitom spokojnosti sa vybral za učiteľom.
Ten mu povedal: „Tentokrát si uvidel kukuricu, pozrel si na ňu a priniesol ju v presvedčení, že toto je tá najlepšia kukurica, akú si mohol nájsť. Keď človek prestane neustále hľadať a úprimne verí, že našiel to najlepšie čo mohol. To je manželstvo 🙂