Dni s LINOLOU
Dva týždne ubehli ako voda a my pre vás prinášame recenziu produktov LINOLA, ktoré sme otestovali hneď niekoľkokrát.
Na začiatok by som rada napísala, že pokožka každého človeka je unikátna záležitosť. To, čo postavím na svoj "svätý grál" ja, sa nemusí zhodovať s vaším presvedčením a skúsenosťami. Preto k tejto recenzii pristupujte ako k súboru prospešných informácií, ktoré vás môžu obohatiť, prípadne motivovať k vyskúšaniu tejto známej nemeckej značky.
Od okamihu, ako som dostala správu od Modrého koníka o možnosti testovať Linolu, som bola plná očakávaní. Vo svojom okolí som počula veľa pozitívnych reakcií ohľadom týchto produktov a s malou dušičkou som dúfala, že toto bude to "ono", ktoré už tak dlho hľadáme. Sme rodina atopikov. Ten názov mi vždy znel smiešne, keď si to takto generalizujem, ale realita, žiaľ, až taká vtipná nie je.
(Na fotke je moja ruka.)
Od svojho útleho detstva si pamätám hŕbu mastí, emulzií a rôznych typov krémov na atopickú pokožku, ktoré pre mňa mamina nosila domov s nádejou, že práve "to" mi už snáď pomôže. Čo myslíte, pomohlo? Efekt bol vždy krátkodobý, pocit úľavy trval asi tak dlho, ako keď si dáte v 30 stupňovej horúčave jednu sprchu a myslíte, že vás to osvieži na týždeň. Každá kozmetika bola v mojom prípade pokus-omyl. Dovolím si tvrdiť, že za minuté peniaze v lekárni, by sme mali s odstupom času dovolenku na Maldivách.... na mesiac! :/ Tak isto je na tom aj môj priateľ a našej polročnej dcérke sa ekzém prvýkrát objavil ako reakcia po prvom očkovaní. Viete si teda predstaviť, koľko rôznych produktov na atopickú pokožku máme doma. Preto veľmi kritickým okom pristupujeme k novým produktom a toto sú naše výsledky testovania.
Moje postrehy: Prvý dojem bol príjemný. Jemná krémová hutnejšia konzistencia, viac premasťujúca. Prekvapila ma na môj vkus silnejšia vôňa produktu, na čo nie som pri podobných typoch krémov na atopickú pokožku zvyknutá. Pre ostatných členov rodiny bola ideálna a pre našu najmenšiu takmer dokonalá. Krémovala som jej celé telíčko, keďže má ekzém všade a pocitovo bola jej pokožka jemnejšia. Za veľké pozitívum považujem rýchle vsiaknutie. Porovnávala som s kyselinou mliečnou, ktorú sme dostali na predpis od kožnej lekárky, a je to teda podstatný rozdiel vo vsiaknutí do pokožky. Veľké plus pri maminách s deťmi, ktoré trápia otlačené maste na oblečení svojich ratolestí.
Mínusy: Ak nie ste zvyknutí na "voňavé produkty", môže to byť pre vás problém. Najmä, ak sú používané na deti v dojčenskom veku.
Moje postrehy: Tento krém bol ideálny práve pre mňa a moju polovičku, vzhľadom k tomu, že sme extrémne citliví na to, čo si dáme na ruky. Takmer vždy nás krémy, kvôli otvoreným a suchým rankám na rukách štípu, a povedzme si úprimne - Čo je horšie, než štípajúce otvorené ranky na prstoch, keď sa potrebujete 24/7 venovať svojim ratolestiam?
Mínusy: (malé balenie? :D)
Moje postrehy: Z tejto emulzie som veľmi v rozpakoch a úprimne neviem, čo objektívne k nej napísať. Začnem s tým, že som ju prvotne skúšala na tvár. Za mňa to bol nepríjemný dolepený pocit, ktorý ma neobohatil. Preto som to opäť na tvár už neskúšala. Ďalšie testovanie pokračovalo pridaním dcérke do kúpeľa, ktoré dopadlo taktiež zle. Jej pokožka reagovala začervenaním, takže som to už opäť neskúšala. Jediný spokojný v našej rodine bol s ňou priateľ, ktorému pri kúpeli vyhovovala.
!Poznámka!: Presne o tomto je testovanie. Každá pokožka je v niečom unikátna a nie každému vyhovuje to, čo mne, tebe, nám... Preto je potrebné pred zakúpením produktu skúšať a najlepšia voľba sú práve takéto mini balenia (foto nižšie.)
Mínusy: reakcia pokožky, lepivý pocit na tvári (podľa mňa vhodný iba do kúpeľa)
Moje postrehy: Veľké plus je, že je vhodný pre ľudí, ktorých trápia lupiny a suchá pokožka hlavy. Po pôrode sa moje vlasy zmenili k horšiemu, a preto som s touto alternatívou bola spokojná. Vlasy pekne napenil a bol ozaj jemný k pokožke hlavy, ako to táto značka sľubuje. Dcérke šampón vyhovoval. Koľkí z vás poznajú šampón značky Babé na mliečnu chrastu? Konzistencia, vôňa a penivosť mi prišla takmer totožná, avšak Linola šampón nie je určený na mliečnu chrastu. A teraz mínusy... ----> !!
Mínusy: Príjemný pocit z umytia vystriedal ten nepríjemný z dlhosiahleho rozčesávania a zamotania mojich jemných vlasov. Toto je vec, ktorá u mňa pri každom type šampónu stratí svoj kredit. Pre tento dôvod som ho vyradila zo svojich favoritov. Nie je nič horšie, ako strácať ozaj dlhýýý čas pri rozčesávaní vlasov. Obzvlášť pri malom dieťati. 🙂 Pre krátke vlasy však môže byť ideálny.
Moje postrehy: To najlepšie na koniec!! 🙂 Tento krém zmietol zo stola všetky moje predstavy o ideálnom kréme na tvár. Moja prvotná reakcia vďaka jeho veľmi hutnej konzistencii bola strašná. Prišlo mi to, ako keby som si natierala na tvár med. Roztieraľnosť u mňa 0 bodov, ale ten finish! Páni.. Už po pár dňoch som videla skvelý výsledok hydratovanej a žiarivejšej pleti (žiarivejšej nemyslím mastnej). Môj typ pleti je skôr zmiešaný, plus sa mi v zime tvoria šupinky na nose. Po nanesení make-upu to vyzerá strašne. S týmto krémom problém vymizol lusknutím prstov a ja ho týmto menujem za top produkt z tejto päťky. Určite ho zaradím do mojich "musthave" produktov a budem ho využívať vo svojej každodennej rutine. Tie z vás, ktoré používate make-up Esteé Lauder Double Wear, určite viete, že je to taktiež hutnejší produkt a treba s ním pracovať precízne. Myslela som si, že dokopy táto dvojka jednoducho nepôjde. No opäť som sa zmýlila. Je to úplný ideál, ktorý odporúčam všetkými desiatimi. Pre zvyšok rodiny je LINOLA FACE taktiež perfektný a dcérke ho natieram hneď pred odchodom na prechádzku a je tak chránená pred mrazom a vetrom o to viac 🙂
Ak ste sa dočítali až sem, to znamená, že ste sa konečne dostali na koniec mojej recenzie. :D Uznávam, najkratšia rozhodne nie je, ale určite stojí zato zvážiť, či sa do nej pustiť, alebo nie. Nám za to testovanie rozhodne stála a každý v rodine si nájde ten svoj ideálny produkt, ktorý bude s radosťou používať.
Modrý koník, ďakujeme! 🙂
My už svojich favoritov máme! 🙂
Zaujíma vás, ktorý produkt u nás vyhral svoje prvenstvo? Dozviete sa tak v recenzii začiatkom budúceho týždňa. 🌼
Ahojte priatelia. 🙂
Najbližšie 2 týždne si ideme “posvietit” na produkty značky Linola, určené pre suchú atopickú pokožku. Celá naša rodina trpíme atopickým ekzémom, preto som veľmi zvedavá, ako testovanie dopadne.
Poďte sa na to pozrieť s nami. 🌺
#test_linola3
Študent sa opýtal učiteľa.. "ČO JE TO LÁSKA?"
Učiteľ sa zamyslel a povedal mu: „Skôr, ako ti budem môcť odpovedať na tvoju otázku, choď a prejdi sa po pšeničnom poli. Prines tú najväčšiu pšenicu. Je tu ale jedno pravidlo. Môžeš ísť iba raz a iná možnosť ísť späť už nebude.“Študent teda šiel na pole. Na začiatku uvidel jednu veľkú pšenicu ale povedal si, že ďalej môže byť ešte väčšia. Potom uvidel ďalšiu, no opäť si povedal, že ďalej môže čakať ešte oveľa väčšia.
Keď prešiel viac ako polovicu pšeničného poľa, začal si uvedomovať, že pšenica už nie je taká veľká ako tie predchádzajúce, ktoré videl. Vedel, že tie najväčšie zmeškal a ľutoval.
Tak skončil a pobral sa späť k učiteľovi s prázdnymi rukami. Na to mu učiteľ povedal: „Nuž, to je láska. Neprestávaš hľadať tú najlepšiu, až si neskôr uvedomíš, že si tú správnu osobu stratil.
"A ČO JE TO MANŽELSTVO?" -opýtal sa študent znova.
Učiteľ mu odpovedal: „Aby som ti mohol odpovedať na túto otázku, najskôr sa prejdi po kukuričnom poli, nájdi tú najväčšiu kukuricu a vráť sa. Ale nezabudni na pravidlo! Môžeš ísť cez pole len raz a nemôžeš sa vrátiť späť.Študent šiel po kukuričnom poli, no tentoraz dával pozor, aby nezopakoval predchádzajúce chyby. Keď sa dostal do stredu poľa, vybral si jednu strednú kukuricu a s pocitom spokojnosti sa vybral za učiteľom.
Ten mu povedal: „Tentokrát si uvidel kukuricu, pozrel si na ňu a priniesol ju v presvedčení, že toto je tá najlepšia kukurica, akú si mohol nájsť. Keď človek prestane neustále hľadať a úprimne verí, že našiel to najlepšie čo mohol. To je manželstvo 🙂
Prisahám, že ja raz napíšem vlastnú knihu trapasov! 😂 Včera sme boli s polovičkou v kine. Samozrejme eňo ňuňo miesta v strede, aby bol výhľad, nie? 😉 Okolo nás všade ľudia. Pred kinom sme si dali kávu. Super nápad! 15 minút z filmu prešlo a ja si v duchu vravím "nedá sa svietiť, musím prejsť cez všetkých týchto ľudí na wc, lebo sa pocikám"... V kine v PP som bola 1x, tak mapujem situáciu, ktorými dvermi rýchlo ujdem na wc. Vpravo vysvietené dvere exit. Super! Vzhľadom k vážnosti situácie som rýchlo vstala, vyštartovala pomedzi ľudí a dole schodmi nenápadne bežala von. Avšak nevedela som, čo ma čaká :D Horko-ťažko som ich zatvorila, lebo sa otvárali. Pozerám okolo seba, kam som to vošla.. Predomnou schody, tam behom nahor, že konečne uľavím môjmu mechúru. No hádajte, kam som sa dostala? 😀 Do premietacej miestnosti, kde spúšťajú filmy 😂 Ešteže tam nikto nebol, lebo by som sa od hanby asi prepadla. Tak bežím opäť dolu a v duchu si nadávam, že sa buď pocikám, alebo budem musieť vo veľkej hanbe vojsť tými dverami zas do kina, prejsť popred plátno a druhými dverami sa dostať na wc 😂 Svitla mi nádej, lebo dole pri schodoch som našla ďalšie dvere EXIT, ktorými som sa dostala von z kina a teda aj obchodného centra 😅 .. V tom zhone som si všimla, že kľučka na tých dverách je len z jednej strany, tak som si položila do dverí balík vreckoviek a rýchlo bežala cez hlavný vchod na WC 😀 V kabínke som sa začala strašne smiať a v tej chvíli mi bolo jedno, že vyzerám ako posledný blázon 😅 So spokojným mechúrom som sa vrátila späť, zdvihla zo zeme vreckovky, nonšalantne otvorila dvere, s ktorými som opäť bojovala a za pohľadu minimálne 50 párov očí som sa poberala k svojmu miestu na sedačku. Suma sumárum som stratila 15 minút z filmu a len čo som si sadla, sme sa s priateľom na seba pozreli a začali sa nekontrolovateľne smiať 😂 Samozrejme, že mu bolo jasné, že som sa stratila 👏 Táto skúsenosť ma tak poznačila, že ma večer musel odprevadiť na vlak až k nástupišťu v PP a presne mi ukázať vlak, odkiaľ pôjdem, lebo ja by som bola schopná nastúpiť na opačný smer.. 😅 ... Ale takto medzi rečou som úplne v pohode a v živote sa mi darí 😂
Ja si v dnešnej dobe pripadám už ako idiot, keď v reštaurácii sedím a čakám na jedlo bez toho, aby som sa "hrabala" v telefóne, alebo si fotila prinesené jedlo. Taktiež nerozumiem tomu, že sa každý sťažuje, aká je dnešná doba zlá, chýba komunikácia a podobne, ale kto preto niečo spraví? :D Stačí zložiť telefón zo zorného uhla a pozrieť druhému do očí a vnímať, čo chce dotyčný/á povedať. Len toľko z mojej dnešnej úvahy z obednej prestávky, kde som si ničím nerušene vychutnala krémovú polievku z petržlenu a kuracie mäsko na víne s ryžou :D .. Fotku žiaľ nemám :D Zjedla som to skôr, než si to ostatní stihli odfotiť a zavesiť na insta ako #healthyfood #obedvovezi #podpormespolocnerozpadspolocnosti...
Materská dovolenka
Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
NECH PREŽIJEM ĎALŠÍ DEŇ! 🙂