Tak,začnem od začiatku...😊

Keďže doma sme mali už skoro 3-ročnú slečnu rozhodli sme sa pokúsiť sa o ďalšie bábo.Myslela som si,že to pôjde rýchlo keďže pri prvej dcére sme sa veľmi nenarobili.Tam to zariadila príroda..alebo ten nad nami😊Vysadila som antikoncepciu a každý mesiac sme čakali či sa jahôdkové dni dostavia alebo nie.Keďže som mala cyklus ako hodinky,prišlo to stále na 32.deň,vedela som že ak sa niečo bude diať zistim to hneď...Snažili sme sa presne 9 mesiacov kým som si našla tie vytúžené //.

Bol júl a chystali sme sa na dovolenku do maďarska so švagrovcami a ich rodinami.Všetko bolo ok,akurat som si všimla,že som nejako viac unavená, ale nejako som to neriešila.ešte na dovolenke som si so švagrinou robila srandu že čo ak prídeme domov a zistím že som tehotná.HAHA.Nejak som tomu neverila.Ale mala som pravdu..keď prišiel deň kedy som to mala dostať ale nič sa nedialo už som vedela,že asi niesom sama☺na druhý deň som si išla kupiť test,ktorý mi to potvrdil,ale zatiaľ som manželovi nič nehovorila.chcela som to mať najprv potvrdené doktorom.Keďže ja som veľmi netrpezlivý človek išla som k dr.hneď o 2dni.Na UTZ sa už namňa usmievala malá bodka-naša Bianka💗veľmi netrpezlivo som čakala kým pride manžel z práce aby som mu mohla oznámiť novinu.Mala som aj menšie obavy,ani neviem prečo.Veľmi veľmi sa tešil☺Neviem prečo,ale tajne som dúfala že to bude chlapec.Keď však prišiel deň a nám oznámili že to bude dievčatko vôbec som nebola sklamaná..práve naopak😊Celé tehotenstvo ubiehalo bez problémov.teda až na tehotenskú cukrovku ale to sa dalo zvládnuť.

Dni,týždne,mesiace ubiehali a termín pôrodu sa blížil.Na začiatku marca mi dr.oznámila že niečo sa tam dolu deje,že to vyzerá na marcové dieťa.TP som mala 4.4.2016.Podľa UTZ malá pekne rástla a všetko vyzeralo byť v poriadku.V 38.tt som mala poradňu kde mi dr.oznámila že "na budúci týždeň porodíme".Pýtam sa že uuuž?aj keď som to už chcela mať za sebou cítila som že ešte niesme pripravené.V pondelok som mala ísť na poradňu kde sme sa mali dohodnúť na termíne vyvolávačky.Celý víkend som bola nesvoja,preháňalo ma celú nedeľu.Veľmi som sa bála vyvolávačky keďže som otom čítala kadečo.V pondelok som sa s menšími obavamy vybrala na poradňu.bola som veľmi milo prekvapená keď mi dr. navrhla aby sme ešte počkali,aby som na Veľkú noc nemusela byť v nemocnici.V duchu som sa zasmiala keďže ja som po ničom inom netúžila len aby som sa vyhla Veľkej noci😄nemám tento sviatok rada.Ale na druhej strane mi odľahlo že to nemusíme vyvolávať nasilu...zatiaľ.Vraj ak sa cez sviatky nič neudeje budúcu stredu,t.j.30.3. idem na 100% na vyvolávačku.Doteraz som tak mierne po večeroch skackala na fit lopte,ale strach z vyvolavačky ma naštartoval tak,že som za každú cenu chcela aby sa na svet vypýtala sama.A keďže my s manželom sme obaja narodení 15-teho a staršia dcérka Emmka 25-teho,tak som veľmi chcela aby aj Bianka bola 25-teho☺

Bol piatok,25.3.,deti mali Veľkonočné prázdniny a tak bola aj Emma doma.Od rána som sa cítila nejako zvláštne,nemala som chuť do jedla ale nejak som si z toho nič nerobila.Okrem tých zvláštnych pocitov sa nič iné cez deň neudialo..Večer kým manžel kúpal malú,tak ja som si pomaly skackala na fitlopte a cítila som sa naozaj inak.Okolo 20:00 malá zaspala.My sme pozerali telku a okolo 20:45 prišla prvá bolesť.A vtedy som potichu začala sledovať hodinky.Už keď som cítila že nedokážem sedieť tak som povedala manželovi že to asi začína.On hneď vstal a išiel sa prezliecť.Vraj aby bol pripravený keby už trebalo isť😄sledovala som hodinky,pochodovala po byte a dýchala.keď to ani po 2 neprechádzalo rozhodla som sa volať doktorke že čo máme robiť.Bolesti som mala hrozne nepravidelné.dr.ma poslala do nemocnice nech ma tam pozrú a že keď to bude na pôrod tak jej mám zavolať a ona príde.Zavolali sme k Emmke babku a vyrazili.po ceste som mala len 2 silné a dlhé kontrakcie.Keď som však pred nemocnicou vystúpila z auta bolesti akoby úplne prestali.nechápala som.Išli sme na príjem kde nám otvorila naozaj veľmi "milá" sestrička s otázkou "a vy čo máte??",hovorím "BRUCHO!!!"Išli sme dnu kde na nás sestričky pozerali ako na nejaké parazity ktoré im prišli pokaziť nočnú.Pýtali sa ma čo a ako,zavolali primára ktorý mal službu nech ma pozrie.Ten prišiel ako nejaký frajer z pobrežnej hliadky a vybrechol namňa"ĽAHNÚŤ!".Za sekundu ma skontroloval a skonštatoval že som otvorená len na špic prsta čo je vraj na druhorodičku málo.Pričom moja dr.mi 4dni pred pôrodom tvrdila že som otvorená na 2prsty.čo som mu aj povedala ale povedal že to nieje pravda.Urobili mi ešte CTG kde síce kontrakcie boli,ale nepravidelné tak mi pán primár povedal že to sú len falošné kontrakcie a vraj ako druhorodička mám vedieť kedy rodím.Pichli mi ešte magnézium na zastavenie bolestí a poslali domov stým že sa mám vrátiť keď budú bolesti pravidelne každých 5minút alebo keď mi odtečie voda.Po ceste domov som ešte volala dr.aby vedela že sa nič nedeje a poslali ma domov.povedala som jej aj čo mi povedal primár,tak vraj nieje možné aby som bola otvorená len na špic prsta keď ona vie že v utorok som bola už na 2.Tak som sa jej zas opýtala čo ďalej tak vraj ak bolesti neprestanú a budú pravidelne každých 10minút mám jej volať

Išli sme teda domov,kde sme sa ešte trocha rozprávali s mojou mamkou.Hovorila som jej že mám pocit že sa budeme vracať,tak nech má mobil pri sebe.bývame v jednej dedine tak som ju poslala domov nech sa vyspí.Okolo 1:30 sme išli spať aj my.V pohode som zaspala.

Okolo 3:30 som sa zobudila nato že mám opäť bolesti.Zobrala som mobil a stopovala.Bolesti sa síce stupňovali ale boli hrozne nepravidelné.4,3,7,10 minút..stále inak a ja som mala v hlave to čo mi všetci opakovali-že kontrakcie musia byť pravidelné.Ležala som v spalni a dýchala,potom k nám však prišla dcérka a ja som sa presunula do obývačky aby som ju nezobudila.Tam som si v pohode predýchavala a zrazu to akoby prestalo,tak som si ľahla a zavrela oči.Vtom som zacítila že mi strašne treba na wc na veľkú.Na wecku som mala strašnú potrebu tlačiť,ale normálne ako pri stolici.No zrazu sa vomne niečo akoby pohlo,pozrela som do záchoda a tam krv,postavila som sa a zistila som že medzi nohami už mám hlavičku.Ešte však nebola vonku.Zakričala som na muža nech príde kumne,že rodím.on sa ma pýta či mi má doniesť šaty či ideme do nemocnice.tak mu hovorím že ja teraz rodím!videla som ako zozelenel 😀 no zachoval chladnú hlavu a hneď volal záchranku,kde mu po telefóne radili čo má robiť.povedali mu nech ma dá ľahnúť na rovné miesto a on mi chudáčik v tom šoku roztiahol uterák rovno na chodbu na podlahu 😀 presunula som sa do spálne na posteľ.Začala som tlačiť.Na 2 zatlačenia vyšla hlavička a na ďalšie 2 aj telíčko.išlo to ľahko keďže spolu sňou išla aj plodová voda.Emmka bola tiež pritom..ja som kričala,ona plakala ☹ 

Keď už bola Bianka vonku,neplakala,nehýbala sa a bola celá fialová.Tie veci čo mi v tej chvíli prebehli hlavou sa ani nedajú opísať..strach,zúfalstvo,bezmocnosť.Záchranár nám cez telefon povedal aby sme ju otočili dole hlavkou a buchli po zadku..vtedy sa prvýkrát nadýchla..konečne❤spadol mi ooobrovský kameň zo srdca.Vzala som ju a položila si ju na hruď,pozakrývali sme ju a ja som ju zohrievala vlastným telom.bol to neopísateľný a prekrásny  pocit,ktorý by som v našej nemocnici nikdy nezažila☺

Jediné čo mi je ľúto je,že máme iba túto jedinú vydarenú fotku,keďže po chvíli už prišla záchranka a začali nás vyšetrovať.Oni aj prestrihli pupočnú šnúru.Vzali nás do nemocnice.Tam mal službu ešte stále primár,ktorý ma ešte aj zjazdil že prečo sme sa nevrátili..no on ma v prvom rade nemal poslať domov.potom už mal asi naložené v gatiach tak s nami srandoval.Manželovi ponúkal miesto v nemocnici keďže som sa vôbec nenatrhla,vraj sme mu ušetrili vatu.A mne automaticky ponúkal nadštandard..poviem vám,keby som mohla vrátiť čas tak michalovskú nemocnicu obchádzam ako sa len dá.

Vďaka Bohu,môjmu manželovi a tomu pánovi na telefóne však všetko dobre dopadlo a Bianka je zdravá a krásna.síce nám dátum 25-teho nevyšiel ale nevadí☺

BIANKA sa narodila 26.3.2016 o 5:30hod.(približne) s mieramy 2570g a 44cm,9dní pred TP.

Za takýto rýchly a takmer bezbolestný pôrod vďačím aj skákaniu na fit lopte,chodeniu po schodoch a naozaj dlhým prechádzkam so švagrinou a ďeťmi😉

Dnes má Bianka už 7týždňov,je poriadne zarevaná 😀 ale milujeme ju nadovšetko,aj jej sestričku ktorá to všetko prežila spolu s nami❤