itmama15
3. sep 2020
2509 

Škôlka...

Veľmi ťažko sa mi o tom všetkom píše.

Toto je jedno z mojich najťažších obdobi. Snažím sa to brat rýdzo prakticky, rozumne, nepodlahnut panike, ale tie rana má ničia. Sú iba dve, ale ja mám stále pocit, že kdesi čosi mám. Chodím po svete a stále mi čosi chýba. Nikto necupita pri mne, nikto sa nemotka, nikoho nemusím poháňať, a mne to všetko bez nich príde prázdne...

Raketa to v škôlke odpálila raketovo. 10-minútový wau efekt nahradil 2hodinovy vreskot. Prvý deň, keďže neplakala som odchádzala do prace pokojna a info z telefonátov z prvej ruky usmerňovali moju náladu počas dňa. A že ich bolo požehnane.

1. Raketa neplače po mojom odchode (neregistrovala ho), 

2. Raketa zaregistrovala a nastal vreskot (2 hodiny), raňajky nezjedla,

3. Raketa sa ukludnila a išla na prechádzku s deťmi, držala sa učiteľky. Hrali sa s loptou. Zjedla prvá obed! Aj druhé. (prvýkrát v živote)

4. Pekne spala, zobudila sa bez placu a v tichosti odišla s mužom domov.

Doma veselá ako vždy až na okamihy, keď som spomenula škôlku. Večer sa tak zľakla, že idem do prace bez nej (išla som iba na wecko), že si utekala zobrať topánky a kričala: 

“Nezabudnite na mna”/“Nezabudnite ma”

Táto veta má poto m večer o druhej zobudila a vtedy to na mna prišlo, plakala som do štvrtej rana. Och moja bezbranná raketa, keby si ty vedela, aká chodím bez duše. Ty si moje srdce, ktoré som musela kdesi zanechať, aby si mohla rast. Šupli sme ju bez milosti na cely deň a bez akejkoľvek zmienky, na tvrdo a plávať a ty si sa chytila a držala ako mohla.

Dnes bol ráno protest už od postieľky, v šatni vreskot, v triede pocikanie (bola to skôr moja vina, zabudla som ju dať vycikat po večernom spanku, podľa mna by sa to nestalo), no a vraj potom kľud. Krásne sa hrala, trochu vymyšlala na preliezkach, tipujem, že kdesi na najvyššej bola, inak ok.

Nechce sa mi veriť, že moje dieťa padlo do kategórie “iba ranných vreskotov” aj keď závery po dvoch dňoch je skoro robiť... Všetci ma utešujú, že to je naozaj tak, že ju to prejde, od učiteliek, kuchariek, upratovačiek...

Keby vedeli... Nie, nepoviem ani slovo. Bojujem sama so sebou, ale kým sa dá, budem mlčať a nepoviem nič o diagnózach. Viem na 100%, že by hned na  ňu inak pozerali a to nechcem... Mňa drží praca. Šupla som si nástup v rovnaký deň, a bolo to pre mňa  vykúpenie. Doma by som steny zoškrabala a raketu by som v sekunde zobrala zo škôlky. Drží má ti “držať krok späť”, vydržať, necuvnuť...

Bojujeme ďalej a raketa, ty si píš, že na teba veľmi ľahko nikto nezabudne. Hlavne ja. Ľúbim ťa.

Drzim vam obom palce🤞

3. sep 2020

Drž sa, si tá najlepšia maminka na celom svete😘😘😘😍

3. sep 2020

Joj, ako presne viem a poznam ten pocit. Nas najmensi tiez vcera nastupil do skolky, chodi do triedy pre deti s NKS. Cely den nad nim premyslam. Ja som doma, ale cely den si vymyslam robotu, aby mi to rychlo zbehlo. Vcera bezal do triedy bez rozlucky, prezul sa a isiel. Dnes sa odmietol vyzliect, este sme len vosli, uz bol zbaleny na odchod. Nastastie neplakal, rychlo ho brala ucitelka aj obleceneho do triedy. Zajtra cakam revy. Cez den je inak v pohode. Ach tieto zaciatky.

3. sep 2020
4. sep 2020

strasne by som chcela vediet co si vlastne tie ucitelky naozaj myslia. do oktobra budem mat zaludocne vredy. drzim vam palce

4. sep 2020

@saty.predaj nechápem túto vašu poznámku, že čo si ucitelky naozaj myslia? Čo si majú podľa vás myslieť?

4. sep 2020

Môžem vedieť, prečo ste učiteľkam nevravela o jej diagnózach? Nie je to rypanie, skôr ma zaujíma dôvod. Lebo ja ako učiteľka to vnímam inak a teda isto by mi ako učiteľka pomohlo vedieť o dieťati závazne veci ktoré by mi pomohli pri jeho adaptacii

4. sep 2020

Musíš im povedať, že tam je problém ak ho máš na papieri, tomu sa prispôsobuje celý proces a prístup. To ti vravím ako učiteľka, to nie je bilag pre dieťa, to je pre mňa info, ako sa správať v určitých situáciách, de dieťa vyžaduje speci prístup. Inak podla mňa adaptacny proces je dobra vec a nezavrhovzla by som ho zvlášť pri dieťati s nejakou diagnózou.

4. sep 2020

@spy23 ja súhlasím. Ja tiež nemám rada keď niečo zamlcuju, potom sa niečo stane a ja neviem reagovať, lebo ratam so zdravým dietatom. A vypytovať sa rodiča, potom to berú osobné, ako útok ..

4. sep 2020

Ja mam z tychto clankov od zaciatku zmiesane pocity. Mam niekedy pocit ze mamicka moc porovnava,a prehana. Potom tam naozaj niekedy vidim mensiu odchylku. Potom zase mam pocit ze len to nafukuje zbytocne. A tak dokola. Diagnozu podla mna nemaju ziadnu.alebo som prehliadla. Takze nemala co vravet ucitelkam. Neviem sama co si mam myslet. Ale followujem dalej tento pripad hah

4. sep 2020

@spy23 mame diagnózu NKS a ADHD, oficiálne na papieri, ale všetko zistené len z mojej iniciatívy, myslím návštevy špeciálnej pedagogicky, logopedicky a pod. pediater nás nikam nepodieľal. Všetci nám odporučili škôlku, po všetkých terapiach, mala začala dobiehať všetko, reč je v omeškaní cca 1 rok, porozumenie max polroka, cikanie, papanie - ok, teraz zaostáva najmä v sociálnej oblasti, že nevie byt trpezlivá, ale hneď sa bachne o zem, že keď ju niečo hnevá, hneď kričí, nevie brat ohľad na druhých... ale to sa pri zápise neriešilo, vtedy sme nemali ešte diagnózu, a fungovať vedela, takze okrem jej “múch” som nemala čo povedať, len že je živšia a treba dávať na ňu pozor, čo samozrejme zistili.... nič, čo by bránilo fungovaniu a adaptácii, preto sme nechceli povedať nič a pediater nám to taktiež neodporučil, kvôli zaškatuľkovaniu, že ak bude problém, oni sa ozvú, a vtedy to oficiálne estelen začneme riešiť... psychologicka mi povedala, že z toho všetkého môže vyrásť a nemusí sa potom neskôr nič potvrdiť a môže nám to všetko narobiť galibu... mám rada čistý štít a všetko by som im vyklopila, ale viem, že v sekunde by sa na ňu zmenil pohľad, take moje skúsenosti, keď som niekomu povedala o diagnóze... ale rozumiem aj vášmu pohladu učiteľa, vy však máte právo kedykoľvek povedať, či sa niečo deje... ja sa každý deň pýtam, či je všetko v poriadku, a či netreba niečo zmeniť, zlepšiť, zatiaľ sú ok...

4. sep 2020

bolo by fajn uvedomiť si , že učiteľky sú s tvojim dieťaťom no takmer celý deň. Nie , ak by si povedala pravdu , nebol by určite problém. Zaujal by sa len adekvátny postoj/ metódy , čo dieťa s diagnózou vyžaduje. Rozmýšľam akú má učiteľ hodnotu . Vlastne viem , že veľmi nízku. Sa asi netreba čudovať , že väčšina vyhorie do dvoch rokov . Zodpovednosť za dieťa má , ale ridič .... vlastne ani neviem ako to celé nazvať. Je mi z toho smutno .

4. sep 2020

@itmama15 Tiež som učiteľka aj matka a práve som si poplakala pri vašom blogu, krásne . A urobila by som to presne tak isto ako vy .

4. sep 2020
5. sep 2020

@lenocka12345 tiež mám.take dieťa, do troch minút vies že je problém a nechápeš ako to mohli rodičia, lekár zamlčať a len čakáš, a hľadáš, aké má problémy, robím zadarmo.psychologa, a ostatné deti sú vzduch.

5. sep 2020

Mne sa zdá že ty bojuješ viac ako ona. Ona to dá ako pani a ty si zvykneš

5. sep 2020

@lenocka12345 rozumiem vášmu pohladu a prácu učiteľa si vážim, dokonca sama uvažujem, že by som sa dala na pedagogiku, ale zároveň vidím aj postavenie rodiča, ktorému nikto neverí, decko mu označujú za nevychovane, decko, čo je príliš normálne na špeciálnu skolku, malo normálne na normo skolku, samostatná diagnoza adhd alebo ovr, nie je dostatočná na predĺženie, ak nie sú pridružené iné zdravotné diagnózy, takze rodič nevie či dať/nedať, priznať/nepriznať, či žiť z lásky, alebo dať teda na dve hodiny na diagnostický pobyt na polroka, že možno potom z toho budú štyri hodiny a vám sa podarí aspoň na pol úväzku kdesi zamestnať, všade odporúčania do škôlky, “však uvidíte”, to mi snáď všetci povedali od logo, cez pediatra, až po neurologicku, lenže presne ako písali mamy vyššie, keď by som už na začiatku povedala adhd, tak to odbiehanie od stola už by nebolo detské odbiehanie, ale príznak diagnózy, ranné plače, už by bol znak nedozretej sústavy, a veľa iných veci, ktoré by mohli skreslit zbytočne pohľad na dieťa, myslím, že dobry pedagóg odhadne iné dôležité znaky, ktoré by boli nebezpečne v kolektíve, ako agresia, nezapájanie, izolácia... a nie “bežne” plakanie a odbiehanie dať ako dôvod, že dieťa do škôlky nepatrí, (reálne skúsenosti matiek adhd deti)... hocikedy môžete upozorniť rodičov, že sa vám nepozdáva niečo, to je úplne korektný prístup, lebo častokrát rodičia naozaj nevedia ešte o diagnózach, (ja som akčná matka, a rozdiel som si všimla v 1,5), ale nie všetky mamy to vidia, preto skolka postupuje korektne, keď dá odporúčanie na cppp, tak sme aj dohodnutí s pediatrom, keď bude niečo, ideme to všetko zoficialnit... skolka sa vo väčšine prípadov, takýchto deti rýchlo zbaví, nemáme miesto, pracovníci nie sú školení, potrebuju špeciálny prístup, ale viac sa nestarajú, kam to dieťa dať, pritom väčšina deti nepotrebuje špeciálny pristupy, len režim s disciplíny a viac trpezlivosti...

5. sep 2020

@itmama15 lenže je rozdiel škôlka s 25 deťmi a s 10. Disciplína je v poriadku. Ale pri špeciálne zaradených deťoch potrebuješ dvakrát toľko , ako som.pisala, na úkor druhých. Ja som zaradila dieťa s adhd- aj iné poruchy do skolkarskeho systému, malo navštevovať len speci škôlku, len si to vybavili , tak som j ho dostala na starost. Krásne som ho zaradila, ale koľko má to stalo života ... no nechci vedieť. Je to predsa celý deň, absolútne iný prístup, všetky deti naučiť sa správat k nemu, riešiť konfliktne situácie, celý rok som mala na starosti jedno dieťa. To neporovnavam s tvojim, to je na margo tej neuprimnosti voči učiteľovi. Veľmi zl e skúsenosti mám, keď ja hovorím rodičovi o problémoch, takže toto nerada robím. Som za úprimný otvorený kontakt zo strany rodiča.

5. sep 2020

@mooonika1975 no presne. Ja tiez neviem ci lutovat ci byt nahnevana. Sak je tu kilometrovy blog o tom jak to dieta sama "nezvlada" a da ho ucitelke k dalsim 20 detom vsak ved poplace a utecie od stola. Je to normalne. No neviem. Je mi cudne z tohto blogu

5. sep 2020

@itmama15 priznám sa , nechce sa mi to čítať . Len som to prebehla. Posledná časť ma zaujala, keďže to je nezmysel. NIKTO SA NEZBAVUJE DETÍ Z DIAGNÓZAMI. V bežných školách nájdeš autismus , aspergera , ADHD,ADD, deti čo nerozprávajú vôbec , dokonca bývalá kolegyňa mala Downow syndróm. Bežne je aj viac diagnóz v jednej triede. Aspoň ja som tak mala. Nikto nemal záujem sa ich zbaviť. Len jediný raz , keď išlo naozaj o najvyšší stupeň autizmu.

5. sep 2020

@lenocka12345 v škole už musia, to je veľký rozdiel v integrácii, do 5 rokov už štátne zariadenia väčšinou vylučujú, aj môj syn mal spolužiaka v škôlke s DS, asistentku mu robila mamina, a z 5 dni jej obmedzili na 2 doobedia, a prijatý bol, až po odvolaní mamy, pretože riaditeľka argumentovala,že miesto dá radšej zdravým deťom☹

5. sep 2020

@mooonika1975 ked tu pisete ze vas to stoji 2x tolko usila starat sa o taketo dieta a ze je to na ukor inych sa divite, ze existuju ucitelia, ktory to robit nechcu a nebudu a radsej sa ho zbavia

5. sep 2020

@dadka_bb precitajte si ten blog od zaciatku, skuste porozumiet tej diagnoze a mozno vam z toho nebude az tak cudno a zacnete chapat aj druhu stranu.

5. sep 2020

@saty.predaj sak ved prave. Sama ma s tou raketou co robit. A da ju do skolky ,kde ma ucitelka na starosti aj kopu inych deti. To vravim ze na jednej strane lutujem ze je ta malá iná,ale zamlcat to a dat ju na "starost" ucitelke len tak bez informacie o jej povahe atd. .je cudne.

5. sep 2020

@saty.predaj žiaden učiteľ sa nemôže len tak zbaviť dieťaťa. To ako si predstavuješ ? Že len tak prídem za riaditeľkou a poviem jej , že nech ho vylúči lebo ja ho nechcem ?
@itmama15 V škole nemusia nič . Poznám prípad kedy dieťa s ADHD,podľa mňa úplne v pohode bol, nevzali do niekoľkých ZŠ. V MŠ sa vylučuje ak je vyslovený problém , aj to je to posledné riešenie. Nerozprávam teraz o tom , že dieťa plače alebo odbehuje od stola. Už zo seba prosím prestaň robiť obeť .

5. sep 2020

@mooonika1975 koľko vás to stalo života... presne preto nechcú náročné, alebo iné deti. ja vám rozumiem, ale ako má rodič zabezpečiť, aby sa jeho dieťa zaradilo do bežného života, aby sa socializovalo, to proste nenatrenujete doma, bez pomoci škôlky/školy a rodičia možno naozaj usúdili, že speci skolka nie je pre nich, že zdravé deti ho budú ťahať vpred, neviem aké mal diagnózy, verím, že ste sa natrapili, možno práve preto by ste mali chápať, aké to je ťažké s takými deťmi pre tých rodičov, čo s ním musia zažívať, čo sa s ním namakali, aby sa vôbec mohol dostať do bežnej školy (reálne si viem predstaviť hodiny a hodiny driny)... a i napriek tomu ho beriete ako tazidlo pre ostatne deti, pre deti, ktoré nepredajú bežne samé bez pomocí, deti, ktoré môžete učiť empatii voči slabší alebo pomalším, tak ako je to napríklad v Dánsku, kde cielene robíš triedy či skupiny s normo deťmi a takými deťmi, a učia sa hlavne empatii a nielen dobrým výsledkom v škole/škôlke... reálne podporujú rozdielnosť deti akceptujú inakosť, prirodzene tolerujú takéto deti a je pre ne úplne bežne že im pomáhajú, nikoho nebrzdia vo vývoji...
@dadka_bb máte pocit, že som sa ho zbavila a utiekla od stolu? Všetko som konzultovala, kilometrové e-maily a hodinové rozhovory s odborníkmi, aby som naozaj neurobila chybu a neublížila a neohrozila malú alebo iné deti... stále som presvedcena, že takéto deti existovali aj za našich čias, a nikto z učiteliek to vtedy neriešil, žiadny speci prístup, adhd, nks... ak ste čítali blog, tak viete akým vývojom prešla a posledný polrok sme pracovali hlavne na socializácii a príprave do skolky... a viac to s ňou už nemám ako doma sama nacvičiť...

5. sep 2020

@itmama15 zatiaľ som to neprečítal všetko, ale zarazilo ma socializovat. Vy nechodíte do obchodu, medzi deti, do kina, do obchodov?? Sa nestretávame s inými detmi?? To je socializácia podľa mňa.

5. sep 2020

@itmama15 joj, porovnávať triedu tu a v Dánsku je odvaha. Videla som dokumenty, videla som aj počty. A aj na aký dlhý čas chodia do škôlky. Nejde v podstate tu o nič, len o to, že máš povedať a trochu to tej učiteľke zjednodušiť, aby nemusela ona prichádzať na problém . Osobne si myslím, že v klasickej škôlke dieťa so špeciálnymi potrebami neprospieva. Ja som síce to dieťa zvládla, ale len jeho komunikáciu s okolím. Všetko ostatné čo potrebuje, sa dá len individuálne, nie pri takýchto počtoch . Žiaľ. Nie je toto útok na teba, proste len sa zastávam učiteľky. Nič iné.

5. sep 2020

@itmama15 áno ty sa trápiš doma , my v škôlke. Ale je medzi nami rozdiel. Vieš aký ? Že ty vieš čo je tomu dieťaťu, vieš ako na neho , dokonca v papieroch máš aj odporúčania. My máme rodiča čo čuší ako voš pod chrastou a tvári sa akoby nič.... a verím , že nie som jedína , čo má po večeroch strčený nos v knihách lebo hľadám riešenie/ problém

5. sep 2020
5. sep 2020

@lenocka12345 prosím hlavne zachovat, slušnú konverzáciu, nikde zo seba nerobím obeť, ani nehrám mŕtveho chrobáka, jednoducho som sa rozhodla o diagnózach nehovoriť, moja dcéra nie je agresívna ani nezvládnuteľná a ten posun, čo dosiahla za posledný polrok má utvrdil v tom, žeby skolku mohla zvládnuť, či už zistite, že máte iné dieťa v 1,5 roku alebo potom v 3 rokoch, je to stále všetko na rodičoch, tak ako ste vy, hodiny a hodiny po nociach nad knižkami, lebo nikto vás nerieši však máte “čas” do troch rokov, potom v troch rokoch už má byt skolka, vy ešte neviete ci teda dieťa je ok alebo nie, takze reálne vlastne ani nemáte, čo povedať, to čo som riešila na začiatku blogu už neplatí, všetko pomaly dobieha, proste terapie, cvičenia pomohli, a ostalo nám posledné - skolka...neviem či ste reálne niekedy videli tie papiere, je tam zhodnotení stav s odporúčania napr. zaradiť dieťa do logopedickej starostlivosti, alebo do školy, žiadne extra opisy ako pracovať s dieťaťom, všetko si študuje rodič, zháňa terapie... aj nám, ako som viackrát tu písala, že jedinou odporúčanou terapiou v papieroch bola skolka, logo, špeciálna pedagogička, psychologicka, neurologicka, všetci “raketa smer skolka”, nič iné nemám v papieroch, logo povedala nič nespomínať, len že chodíte na logopediu, pediater nič nehovoriť, neurologicka treba skolku, špeciálna pedagogička, ak bude problém podám papiere, rozhodnite sa vy, či to poviete, psychologicka rovnako, tak sa teda reálne v zite to situácie rodiča, ktorý má dať dieťa do škôlky, má to v pspieroch, ale ak niečo poviete, decko mu buď nezoberú (malo miest, vaše dieťa za 2) alebo obmedzia hodiny, alebo počkáte na uplynutie adaptacneho obdobia, v rámci ktorého má skolka právo zhodnotiť stav, či je správanie dieťaťa nezvládnutelné v kolektíve... ja som sa rozhodla pre to druhé...

5. sep 2020

@mooonika1975 presne tak mám odhadu porovnávať dánsko a slovensko, lebo na toto nepotrebujete špeciálne vybavenie ani školenie, ani počty deti nelimituju rozvíjanie empatie, napr. reálny počet deti v škôlke má byt 20, prvé tri dni ich bolo len v raketovej triede len 14, spali 6, 2 učiteľky, na ruke jednej ruky môžem spočítať dni kedy je v “malackej” triede plny počet deti, pretoto má láka učiteľstvo, pretože je tu tolko možnosti ako búrať “mýty”, lebo všetko a všade je len o učiteľovi... s raketou sme chodili za bývalou pedagogickou v ms, to vám bol človek, pedagóg dušou, doslova vyhľadávala iné deti,akčné deti, bežne mala deti adhd,autizmom v triede, milovala take deti a nemala problém ich začleniť, vždy to bola výzva pre ňu, ale nikdy nie záťaž alebo žeby to robila na úkor zdravých deti, pracovala v bežnej ms, inšpiratívny človek... takejto pedagogickeby som nemala problém povedať o rakete pravdu, ale žiaľ, nie všetci sú takí otvorení inakosť, a ako píšete tiež by ste ich radšej zaradili do špeciálnej... napriek tomu, že tam nepatria...

5. sep 2020

@itmama15 dúfam, že si úprimná sama k sebe. Na ničom inom nezáleží. Nech sa vám darí. ♥️

5. sep 2020

@mooonika1975 ďakujem, za vás názor, aj vám nech sa darí.

5. sep 2020

@itmama15 posledné k tomuto tu celému , myslím , že slušnú konverzáciu som zachovala. To , že veci nazvem pravými menami ( aj keď by som to vedela ešte viac od srdca) neznamená , že konverzácia je neslušná resp by tam smerovala. Myslím , že si dosť"veľká" na to, aby som nemusela s tebou v štýle ťuťu muťu. Už ani reagovať nebudem.
1. Nechce sa mi to čítať
2. Nemyslím , že konverzujeme o tom istom

5. sep 2020

@lenocka12345 budem rada, ak prestanete citát moje články, ak vás nezaujímajú, nakoľko zbytočne potom vytrhávate z kontextu a ešte k tomu plytvate svojim časom na nieco, čo vás ani nezaujíma. pekný deň

5. sep 2020

@itmama15 aby som Vás vyviedla z omylu , keďže , už si vykáme. Milá mamička , ja Vaše články naozaj nečítam , teraz som narazila na prvý. A na Váš rozkaz aj posledný. Čítať sa mi nechcú Vaše komentáre , nie sú k veci a sú o tom istom dookola. Prosím , naozaj Vás prosím , už mi neodpisujte . Ďakujem Vám za pochopenie

5. sep 2020
Autor komentár zmazal

@lenocka12345 zaujimave, ze ste precitala prvy clanok a uz ste odbornicka. Navyse si myslite, ze to riesite slusnym stylom. Potom sa cudujete, ze vam rodicia nepovedia pravdu o svojom dieti

5. sep 2020

@lenocka12345 zrejme neviete o čom je špeciálna škôlka, či škola. Návštevuju ju detičky s DS, mentálnym postihnutím, autizmom, obrnou, atď.. Sú to deticky, ktoré ešte v 6r sú plienkovane, majú slabé porozumenie, učia sa základným potrebám,
nevedia sa obliecť, najesť, nemajú osvojenu reč.
Dieťa, ktoré sa vie samo obliecť, najesť, rozumie režimu, vie sa prispôsobiť, je empaticke, vie vyjadriť svoje potreby, zaostáva možno 1r, možno pol roka, či neposedné, tam jednoducho nepatrí.
To že sa dieťatko hádže o zem, či plače, je v týchto prvých dňoch úplne normálne. Na to je adaptácia.
Veľmi si želám, aby tieto detičky boli pochopené, integrované už v škôlke, je to pre nich nesmierny krok vpred, nová kapitola.
Buďte, prosím ku nim zhovievaví, oni za to nemôžu, majú svoje muchy, no tie sa časom stratia.
Dôležité je šťastie dieťaťa.
Neodsudzujte matky, niektoré pre to robia ozaj maximum.

5. sep 2020

@itmama15 chcem len povedat, ze stojim za vami a za vasim rozhodnutim, nespominat diagnozu, kym netreba. Viem o com hovorim. Mam dieta s diagnozou, viem sama, ze je mierne ine, ale prezentovanim jeho diagnozy by som mu len poskodila. Preco? Lebo zdaleka s nim ucitelky nemaju tolko prace, ako s "len" nevychovanymi normodetmi. Poslucha, respektuje ich, je to citlive, tiche, pokojne, vnimave dieta, iste, ma svoje "musky", ktore vsak nikoho neobtazuju... Presne ako pisete, ak by normodieta urobilo to ci ono, neposluchlo (co vacsina dnesnych deti az extremne neposlucha ak to porovnam napr. so svojim detstvom) bolo by to viac-menej ok, vyriesene hubovou polievkou maximalne, ale ak to spravi dieta s diagnozou uz fuha - je nesposobive, neda sa to s nim normalne vyriesit, lebo je "ine", automaticky za sa kazdou blbinou hlada suvis s diagnozou. Pricom, ak ide ozaj len o miernu odchylku je casto trufalost urcit, co je diagnoza a o co nie... Pretoze mnoho rodicov ani ziadneho psychologa neriesi, hoci by malo, neriesi hned xy specialistov, ked nejde s dietatom vsetko tabulkovo, mavnu rukou, vsak to ci ono prejde, vyrastie z toho ... Pritom su casto takito nediagnostikovami omnoho problemovejsi ako diagnostikovani, ale nemaju zatvorene dvere a nemusia zazivat predsudky ako ti diagnostikovami. A nejde len o dianostiku, fakt js to tazke s nmohymi aj normo detmi, ktore vsak nemaju spravnu vychovu, hodnoty...A co si tu budeme malovat falosne obrazky, casto je priznanie diagnozy diskvalifikaciou z roznych institucii, podujati atd. hoci by to tak vobec nemuselo byt. Nemazme si medove motuzy, ako to vsetci potrebuju vediet aby mohli s dietatkom vhodne pravovat - mnohi diagnozu maju len ako zamienku na odsudenie. Cest takym milym a obetavym ucitelkam, co si fakt potom sami o tej ci onej diagnoze nieco nastuduju a sami sa zaujimaju/ vzdelavaju, len aby mohli s dietatkom idealne pracovat... Ale takych, zial, az tak vela nie je, nie tolko, kolko by nade skolstvo potrebovalo (co sa na druhej strane ani nefivim, pri tom, ake je to narocne a podhodnotene povolanie). Toto pochopi ozaj len rodic, ktoreho sa to tyka...

5. sep 2020

Sledujem, ako sa tu pani učiteľky hája...ale moja osobná skúsenosť je úplne iná. Môj syn nastúpil do MŠ ako 3ročný, samostatný, sebaobslužný, len trochu živý neposedník....denne som počúvala pri preberaní, aký je nevychovaný, robí si, čo chce, odchádza od stola počas aktivít, nechce sa mu spolupracovať....a pritom vtedy nemal žiadnu diagnózu. Od učiteliek neprichádzalo nič okrem výčitiek, ponosov na to,že majú v triede 24 detí a nemajú sa čas venovať len jemu. Nevedeli a nechceli poradiť ako mu pomôcť a uľahčiť adaptáciu, miesto toho sa chodili sťažovať riaditeľke a my sme chodili k nej na koberček ako na klavír, dosť ponožujúce pri 3ročnom dieťati...prišlo to tak ďaleko, že ho začali zhadzovať pred celou triedou, a tak v záujme zachovania jeho psychickej pohody sme ho po 6 mesiacov zo škôlky vzali a začali riešiť odborníkov na vlastný podnet, záver ADHD, hyperkinetizmus a porucha pozornosti....

5. sep 2020

@itmama15 úplne súhlasím s vašim počínaním...nakoľko nejde o závažnú diagnózu, ktorá by dieťa vopred mohla znevýhodniť a vrhnúť ho do iného svetla v očiach učiteliek. Všade sa hovorí i integrácii a inklúzii, ale naša slovenská mentalita nieje na "inakosť" pripravená...a o školstve nehovoriac...na asistentov nie sú peniaze... radšej dáme prednosť zdravým deťom...

5. sep 2020

@itmama15 nenechaj si vziať tvoje presvedčenie, ja plne s Tebou suhlasim, ste obe pripravené, viac ako môj bojovník (moje ❤️), držím päste, všetko zvládnete. Toto sú nové začiatky, trvá to aj mesiac, ozaj. Urobila si dobre, tiež by som tak.
Čakám na vaše novinky, nám to veľa dáva, bo raketa je o pár krokov vpred a my sa vďaka Vám veľa učíme

5. sep 2020
5. sep 2020

Dobrý večer. Mám dieťa s autizmom a veru ťažši stav. A poviem Vám že keď som ju zo začiatku dávala do klasickej škôlky kde im ina nepripadala na prvý pohľad ale som ich oboznámila zo všetkými diagnózami čo dcérka má. Áno učiteľka mala blbé reči aby som ju dala do špecky ale zachovala som sa férovo. Keďže to tam dcérka nezvládala ani na ten kratučký čas išla do škôlky pre detičky s autizmom tam je jej dobre. Viete myslím že človek by mal byť férový a nevidieť len seba a svoje dieťa. My sme to skúsili aby bola medzi zdravými detičkami ale bola som úprimná a vzali ju aj s diagnózami. Ale uvedomila som si že by tam nenapredovala a že potrebuje špeciálny a individuálny pristup takže sme to zmenili. Áno Vaša dcérka je možno niekde inde je na tom omnoho lepšie ako čítam ale treba si uvedomiť že tie učiteľky niesu hlúpe. Oni to vidia že s tým dieťaťom niečo je. Celý ten vzťah učiteľa a rodiča nestojí na úprimnosti. Prepáčte ale to je len môj názor.

6. sep 2020

@jenny333 prepacte, ale je ine, ked je diagnoza vaznejsia/viditelnejsia a ked je ozaj mierna. Psychologia nie je exatna veda, to nie je ako v matematike, ze dva a dva su styri. Je obcas tazke podla mna aj pre odbornika urcit, kde je ta hranica, ze niektore dieta je len "zive" alebo uz ma Adhd, takisto kde je hranica toho, ze je niekto tichy, introvertny, plachy alebo uz je autista? To je aj pricina toho, ze niekedy pri rediagnostike po rokoch sa povodna diagnoza meni, pripadne vymizne. Nehoriac o tom, ze jeden odbornik, ktory dieta vidi, urci nekompromisne diagnozu a druhy povie, ze je to este v norme a podla neho to na diagnozu nie je (osobna skusenost). Takisto priznaky - su rozne a je ich vela pri danych diagnozach - niektore prejavy mozu u konkretneho dietata celkom chybat. To, co vy popisujete, ako len rodic ma byt ten uprimny, ustretovy a dokonaly by bolo iste super a ziaduce v idealnom svete, kde by bol ferovy aj postoj protistrany - skolky, skoly... Avsak velmi, velmi casto sa diagnozy chytia ako bicu na rodicov aj dieta a to nevravim o tom, ze mozu dieta s diagnozou odmietnut prijat, nedaju mu ani sancu (dovod sa vzdy najde) a rodic taketo dietata ma co akoze robit? Kam ho ma dat? Do speci skolky ci skoly? Tam predsa deti s nepostihnutym intelektom nepatria. Takisto tie povedacky o tom, ze vsetci v skolach, skolkach chcu vsetko vediet, aby vedeli ako s deckom pracovat... Ani ja sama som nikdy ziadne "odporucania" nedostala v zmysle - ked sa chova takto ci onak robte to alebo nerobte ono... Odporucania boli len v style - socializovat, navstevovat terapie a pod. - ziadny konkretny navod, ktory by som mohla dat ucitelke do ruky - na, s tymto "navodom na pozitie", bude vsetko ok... Neviem, mozno pri daktorych diagnozach take nieco je, ale zdaleka nie pri kazdej... Pri vsetkych detoch plati, aj pri tych s ozaj lahsimi formami diagnoz, ze potrebuju len vela lasky, pozornosti, vysvetlovania, podpory atd. Len tie nie "normo" deti toho vsetkeho potrebuju mozno o trochu viac ako ostatne. Ja plne chapem, ze v sucasnych skolach/skolkach, kde je na jednu ucitelku kopec deti na to asi nie je priestor, ale teda co teraz? Ja za to mozem alebo moje dieta ? Nechcela som, aby to sklzlo do tejto roviny, ale je to fakt: je to cele o peniazoch.Keby bola norma na ucitelku, ze moze byt v triede max. 15 deti a nie 30, nebol by taky problem s integraciou, bol by cas aj energia uciteliek to vsetko aj s roznymi detmi zvladnut... Ved pri takom pocte sa neda venovat poriadne tym deckam, vnimat ich, ani keby boli vsetky uplne vzorove, nieto este,ked je tam daky problem u niekoho. To by vsak muselo byt ovela viac uciteliek, viac skol... A kto by to zafinancoval, vsakze - v tomto state. Je to skratka velmi zlozity a komplexny problem, ale nech sa rodicom nik necuduje, ze sa s roznymi problemami svojich deti len tak nevytasia - maju na to dovodov az az - od netolerancie, predsudkov okolia po nefer pristup, kde ich skola/ skolka odpalkuje okamzite az po fungovanie v celom nasom "skvelom" systeme.

6. sep 2020

@luuubik chcela som len povedať. Že úprimnosť nadovšetko. Prajem všetko dobré aj Vám.

6. sep 2020

@jenny333 uprimnost je krasna vec, len sa moze obratit proti tomu, kto je ozaj uprimny... V duchu hesla, ze kazde dobro bude po zasluhe potrestane, co sa zial casto stava. Pekny den a vela stastia.

6. sep 2020

@itmama15 syn ma NKS, pisem z vlastnej skusenosti. Nebojte sa, ona to zvladne, vela veci sa zlepsi vekom. Niektore veci budu trvat dlhsie. Verte jej. Pracujte, ale uprimne napredovat a chapat bude veci, az ked bude na to zrela. Takze frustracia bude. Navyse dievcata s touto diagnozou vedia lepsie kompenzovat ako chlapci, ak je intelekt okej, tak pre malu je to lepsie. Co sa tyka uciteliek, dajte im spravy su tam odporucania od specialistov. Nie kazdy vie co vsetko tato diagnoza obnasa. Mne sa rokmi osvedcilo komunikovat, vysvetlit a prijat to tak ako to je. Musim priznat, ze som mala stastie na ucitelky v skolke, videli ze sama mam co robit, aby som sa zrovnala, tak sme spolu hladali cestu. Ved od 2 -5 rokov bol narocny.

7. sep 2020

Ja by som sa rozhodla rovnako ako ty ❣️
Sú učiteľky a učiteľky...

13. sep 2020

Začni písať komentár...

Odošli