Prečo/lebo - príčiny/dôsledok, Je/Sú, Na/Do...

Naše ďalšie úlohy od logopedičky.

Raketa je na úrovni 30-31 mesiacov v porozumení. Sklz 6-7 mesiacov. 

Vo verbálnom na cca 24 -26 m. V tomto pásme vraj zostaneme dosť dlho, lebo okolo druhého roka sa neberá "veľa" gramatiky. Ja sa však teším hlavne tomu porozumeniu. Je to citeľne lepšie, že chápe veci, aj keď ten rozdiel medzi rovesníkmi je "sakramentský". Vidím to hlavne ja, pri každej hre, kontakte, stretnutí s inými deťmi... Možno je to tou mojou hnusnou povahou, čo všetko vie preskenovať za pár sekúnd a nájsť rozdiel v "štandarde".

V každom prípade pracujeme na porozumení ďalej. Učíme sa opis situácií s navádzaním odpovedí na otázku Prečo. Moja raketa ju totiž začala aktívne používať. Super nie? Ale mňa to viac menej skôr vystrašilo, keďže to nie je klasické detské Prečo. Je to skôr napočúvaná fráza od môjho syna. Používa ju totiž v celom znení tak ako zvykne on: "Mami a prečo ľudia..." záver si už väčšinou doplní sama, podľa toho, čo ju práve zaujíma. Napr. Prečo ľudia cestujú vlakom"... Logo mi vysvetlila nech sa toho nebojím, že to nie je typická echolália, skôr fráza a je dobré, že vie, že ju môže modelovať podľa rôznych situácií.

Pri tejto úlohe pracujeme veľa s obrázkami, kde je nejaký problém a mohla by vzniknúť otázka "Prečo". Napríklad :

1. Chorý chlapec je u doktora. 

Prečo doktor vyšetruje chlapca? - Lebo je chorý. 

2. Chlapec sa kúpe. 

Prečo sa chlapec kúpe? - Lebo je špinavý/Lebo je teplo.

Situáciu na obrázku jej najskôr musím opísať. Chlapec je chorý. Bolí ho bruško, má teplotu. Je u doktora. Ten ho vyšetruje a potom na záver to preklopím do odpovede na otázku Prečo. Uvidíme. Podľa mňa je to "dosť" na jej chápanie, ale ideme nato.

Echolálie sa v poslednom čase akosi rozrástli☹ Samé frázy:

- To nie je fér. To je nuda. Celé scénky z PAW Patroly....

Syn je viac Kájo, ako Šimon, Ja som občas pani Martinová, hlavne, keď niečo rozleje, "Jééj prepáčte pani Martinová, rozliala som". No mixuje to rukami, nohami, hore/dole, vie si však všetko vykomunikovať, ale je to tak pritiahnuté za vlasy, že tŕpnem, keď si to niekto už skutočne všimne. Třpnem ako bude fungovať v škôlke, kde ju "ideme" dať bez diagnózy, aby nebola hneď "vysáčkovaná", doslova som posledné dni na ihlách a len chodím kukám na ňu aká je krásne drobnučká a ako sa snaží všetko dohnať a niekto by si na ňu "dolovil" povedať niečo, že tam nepatrí.. Ufff už teraz viem, že budem bojovať ako levica za ňu, pripravujem frázy v hlave, ale radšej nech ide všetko hladko, nech to spolu zvládneme a nepríde k žiadnej diskusie... Strach je moja najhnusnejšia vlastnosť.

Je/Sú cvičíme znovu na množných číslach, takže si zároveň opakujeme aj tie. Už teda nestačí povedať balóny, mačky, ale celou vetou. Toto je balón. Toto sú balóny.....

Posledná úloha je na/do. Trénujeme predložky klasicky s nejakým zvieratkom a napr. s autíčkom, pračkou, domčekom. Kam dáme zvieratko? - Do auta, Do pračky, Do domčeku... Kde je zvieratko? - Na aute, Na dome, Na pračke.

Raketa je inak fakt parádna. Mne sa splnil taký malý sen a za našou záhradou sa začali stretávať deti z ulice. Už sa to pomaly začína podobať našim detstvám, kedy nám stačila hŕba hliny a už sme si kopali rakety a ponorky. Aj raketa tam má svojich rovestníkov a dokonca si jednu malú susedku dotiahla aj na dvor a do izbičky. Obkukávala s čím sa hrá dievčatko, začala sa aj ona s tým hrať, potom chvíľu zase svoje, potom zase s kamkou... Je tak dobrá na detičky, neublížila by ani muške, pekne sa snaží deti chytiť vždy za ruky, nejakým tým svojim poločapato verbálnym spôsobom sa im snaží prihovoriť/zavolať hrať... Srdce mi pišťalo a výskalo a tancovalo makarenu. Prajem všetkým deťom detstvo bez tabletov s aspoň pár kamarátmi na kopci hliny.