Logo: - Pre koho, Pod, Moja/tvoja, Prečo - lebo - príčina

Ďalšia logo za nami a ja Vám teda idem odovzdať svoje nové úlohy a múdrosti. Hodina bola skoro ráno, takže raketu odpálilo už po 20 minutách. Prvýkrát som videla akú ma mizernú pozornosť. Doslova ju preplo a nasledoval "mód", kde nemala ani obraz ani zvuk. Priznám sa, že ma začal normálne pot oblievať, čo tá bude robiť v škole. Poviete si, že času habadej, to sa kopu vecí zmení, ale ja už to vidím. Hodiny a hodiny driny a námahy, kým dosiahneme aspoň "spodnú" hranicu pozornosti.

Napriek tomu stihla logo skontrolovať, či sme pracovali a či sme sa naučili, čo sme mali. Jééj a že sme to flákali. Jakosi je leto, akosi sa mi nechce, ani deťom, a už ma to akosi ani nebaví. Sama sa nútim sadnúť si k stolíku alebo na koberec. Verím, že v Septembri nabehneme na poctivejší režim. Cvičili sme však toľko, koľko sa dalo a predložky na/do, slovesá v tvare je/sú a základnú prípravu na otázku Prečo, sme zvládli.

Ideme znovu o level vyššie, a teraz už musí raketa sama zistiť príčinu. Vie tie svoje štandardne - prečo papá? - lebo je hladný, prečo pije? -  lebo je smädný. Ale teraz už musí na tú príčinu prísť sama. Napr. ukážem obrázok chlapca, ktorý plače a ukážem na obrázok chlapca s prasknutým balónom. Tak čo raketa dáme aj to? Už som si pripravila pre ňu dajaké fičurske obrázky, už sa len správne vedieť opýtať, čo mne väčšionu trvá pár dni. Ale všimla som si, že moja raketa rada počúva moje "kecíky" k obrázkom. Teraz mi už však dochádzajú nápady a snažím sa ísť cez knižky. Tak napr. prečo sa dievčatko hnevá, lebo nemôže ísť von a pod.

Okrem toho sme dostali predložku pre a pod. To budem robiť klasicky ako doteraz schovávať obľúbené hračky pod koberec, pod stôl a pod stoličku.... Prepoužívam veľa úloh, ale znovu mením iba otázku. Napr. Pre koho je táto mrkvička? - Pre zajaca.... Pre koho je les? - Pre medvede a pod.

Na záver perlička moje/tvoje. Teda špeciálne druhá osoba- ty, tvoje. Tu som presne nechápala ako to mám raketu učiť, takže tu tak trochu pletiem raketu, lebo neviem, či mám hovoriť v jej mene, či vo svojom. Do malej krabičky som pozbierala rôzne veci - rúž, "podprsenku", - jej šatky, čelenku a pýtam sa jej, toto je tvoje? toto je moje? a tak to nejak chomolím... Výsledok posúdi logo o ďalší mesiac...

Inak sa mením a húpeme dopredu aj dozadu. Posuny sú vidieť každý mesiac, vyjadrovanie je super, komunikuje už aj s cudzími, odpovedá na otázky, ak zachytí, že sa tie otázky priamo jej týkajú, dokonca opisuje aj veci cudzím a to napr. že tato je v robote, boli na rybách, a dokonca sa aj vypytuje čoraz častejšie svojpomocne zložené otázky: Babka idete do kostola? Ale škoda, že to zrovna babka hluchá nepočuje🙂 Je z nič perfektná dvojka🙂 Raketa kecá, babka nepočuje, babká kecá, raketa "nepočuje"...

No a čo sa zhoršuje, sú jej maniere. Začala byť vyberavá pri oblečení, o kludnom jedení sa zaspávaní môžem len snívať, príde mi to taký vrabčí tanec, dva kroky dopredu, jeden dozadu... Hop-čirip, snáď to dákam dotancujeme...