Keď Váš strach je najväčší motivátor
Strach je moja najhoršia vlastnosť. Vždy sa na začiatku všetkého zľaknem, bojím, opustím na dva dni. Môj muž to na mne neznáša a čosi už o týchto stavoch vie, keďže ma pozná od strednej. Aj na počiatku tohto blogu bol jeden veľký strach, opušťák, neznámo...
Teraz prežívam opäť strach. Strach z blížiacich sa zmien v našom zabehnutom režime. Je to ten známy strach, ktorý ma vie dokonale sparalizovať. Neznášam ho, och ako strašne. Často nad tým všetkým premýľam, prečo sa všetkého tak bojím. Je to také "typické" autistické, čo som na sebe zistia.a Vždy som si myslela, že som flexibilná a veľmi rada som to dokonca uvádzala do životopisu, ale nakoniec je pravda úplne niekde inde. Neznášam zmeny. Zmeny režimu, porušovanie pravidiel, nové situácie. Mám rada, keď veci klapu ako "hodinky". Ale život to presne vie,čo ma najviac "vyhejtuje", takže žiadny oddych, ale poriadna dávka strachu. Ale čoho sa vlastne tak bojím? Veď to vždy môže byť len "hop" alebo "trop", v každom prípade sa posuniem vpred buď skokom alebo pádom na hubu. Ale vždy vpred. Ok, teória zvládnutá, v praxi skutek utek...
Pár rokov dozadu som čítala článok, že žena po MD/RD sa cíti ako malé dieťa do škôlky. Potvrdzujem všetkými desiatimi. Je mi rovnako ako mojím deťom najlepšie iba doma. Tu je bezpečie, tu mi "nikto" nerobí zle, nemusím byť skúšaná ani testovaná, nikto ma nesúdi, je to taká moja dobre známa bublina. Ani mne sa z nej nechce, takže viem dokonale pochopiť moju malú raketu aké to bude aj pre ňu náročné "vykročiť" do neznáma.
Snažila som sa ju na všetko pripraviť. Pre mňa sa stala "dokonalá". Dostavil sa mi stav bezpodmienečnej lásky, ktorý bol pre mňa dovtedy len akési čítané "klišé". Bola som hlúpa pre rokom, nevzdelaná a málo "ostrielaná"... ani z polovice neľúim deti tak ako dnes. Sú čarovné a ja som definitívne fall in love🙂
Včera sa ma raketa opýtala: "Mama, ty si malý Ježiško?",,, Reku čo?🙂 "Nie, nie som, a ty si?" Ak niektorí nevedia, toto nie je "jej" vlastná otázka, je to v fráza z "bejbyšéfa", ale aj tak poteší, no nie?. V otázkach sa celkovo zlepšuje. Ako sme začali pracovať na "predpríprave" odpovedí príčina,/dôsledok - Prečo?/Lebo, odvtedy častejšie položí otázku s Prečo doplnenú vlastným záverom. To už nie sú echolálie, ale normálne jej to v tej hlave hrkoce, keď sa snaží položiť otázku podľa seba....
A decká, čo sa začali stretávať za našou záhradou, sú jednoducho topka. Ťahajú ju za "uši" vpred, opakuje a imituje, a rozvíja reč aj hru a to tak, že mám pocit, že mi v priamom prenose kvitne kvet pre očami. Tomuto môjmu dedzu škôlka neskutočne pomôže. To je fakt, to je odporúčanie, to je všetkými našimi odborníkmi jedina odporúčaná terapia na jej "vzdorovité" správanie. Ach už sa len zbaviť toho strašidelného strachu z nášho "odľúčenia", aby ho raketa zo mňa nevycitila... To sa na "Ježiška" nehodí🙂
Odporúčame
Určite to zvládnete, obe to zvládnete na 1...
Ked uvidis ako jej bude dobre..aj tebe bude ❤
Tak toto som potrebovala na dnešné ráno ❤️
Och ani nevieš ako mi píšeš z duše....ten môj strach...snažím sa s ním bojovať a uvažovať racionálne no niekedy ma totalne prevalcuje...
No o tebe, podľa tvojich článkoch,by som to vôbec nepovedala...držme si palce a pokoj v duši.🍀🤞
Mne je tiež najlepšie doma. Ale ja sa so strachom vyrovnávam tým, že sa mu vystavujem. Od malička mám strach z cudzích ľudí, z telefonovania, vybavovania. Preto som sa zamestnala na univerzite, kde musím telefonovať denne, denne vybaviť kopu ľudí, jednať so študákmi, z učiteľmi a navyše pri zápisoch a promóciách rozprávať pred 100 kusovým "Davom" Ale aj po 18 rokoch som z týchto nárazoviek pred prvým dňom nervózna jak pes. A nástup do práce po 6 rokoch bol hrozný. Pol roka vopred som doma revala, že sa nevrátim, že sa bojím. A stále som ešte ráno "nervózna"
len na okraj: strach nie je vlastnosť, strach je pocit 🙂
Veľmi držím palce... Ja som si od polovice augusta vymyslela, že sa vraciam do práce. Manžel už požiadal o materskú a ja som už napísala triumfalny mail do práce... A dnes som celú noc nespala, spotená, urevana, že načo???? Veď doma je tak dobre, ešte som.mohla tých pár mesiacov vydržať, ja to určite nezvládnem, po týždni ma vyhodia, atď. Tento tvoj článok má veľmi upokojil... Možno sa.dnes v noci aj normálne vyspím 🤷
@catherine1989 áno tiež nás to čaká v auguste,....len decka budú prvýkrát bez nás ale s bankami aj keď zatiaľ iba na štyri hodiny, Tie horory mám aj ja...☹ ja som svoj návrat odložila z januára na apríl,teraz z apríla na po prázdninách... A teraz reku však som mohla ešte čo konca roka kým sa zabehneme v kľude,ale vie že mňa by porazilo v septembri bez deciek... Musím mať už v hlave niečo iné...
Úplne chápem tvoj strach.
Si úžasná mama, ten kto vie čítať medzi riadkami, si je toho vedomý.
A tak, ako tvoja mala "Raketa" potrebovala veľa krát postrčiť a nabrať istotu, potrebuješ tu istotu nabrať aj ty.
Užívajte si leto, máte obe ešte dosť času.
Je správne mať strach a priznať si ho. Tiež budem tento pocit mať v pätách. To však nie je nič proti tomu, čoho sme sa báli pri príprave našich detičiek na život.
Nepochybuj, Raketa bude šťastná. Detičky ju potiahnu a ukážu jej pravú detskú radosť zo života. Ja verím, že to obe zvládnete.
Držím päste
@itmama15 neboj malinkej pomôže aj iné prostredie - babky, musí komunikovať...na škôlku super predpríprava😉naša má 2,5roka a naša komunikácia je asi takáto:bla-bla-bla-bla-BUM bla-bla-bla- NENI to je príklad že jej niečo padlo a nemá to....to bla-bla-bla je jej hatlaninka.....všetko obkecáva tou hatlaninkou a do toho pár slov ktoré ovláda😅chodí do škôlky trieda kde sú deti od 20mes.až 3roky a učiteľka vždy aká je strašne dobrá...aj doma je taká? nie, doma je ako čert😉celé dni len ja-ja-ja a moje-moj-moje😉tie základné slová ovláda, čo na tom že žene ani za páan nepovei teta ale len mama a každý chlap je dede😀tiež rozmýšlame nad logopedičkou ale zatiaľ tomu dávame čas, včera ma príjemne prekvapila keď v šatni keď odišla učiteľka do triedy povedala že teta - to bol pokrok, konečne to nebola mama😉
@itmama15 ahoj, ja som sla po 9 rokov do prace .. a vlastne prvy krat v zivote do prace .. boli to nervy hrozne a nakoniec v pohode ... hoci prve tyzdne ma vycerpavalo uz len sediet s tolkymi ludimi (rozumej 4-5) cely den v jednej miestnosti 😀 no a tiez pocit nekompetentnosti ktory sa nakoniec ukazal ze nebol odovodneny. drzim palce, zvladnete to!
Drzim palce... mojmu malemu dost pomohli jasle, uvidis, ze sa vela zmeni, ked zacne chodit mala do skolky.
Si úžasná aká si 🙂 no čo, že potrebuješ 2 dni, keď potom ideš ako raketa 😁
Ženy, ja som taká rada, že sa nebojím sama. Strach ma paralyzuje. Nástup po materskej, začať šoférovať., nový projekt v práci.... ja sa viem tak zožierať strachom. A potom to dáááám. Sme skvelé, aj keď sa bojíme. Do lesa ísť treba.
akoby som videla seba 😉
Začni písať komentár...
Uuuplne som sa v tom nasla, som presne rovnakaaa ❤️ držím palce ✊