Deň č. 302 - 306 Okamih šťastia

Pred pár mesiacmi som našla pri pošte stratený/hodený lístok. Bol to klasický malý biely kancelársky papierik. Keďže som ho mala pred nohami, zodvihla som ho a chcela odhodiť do koša. Papierik som si predtým prečítala, pretože som chcela zistiť, čo tu také nejaký dobrák napísal a chcel vyhodiť. Boli tam iba dve slová: "Okamih šťastia".  Napísané obyčajným modrým perom. Tento papierik som našla práve v deň blbec, keď Vám aj čierna mačka prejde 5x cez cestu a tak všetko vidíte extra "symbolicky". Strčila som si lístok do vrecka rifiel a išla ďalej... 

Stále som však premýšľala nad tým, čo tým chcel "básnik" povedať. Bolo to heslo, náhodné slovo, riešenie tajničky?.... Odvtedy som veľmi často premýšľala nad týmto slovným spojením. Ako vlastne to šťastie vyzerá? Čo je to ten okamih? V živote som bola/relatívne aj stále som šťastná, kým sme všetci tu, živí a zdraví a pod., ale akosi som nevedela prísť nato, čo je to ten "okamih"... Pri synovi som zažila silný okamih šťastia, keď mi na sone prvýkrát pustili jeho srdiečko. Úplne štandardný deň, bežná gynekologická prehliadka, ja plná plánov, čo mám v ten deň stihnúť a zrazu boom. V tej jednej jedinej sekunde som nevedela udržať slzy a aj keď som vedela, že som tehotná, brala som od toho okamihu úplne inak ako dovtedy. Bolo to tých najčudnejších pár sekúnd, ktoré som v živote zažila. Bola som šťastná aj viackrát samozrejme aj po narodení alebo prvých úspecho, ale žiadny ten sekundový okamih, emotívny a silný som už nezažila. Až...

Až znovu v jeden odveci deň, keď si bežne fungujete, napr. ako ja s raketou. Ideme si svoje, socializujeme sa kde sa dá a na jednom z našich krúžkov sa pri "kontrole" dochádzky ona sama prvýkrát prihlásila a povedala "TU". Vyšokovala nielen mňa, ale aj lektorku a ostatné maminky, ktoré síce nikdy nič nepovedali, ale predsalen vidia resp. "počujú", že to moje decko viac kričalo ako hovorilo... Ja som v tej jednej mikrosekunde, v tom okamihu, pocítila také šťastie, ako keď mi pustili prvýkrat srdiečko syna. Neviem prečo, taká banalita, taká obyčaj a pritom tak výnimočný okamih. 

Mojej rakete všetci zatlieskali a ja som sa nemohla ubrániť slzám, ktoré mi samé vybehli von bez toho, aby som ich stihla schovať "pred" publikom. Bežne neplačem, keď som šťastná, ale toto ma akosi "dostalo"... Prišlo to z čistého neba, len tak a urobilo z obyčajného dňa, deň s okamihom šťastia, na ktorý nezabudnem... Božinku, prajem aj Vám také čarovné čudné okamihy šťastia, ktoré prídu v tie najčudnejšie dni a môžu mať podobu iba krátkých slóv napríklad ako to naše obyčajné "TU"....