Datív, Protiklady a vety s "A"

Asi veľa mám nemá veľa termínov u logo počas korony. Ani my ich nemáme veľa, teda ani predtým sme ich nemali. Termíny u logo dostávame tak na 1-2 mesiace, takže všetko odmakáme doma. Pred koronou dostala raketa úlohu precvičiť datív, zlepšiť protiklady a začať používať "A" na spojenie dvoch veci.

Priznám sa, za celý ten čas som nevytvorila ani jednu novú úlohu. Nechce sa mi a vyťahuje staré otrepané, len inak podané úlohy. Napríklad datív cvičím na obrázkoch, ktoré som tu už dávala, len zmením smer otázky. 

Namiesto: Čo papa zajko? Použijem: Komu dáme mrkvičku?

Alebo s puzzlami to tiež využívam. Komu patrí toto zvieratko? A hľadáme zvieratkovú "mamičku".

Na cvičenie s "A" som používala hociaké obrázky, zvierat, dievčat a chlapcov s činnosťami. Vždy som pred ňu položila dva obrázky a ona povedala: Mačka A krava, Číta A spí, a pod... Teraz herečka už pritom viac šaškuje, takže si vymýšľa zvieratá, ktoré na obrázku nie sú a chichoce sa, keď vidí, že sa "rozčuľujem"....

Protiklady, precvičujeme klasicky na obrázkoch. Rozlišuje: Veľký/malý, čisté/špinavé, plný/prázdny, horúci/studený, deň/noc, upratané/rozhádzané, učesané/strapaté, zapnuté/vypnuté... vie aj doplniť protiklad, keď ukažem obrázky, toto je mladý človek a toto je... alebo pekný a škaredý... 

Ale celkovo máme ešte medzery v porozumení. Abstraktné veci "predstav si", čím by si chcela byť" také mi veľmi ešte nerozumie. Ale bežné fungovanie v spoločnosti je super. Hnevy a amoky zostali skôr iba po zobudení, a samozrejme, pri nenaplnení požiadaviek, ale to proste žiaľ musím ignorovať, ale toto fakt nefunguje. Tie jedy má furt, aj keď idem do 1254 miestnosti, škriekať bude aj polhodinu o tom svojom, či ignorujem, či reagujem, pol hodinu bude trepať to svoje.

Podarilo sa nám inak viac ako nemožné. Rozvinuli sme hru, kto čítal môj posledný článok, vtedy som sa zmierila s tým, že ostanem skôr pri tej manuálne hre, nie pri skutočne hravej. Pred narodeninami som sa náhodne spýtala, či tomu rozumie, že bude mať narodeniny, aj tortu a darčeky ako jej brat. "Darček" zaregistrovala a tak som sa ju snažila navodiť, že čo by chcela. Veľmi si obľúbila PAW Patrolu, tak som sa jej spýtala, či by chcela niektorého z nich... Jéééj vždy potom sa ma pýtala, či jej kúpim darček, celý mesiac pri prezliekaní sa ma potom pýtala, či bude darček. A keď ho dostala, panu madovú, tri dni som o nej nevedela. Normálne príbehy si s nimi rozprávala, spať s nimi chcela, ráno sa zobudila, utekala rovno sa hrať. Ešte dodnes ich vláči všade so sebou, dnes dokonca : "Dedko, pozrite mám patrolky".... každého ukázala, každého pomenovala... joj ďakujem, že ma osvietilo a konečne som trafila do čierneho... Babíky a koláčiky, zachvíľu pridám na bazoš, lebo to asi nebude naša parketa🙂

Och je tak čarovne hravá teraz, že sme s mužom "namäko" z nej. Teraz je čas s ňou veľmi príjemný a už nepočítam čas, kým zaspí a kým prejde deň, ale snažím sa ho užiť všetkými desiatymi, vdýchnuť a zapamätať si jej vôňu, spomaliť čas/život/deti.... Som doma skoro 5,5 roka a ja stále cítim, že som si ich "neužila". Fakt neviem, kde je ten čas, kam išiel, ale hanbím sa za seba, lebo zrazu už mi nie je dobrá žiadna práca a ja stále túžim byť iba s nimi.... Oficiálne si potvrdzujem diagnózu: Mama a prajem ju každej žene, a hlavne všetkým workoholičkám, ktoré mali/majú také vyhlásenia ako ja a potom dostali deti, ktoré si ich pekne krásne namotali na špagátik🙂