Objatie lieči...❤
    (.. trochu dlhší článok..... so všetkým súhlasím)
    Vedci hovoria, že deti, ktorým sa dostáva viac dotykov a objatí, majú vyvinutejší mozog

    Nič sa nedá prirovnať k vrúcnosti a bezpečiu toho, keď vás vo svojom náručí objíma milovaná bytosť. Prostý akt odovzdávania a prijímania úprimných objatí vám dokáže celkom zmeniť náladu.

    Cítite sa milovaní, dôležití, bezpeční a jedineční. Nie som si istý, či vôbec existuje nejaká činnosť, ktorá by dokázala nahradiť pocit odovzdania a prijatia objatia.

    Je dobré, že čo sa týka objatí, je dávať to isté, čo prijímať, že áno? A teraz veda hovorí, že vďaka nim môžete byť múdrejší.

    Malé deti a vývoj ich mozgu prostredníctvom dotyku
    Keď uvažujeme o učení, máme na mysli čítanie, štúdium, používanie našich rúk, počítanie a ďalšie postupy. Ako malé deti sme začali objavovať dotýkaním sa vecí.

    Ako prvý z našich piatich zmyslov sa vyvíja hmat. Pomocou neho sa novorodenec musí orientovať vo svojom novom svete.

    „Pôrodný plač, utíšenie, prebudenie, aktivita, odpočinok, plazenie (pohyb smerom k prsníku), familiarizácia, sanie a spánok.“

    Len čo nastane pre matku a jej dieťa fyzické bezpečie, je čas na kontakt prostredníctvom kože a na navedenie dieťaťa k dojčeniu. Už len držanie dieťaťa počas prvej hodiny, bez ohľadu na dojčenie, môže pomôcť normalizovať jeho telesnú teplotu, srdcový pulz a rytmus dýchania.

    U mnohých detí tiež znižuje množstvo kriku. Súčasne s tým matka vylučuje viac relaxačných hormónov. Tiež sa to stáva časom vytvárania pút medzi matkou a dieťaťom. Ak dieťa drží aj otec, začínajú sa vytvárať putá i medzi nimi.

    Prínosy masírovania dieťatka
    Do tejto skúsenosti vytvárania pút môžu byť začlenené aj masáže bábätiek. Ten istý článok v časopise Stanford´s Medicine uvádza celý rad prínosov. Podľa Maureen McCaffreyovej, certifikovanej masérskej inštruktorky v Packardovej detskej nemocnici, týmito prínosmi sú:

    lepší spánkový režim dieťaťa
    dieťa si zrejme viac uvedomuje, že je milované, prijímané a v bezpečí
    zlepšené trávenie a vyprázdňovanie
    rýchlejšie priberanie
    matka a dieťa pôsobia uvoľnenejšie
    u detí sa zlepšuje neurologická činnosť
    Fascinujúce bolo tiež zistenie, že bábätko ešte predtým, ako dokáže chodiť alebo poznať slová pre časti tela, už chápe, že jeho ruka a noha sa hýbu podobne, ako u inej osoby. Napodobňovaním spôsobu pohybu inej osoby je schopné hýbať sa aj dieťa. Práve tento proces umožňuje imitovanie a neskôr aj empatiu.

    Štúdia sa zamerala hlavne na pohyb končatín ako formu senzorickej stimulácie. Zistili, že pri desiatich minútach každodenného dotýkania po dobu desiatich týždňov bábätká menej „hnevali“.

    U bábätiek s dvadsiatimi minútami každodennej hmatovej stimulácie po dobu desiatich týždňov sa zlepšili výsledky vývoja. V prípade predčasne narodených detí hladenie ich končatín a ich mierny pohyb preukázali priberanie, dlhšiu bdelosť, väčšiu mobilitu, lepšiu adaptáciu na opakované podnety a uvedomovanie si svojich tiel.

    Po roku zaznamenali veľmi dobré výsledky v hmotnosti, raste a motorických zručnostiach a mali zmiernené symptómy miernej neurologickej dysfunkcie.

    Oxytocín a objatia
    Oxytocín je hormón a neurotransmiter, ktorý sa nám vytvára v hypotalame a je vylučovaný našou hypofýzou. Jeho hladiny stúpajú pri dojčení, orgazme a objatiach. Čo sa týka účinku na bábätká a ich vývoj, oxytocín prispieva k vytváraniu pút medzi matkou a jej dieťaťom.

    To by mohlo vysvetľovať, prečo dojčenie zvyšuje žene hladinu hormónov. Má sklon pestovať pocity dôvery, blízkosti vzťahu a materského inštinktu či starostlivosti.

    Pôvodne bol známy ako hormón, ktorý po svojom uvoľnení do krvi pomáha pri kontrakciách maternice počas pôrodu a navodzuje pôrod. Neskôr sa zistilo, že reaguje inak, keď je vylučovaný do mozgu. Vtedy má rôzne účinky na naše kognitívne, emocionálne a sociálne správanie.

    Keď počuli pišťanie, oxytocín tie zvuky zosilňoval a robil ich dôležitejšími. Vedci teoretizujú, že by to mohlo súvisieť s tým, prečo niektoré matky tvrdia, že dokážu rozoznať plač svojho dieťaťa od plaču iných.

    Ďalšia štúdia uverejnená v American Psychological Association testovala ženy v rôznych stupňoch tehotenstva – v prvom trimestri, treťom trimestri a prvom mesiaci po pôrode.

    Zistili, že viac žien s vysokými hladinami oxytocínu v prvom trimestri si so svojím dieťaťom vytváralo lepšie putá.

    Ženy, ktoré si vysoké hladiny oxytocínu udržali počas tehotenstva aj mesiac po pôrode, si so svojimi deťmi vyvinuli bližší vzťah. Mali sklon spievať im zvláštne piesne, používať osobnejšie, konkrétnejšie spôsoby kŕmenia či kúpania svojho dieťaťa, a podobne

    Celkové chápanie toho, ako oxytocín vplýva na naše emocionálne a sociálne správanie, je trochu zložité.

    V podstate je to tak, že keď ste s nejakým jednotlivcom či skupinou jednotlivcov a zažívate interakciu, ktorá ako pozitívna skúsenosť aktivuje vyššie hladiny oxytocínu, potom budete tých jednotlivcov považovať za bezpečných, dôveryhodných a vytvoríte si k nim náklonnosť.

    Naopak, ostatných, ktorí sa od tých jednotlivcov líšia, budete potom vidieť ako menej spoľahlivých, nie bezpečných a budete sa mať viac na pozore. Ide o jednu z metód, akými si zakladáte svoj „kmeň“ priateľov a určujete, kto je vaša rodina.

    Navyše to môže zohrávať úlohu vo vašej sociálnej pamäti. Vďaka vylučovaniu oxytocínu vníma vaša pamäť nejakú konkrétnu udalosť priaznivejšie, než takú, pri ktorej sa oxytocín nevylučoval.

    Čo má toto spoločné s objímaním vášho dieťaťa a vývojom mozgu?

    Kvôli jeho zložitej povahe vedci oxytocín ďalej skúmajú. Dôležité je však pochopiť, že to, ako vnímame priateľov, rodinu a neznámych a ako medzi sebou po emocionálnej stránke vzájomne komunikujeme, je rozhodne faktorom v našej pamäti a správaní.

    Platí to pre bábätko, ktoré si prvýkrát vytvára svoje chápanie sveta založené na tom, ako interpretuje konanie tých, ktorí sú v jeho okolí.

    Záverečné úvahy o objatiach a deťoch
    Zdá sa, že veda sa stále len snaží nájsť vzorec toho, prečo je objatie také dôležité a ako ho prijíma náš mozog vo vzťahu k nášmu vývoju. Ukazuje sa, že väčšina rodičov to aj tak chápe. Výsledky objímania bábätka, dieťaťa, vášho tínedžera alebo partnera dokáže rozoznať väčšina z nás.

    Všetci túžime po pocite bezpečia, dôvery, lásky a dôležitosti. A prosté objatie tie pocity v každom z nás pestuje. Navyše, nemôžete niekoho objať bez toho, aby ste objatie sami neprijali! Už to samo osebe je úžasné!