Dnes je každý fotografom. Postačí smartfón vo vrecku, veľa megapixlov, šikovná aplikácia na vylepšenie nacvakaných obrázkov a môžeme zdieľať na facebook.

Mnohým to stačí a tešia sa z pekných fotiek svojich ratolestí na pieskovisku, hojdačke, ihrisku alebo na prechádzke v parku. Občas pri zabíjaní času natrafíme na profesionálne fotografie alebo na fotografie kamarátov, ktoré vyzerajú lepšie. Vačšinou si povieme, že to bude určite kvôli drahému fotoaparátu, ktorým to bolo odfotené.

Je to pravda aj nie je. Drahý a kvalitný fotoaparát je skutočne nástrojom, ktorý má veľký vplyv na obrazovú kvalitu, no má jednu veľkú nevýhodu – urobí iba to, čo mu poviete vy. Vy ste tými, kto musí nájsť vhodný motív, kto umiestni postavy do rámčeka, kto nájde správny uhol, aby to všetko vyzeralo dobre a vy ste tými, kto v správny okamih stlačí spúšť. Ak toto nespravíte tak ako treba, môžete držať v ruke najdrahší fotoaparát na svete, ale lepší výsledok ako s mobilom nedosiahnete.

Poďme sa spolu pozrieť na to, ako sa dá jednoducho a iba s malou zmenou vo vašich doterajšich fotografických návykoch, dosiahnuť lepší výsledok.

Nebudem sa venovať nastaveniam fotoaparátu, tento článok nie je o technike. Účelom bolo ukázať vám, na čo si dať pozor a aké rozdiely môžu byť medzi fotografiami z toho istého miesta, pri rôznom uvažovaní fotografa. Výsledok bude taký, že vaše fotografie možno nebudú vyzerať profesionálne, ale určite sa budú odlišovať od fotografií vašich kamarátok.

Zobral som na prechádzku Barborku a Rebeku, dcéry mojich kamarátok a asi pol hodinku som ich fotografoval. Bol slnečný deň a konečne nefúkal silný vietor. Schyľovalo sa k večeru, slnko pomaly zapadalo a jeho lúče začínali mäknúť. S výnimkou prvých ranných zábleskov svetla sú tieto svetelné podmienky tými najideálnejšími pre fotografovanie. Slnko svieti zo strany, na rozdiel od poludnajšieho svetla, ktoré je veľmi intenzívne a vytvára nežiadúce tiene.

Našli sme rozkvitnutú čerešňu a začali sme. Fotografoval som proti slnku, pretože osobne takýto spôsob mám rád a výsledok sa mi vždy páči. Pozrite sa, ako sa mení charakter fotografie, ak neurobíte nič iné, iba zmeníte vzdialenosť od detí. Dievky som posadil pod čerešňu a nechal som ich rozprávať sa.

Krok po kroku

• Vzdialenosť niekoľko desiatok metrov od stromu. Slnko svieti priamo do objektívu, vidíme celú scénu, dievčatá aj strom, v popredí kus plota, v pozadí krajinu, ktorá nás nezaujíma. A všetko je to veľmi presvetlené.

• Podišiel som bližšie, stratil sa nám rušivý plot a taktiež rozptyľujúce pozadie krajiny. Dievčatá vidíme iba o málo lepšie, no stále máme veľa svetla, pretože slnko nám svieti do objektívu.

• Tu už nastáva rozdiel. Keď som sa posunul ešte viac k dievčatám, dostal som sa do tieňa čerešne, ktorý vďaka zapadajúcemu slnku už bol dlhý. Zároveň som sa zbavil priamych lúčov slnka a pozrite, aký rozdiel to urobilo na fotografii.

• Ak podídem ešte kúsok bližšie, zbavím sa presvetleného vrchu koruny čerešne a fotografia bude kontrastnejšia, dievčatá jasne viditeľné a celé to dostane príjemnú atmosféru.

• Kto by chcel väčší detail, môže prísť úplne blízko.

Poznámka: všetkých 5 fotografií bolo zhotovených s rovnakým nastavením fotoaparátu.

• Väčšina z vás robí fotografie postojačky, vezme mobil, postaví sa nad dieťa, zamieri a cvakne. Tak bola spravená aj táto fotografia.

• Skúste nabudúce zmeniť uhol (nemusíte si hneď ľahnúť na zem ako to často robievam ja), postačí, ak urobíte snímok z podrepu. Vidíte rozdiel?

• Rovnaká situácia, záber postojačky, záber z podrepu.

• Ako sa ešte pri tej čerešni odfotografujeme? Ak sa dá (a tu sa to dalo ľahko), skúste vyliezť na strom a zamieriť odtiaľ. Alebo pošlite na strom deti 🙂 Tieto dve fotografie berte iba ako inšpiráciu, nemusíte loziť po stromoch ak sa vám nechce 🙂

Pod čerešňou sme mali slnko ešte trochu silné a svetlo v tvári bolo intenzívne, no keď sme končili a presúvali sa domov, podmienky začali byť úplne ideálne a mohli sme urobiť aj niekoľko fotografií s priamymi lúčmi v tvári.

• Sami vidíte, že lúče vytvorili pekné teplé svetlo a ideálne osvetlili dievčatá aj okolie. No má to jednu chybu, ktorú často robíme. Necháme na fotografii svoj tieň. Takmer vždy si to všimneme až doma pri pozeraní fotiek, ale už tam ten nežiadúci tieň je. Čo s tým, veď slnko mi svieti do chrbta a tieň tam predsa bude vždy?

• Posunieme sa do strany a zmeníme uhol. Dievčatá sú stále pekné, aj príroda je pekná, no my tam viacej nevyrušujeme.

A na záver sme chceli ešte fotografiu s tými peknými rozkvitnutými výhonkami. Aj to sa dá urobiť rôzne.

• Jedna možnosť je tá, že deti postavíme vedľa seba, povieme im, aby sa nehýbali a pozerali na nás, zamierime a cvakneme. A budeme mať fotografiu, akých máme milión, len pozadie bude odlišné.

• Druhá možnosť je, že využijeme svetlo, ktoré nám slnko poskytuje, presunieme sa, dievčatá sa otočia k nám a urobíme iný typ portrétu.

• A ešte jeden posledný záber so slnkom oproti. A máme dve fotografie s rozkvitnutými výhonkami, ktoré sa odlišujú od davu.

Verím, že som vám poskytol niekoľko námetov ako zmeniť svoje uvažovanie pri fotografovaní detí na krátkej prechádzke a teším sa, že v diskusii k článku pripojíte niektoré zo svojich jarných výtvorov.

Všetky fotografie, ktoré ste videli, sú neupravované. Iba teraz na záver vyberám z celého fotografovania dve posledné, ktoré úpravou prešli. 

Teším sa na vás pri ďalšom pokračovaní tohto seriálu.

Článok bol vytvorený v spolupráci s fotograf Igorom Stančíkom www.igorstancik.ephoto.sk