Keby som mal s trochou nadsádzky uviesť niekoľko dôvodov, pre ktoré sa oplatí byť otcom, určite by som uviedol tieto:

Animáky

Vďaka otcovstvu som si začal vychutnávať návštevy kina. Animáky sa vo fabrike na sny vyrábajú aj pre rodičov a neraz sa nám stalo, že sme sa nevedeli dočkať pokračovania. Prvé Autá boli výborné, ale v istom období, po „tisícom absolvovaní okruhu“ som už ja nemohol. Za zmienku určite stojí Dračia séria, ktorú sme dokonca na môj podnet videli v kine trikrát. Som rád, že aj takéto povinnosti so sebou prináša úloha rodiča - otca.

Rozprávky

Ďalšiu oblasť, ktorú si so synom vychutnávam, je objavovanie detskej literatúry, ktorú som doteraz nepoznal alebo som pozabudol detaily. Rozprávky som síce už tak intenzívne neprežíval, ale pri tých lepších kúskoch som si to vedel vynahradiť obdivom k ilustráciám a kvalitnému jazyku. Objavil som si fakt pár čarovných knižiek. Doba pokročila a rozprávky som začal počúvať aj v aute ako audio knihy. Aj tam máme svoje obľúbené. Došlo dokonca na oprášenie slovenskej klasiky. Naposledy zarezonovali Nebojsa a Tri prasiatka (aj s hudobnými vložkami).

Starí priatelia

Keď sme sa po skončení výšky porozchádzali do rôznych kútov Slovenska a Európy, stretnutia s dobrými kamarátmi boli zriedkavé. Niečo sme registrovali vďaka „social a online“ prepojeniam, ale stále to bolo málo. Až keď sme pre otcov s deťmi začali organizovať každoročne chaty v žičlivej komediálnej atmosfére „S tebou mně baví svět“ veci sa pohli. Takmer nikto z pôvodnej zostavy prvého ročníka si nenechal ujsť pokračovanie. Áno, vďaka otcovstvu sme sa opäť začali stretávať so starými kámošmi. Ďalším veľkým plusom týchto našich stretnutí je evidentné zocelenie našich detí a ich väčšie vykročenie k samostatnosti😉

Ak tieto dôvody nie sú pre niekoho dostačujúce, tak DÔVODOV BEZ NADSÁDZKY je oveľa viac a majú aj svoju váhu. Treba si ich ale pestovať a objavovať so svojimi blízkymi.

Igor 🙂

Tipy oteckom: 3 oteckovské rady pre pokoj v novopečenej rodine alebo čo všetci aj tak vedia,

3. pokračovanie

V poslednej sérii trojice tipov sa nechystám povedať nič nové, ale aj tak si myslím, že je dobré to počuť, aby si otcovia uvedomili, že to vlastne sami dobre vedia a ide iba o to, aby sa snažili uviesť to do praxe. Princíp je jednoduchý. Pokúste sa aj v tomto náročnom období aspoň z času na čas robiť veci, ktoré vás bavia. A najlepšie oboch spoločne.

1. Návštevné hodiny u nich doma

Máme našťastie veľa priateľov a radi sa s nimi stretávame. Pred nimi nemusíme strúhať formu, rozumejú nám ako málokto a môžeme od nich žiadať aj netradičné veci. Jednou z nich je aj to, že sa k nim môžeme pozvať na návštevu. Stačí zbaliť dieťa s výbavičkou a vyraziť ...

Zmena každodenných kulís spojená s (naozaj) úprimnou snahou našich priateľov pohostiť nás, u nás bodovala. Keby na nás nemali čas, vedia nám to povedať na rovinu.

2. Ide víkend, vyrojili sa otcovia s kočiarmi, treba si dopriať luxus

Neklamný znak prichádzajúceho víkendu: na našom novom sídlisku kočiare tlačili otcovia. Zrejme vo väčšine domácnosti pochopili, že osobné voľno je pre čerstvú mamičku ten najväčší luxus a ona si ho naozaj potrebuje dopriať.

Priznávam, že táto úloha bola aj pre mňa z tých luxusnejších. Po chvíľke na čerstvom vzduchu malý rýchlo zaspal, ja som to odparkoval pri lavičke (pekne v tieni) a konečne si čítal niečo iné ako zadania v robote. Až teraz trochu ľutujem, že sme s tými víkendovými oteckami nenadviazali bližšiu družbu. Myslím, že by nezostalo iba pri čítaní ... Vám to ale odporúčam skúsiť.

3. Spoločná záľuba

Obidvaja si radi pozrieme dobrý film. Odkedy sme sa stali rodičmi, sme síce museli prehodnotiť repertoár. Vyradili sme filmy, kde sa akokoľvek ubližuje deťom alebo mláďatám. Zvýšenú citlivosť som na sebe dokonca badal aj ja. No aj so zúženým repertoárom sme si často plánovali spoločné „kino-večery“. Nie vždy sa nám ale podarilo všetky filmy spolu aj dopozerať.

Igor 🙂

2. pokračovanie

K ďalším radám som pristúpil trochu ináč. Keďže je oveľa lepšie obrátiť sa na autentický zdroj, ako si horko ťažko spomínať na vlastný zážitok, ďalšie tri rady som pre vás našiel na internete. Ich autorkou bola žena a ja som sa pokúsil obohatiť ich vlastným vkladom. Rady sú určené otcom, tak milé mamičky, skúste nejako zariadiť, aby sa k nim „nenápadne“ dostali.

1. Au-pairuj vlastné dieťa

Výborný relax pre maminu je akýkoľvek pobyt aspoň na hodinku dve mimo domov bez bábätka. Samozrejme, pod podmienkou, že je dieťatko v spoľahlivých rukách. Takže radšej nehľadaj náhradu za seba, ale zostaň doma s bábätkom ty (uvidíš, že to prospeje každej zo zainteresovaných strán). Vhodným relaxom pre tvoju ženu je napríklad aspoň jedno fyzické cvičenie v týždni. Pomôže jej aj pohýbať mozgovými závitmi napríklad aj v jazykovej škole. Výber je na nej.

2. Aj ty môžeš vstať v noci k bábätku

Pokiaľ už tvoja manželka z nejakého dôvodu nekojí a bábätku stačí zarobiť v noci fľašu, môže to byť občas aj tvojou “domácou úlohou”. Fyzické vyčerpanie a nedostatok spánku je pre matku najväčšia záťaž. Nikde nie je napísané, že ak chodíš do práce, tvoj spánok musí byť osemhodinový a neprerušovaný. Neboj sa, že nebudeš schopný uživiť rodinu. Výplata bude taká istá, či sa v noci raz postavíš na nohy alebo nie.

3. Nešetri pochvalami a poteš hlúposťou

Keď sa tvojej manželke naskytne príležitosť dostať von, rada sa nahodí a chce dobre vyzerať. Nezabudni si to všimnúť! Kompliment od teba je pre ňu najdôležitejší. Aj tak sa cíti byť trochu “out”, čo sa módy a zatiaľ aj postavy týka, tak jej pomôž a podpor ju.

Druhá cesta, cez ktorú sa  dá mamina potešiť, vedie k dieťaťu. Akýkoľvek prejav nežnosti alebo náklonnosti k bábätku pociťuje, ako by bol venovaný aj jej. Nikto asi po nás chlapoch nemôže žiadať, aby sme sami nakupovali dupačky a pyžamká. Aj keď myslím, že to tiež ide pri dostatku inštrukcií a horúcej linke. Na začiatok stačí, keď sa zastavíš v hračkárstve a donesieš gumené hrýzatko alebo pískajúcu kačku za pár šupov. Asi najviac poteší, že na nich myslíš.

Igor

Narodenie syna bola fakt veľká vec. Za pár chvíľ v pôrodnej sále som prežil všetko od šoku cez strach až po šialenú radosť a asi trikrát tam a späť. Ale keďže to dobre dopadlo, dokázal som sa vrátiť do normálu. Prvé dni a týždne sme sa so ženou nevedeli prestať pozerať. Pozerali sme do postieľky, v noci sme sa strhli pri každom zamraučaní, ale aj napriek nedostatku spánku to bolo perfektné.

Keď časom prišiel stereotyp, tiež sme to riešili za pochodu a navzájom obrusovali hrany a nastavovali chod vecí tak, aby to fungovalo čo možno najhladšie. Preto berte tieto odporúčania ako príspevok otca k tomu, aby bola spokojná matka, dieťa a v konečnom dôsledku aj sám otec.

1. Scény zo všedného rodičovského života

Na toto som síce nebol pripravený, ale z odstupu svoju ženu absolútne chápem. Zmeny nálad a popudlivé reakcie nastupovali nečakane. Prehnané reakcie na podnety, ktoré ju predtým takmer neoslovili, aj mňa roztrpčovali. Potom som bol nehnevaný na seba, že sa nedokážem ovládnuť ale postupne sme si na to zvykli.

Asi nie je čo viac dodávať. Dá sa iba obrniť trpezlivosťou. Nám to stálo za to.

2. Nečuduj sa otázke - kedy prídeš?

Chvíľku mi trvalo, kým mi došlo, že opakujúce sa otázky, „Kedy prídeš?“, sú myslené doslovne a skrýva sa za tým potreba aktívnejšieho kontaktu s niekým dospelým.

Tu by som otcovi poradil, že keď sa teda dohodnete, na konkrétnom čase, skús byť presný. Ak sa to nedá, nesľubuj presný čas a skús svoju ženu radšej prekvapiť. Tvoja polovička si už niekoľko hodín predtým prispôsobuje svoj program ku konkrétnemu termínu. Tvoj príchod domov z práce je pre ženu na materskej veľkým bodom denného programu. Ak ho nestihneš, nabúraš jej postupnosť, ktorú si počas dňa mohla zorganizovať inak.

3. Stereotypu sa treba postaviť

Overený, zabehaný a bezpečne presný denný režim je pre dieťa aj pre matku na materskej výborná vec. Na druhej strane nie je nič lepšie, ako keď sa denný režim občas naruší, aby sa aj tá denná rutina získala na hodnote. Myslím to úprimne a doslovne. Každá iná interpretácia, najmä použitie tohto pravidla ako zdôvodnenia neskorého príchodu z práce, bude mať za následok skôr scény. (pozri bod 1)

Pripraviť na každý deň nejaké prekvapenie asi nepôjde, ale myslím, že nájsť priestor pre spoločné malé radosti, nebude až taký problém. Stačí vyraziť na spoločnú prechádzku do lesa, parku, či na miesta, kde sa mamina normálne sama s kočiarom nedostane. Cez víkend doprajte manželke víkend. Nevyžaduje to ani veľa fantázie.

Igor 🙂

Asi ako každý otec som aj ja v začiatkoch svojho otcovstva čelil životným situáciám, na ktoré sa dá ťažko pripraviť. Človek si môže študovať odbornú literatúru, surfovať netom, ale aj tak zostane v mnohých nových situáciách zaskočený. Hold, detský plač je jediný spôsob, ktorým dieťa dá najavo, že niečo nie je v poriadku. Aj na nás, na otcoch, je, aby sme zistili, čo je za tým a pokúsili sa plačúce dieťa utíšiť. Ponúkam niekoľko nápadov, ako plačúce dieťa upokojiť.

 1.                  Neodovzdávajte hneď plačúce dieťa matke

Asi je to to prvé, čo napadne každého otca. Posunúť plačúceho potomka mame. No z dlhodobého hľadiska to veci veľmi nepomôže. Keď chceme byť partnerke aspoň trochu nápomocní, stojí za to pokúsiť sa zistiť, čo plačúcemu dieťaťu vadí alebo ako to s dieťaťom (s výnimkou kojenia) robí mama. Hlad, mokrá plienka, narušenie nejakého stereotypu? Toto sú najčastejšie príčiny detskej nepohody. Či už s ťažkých srdcom alebo s veľkým odhodlaním treba sa do toho pustiť.

 2.                  Zistite, čo je za tým

Pár hlavných príčin sme už uviedli, ale pre istotu ich zopakujem. V prvom kole je dobré skontrolovať, či dieťa nie je hladné alebo smädné, či nemá naložené v plienke alebo či sme ho nevyrušili z jeho bežného denného režimu.

Dieťa často citlivo reaguje aj na podráždenie rodičov, čiže keď ste v kľude vy, vyskúšajte ho prirodzene ponosiť na rukách a zahrnúť ho nehou. Blízkosť a bezpečie deti vnímajú pozitívne.

 3.                  Tančeky, hudba a čerstvý vzduch

Navodiť pozitívnu náladu je tiež dobrým receptom. Príjemná hudba a pomalý pohyb v náručí rodiča robia zázraky. Keď sa dieťa poriadne vykričalo a podarilo sa vám ho dostať do kľudu, využite jeho chvíľkové vysilenie a vytiahnite ho na prechádzku na čerstvý vzduch. Zaspí vám ani sa nenazdáte.

Počas mojej „rodičovskej kariéry“ som sa stretol aj s ďalšími invenčnými metódami ako upokojiť dieťa.  Kočíkovanie cez prah dverí alebo cielené uspávanie dieťaťa počas jazdy autom ma pobavili asi najviac. Našťastie sme neboli nútení zachádzať do krajností, ale vo všeobecnosti sa nám osvedčilo nehľadať jednoduché čiastkové riešenia. Vždy sa nám v nejakej (nechcenej) podobe vrátili.

Toľko na úvod z „poradenstva zo základov otcovstva“. Všetkým otcom aj mamám držím palce. Verím, že čím viac sa budete svojmu dieťaťu venovať, tým skôr sami prídete na ešte lepšie triky, ktoré budú fungovať.

Igor 🙂