Môj život s hyperemesis gravidarum alebo aj s nadmerným zvracaním v tehotenstve je ako na húsenkovej dráhe. Myslela som si, že pri prvom tehotenstve som si vytrpela dosť a už sa to opakovať nebude. Všetko vyzeralo nádejne až do začiatku tretieho mesiaca. Občas sa objavili nejaké slabé nevoľnosti, nafukovanie, ale zvracanie nikde. Vtedy som pochopila, ako veľmi som sa mýlila...
Tretí mesiac bol pohromou pre mňa i moju rodinu. Ostala som na PN. Zvracala som v noci, zvracala som cez deň. Kamošky nechápali, že som nefunkčná a ako to, že sa budím na nevoľnosť. No budila som sa. A nie raz, ale každú noc aj desaťkrát. Často som zvracala osem až dvanásť hodín v kuse. Od druhej noci až do obeda alebo aj dlhšie. Po jednom takom trojdňovom maratóne som si ráno povedala, že to už nedávam a nakázala manželovi, aby mi pobalil veci a zobral ma na gynekologický urgent. V trnavskej nemocnici sa o mňa dobre starali, prvý deň som takmer celý prespala na infúziách. Našťastie som tam prišla včas, pretože poobede mi už vystúpila horúčka a začali komplikácie. Doktor nevedel, čo mi je, ibaže bojujem so zápalom. Sestričky okolo mňa behali a v kuse mi merali teplotu. Dostala som infúziu, po ktorej som sa mala "strašne potiť", ale mne konečne po dlhých týždňoch nebola zima a nemala som prsty na rukách a nohách ako cencúľ. Bolo mi zrazu dobre a opäť som spala. Nakoniec to bola (chvalabohu) viróza s nádchou, ku ktorej sa pridružili horúčky. Ďakovala som, že to nie sú obličky ani nič vážnejšie.
Strávila som tam štyri dni. Nadopovaná liekmi som aj trochu toho zjedla. Bolo mi trápne pred všetkými pohľadmi ostatných pacientiek, keď na obed som dostala sucháre alebo iba varenú ryžu. Sestričky za mnou chodili a ľutovali ma, že sa nemôžem najesť, ale ja som bola šťastná. Aj päť lyžičiek ryže v mojom žalúdku, ktoré sa netlačili von, bolo víťazstvo. Naozajstné víťazstvo.
Po prepustení z nemocnice to však nebolo lepšie. Lieky vyprchali a ja som bola opäť v kolotoči. Tento raz ale vybavená liekmi tlmiacimi nevoľnosti. Pomáhali, ale bola som úplne neschopná čokoľvek urobiť doma - umyť riad, navariť si, urobiť si s dcérou úlohy. Niekoľko hodín som prespala a zbytok dňa som bola ospalá, utlmená.
Po týždni od hospitalizácie prišiel ďalší zlom. Začala som zvracať krv. Nebola to sranda. Manžel zbledol, ešte som ho takého vystrašeného nevidela. Leteli sme k doktorovi, nasledovali odbery, vyšetrenia, soná. Všetko bolo v poriadku. Až na môj žalúdok, ktorý tým neprestajným zvracaním utrpel trhliny. Jeden lekár mi povedal, že v živote nepočul, aby niekto takto "strašne a stále zvracal", ďalší mi odporučil meditáciu a dietológa.
Viete, prvý raz som takéto stavy zažila pri dcérke v roku 2014-2015. Myslela som si, že už je to dosť dlhá doba na to, aby sa medicína posunula ďalej. Nemala som z toho taký pocit. Začala som si klásť otázky. Prečo? Čo je príčinou? Dá sa tomu predchádzať? Ako to zvládať? Čo mi škodí a neškodí? A začala som hľadať odpovede na moje otázky v zahraničných fórách, odborných medicínskych článkoch a organizáciách, ktoré sa hyperemesis gravidarum venujú. Myslím, že je nás dosť a zaslúžime si odpovede. Som síce len psychológ a nie lekár, ale budem sa snažiť sprostredkovať vám moje zážitky a veci, ktoré mne pomáhajú sa dozvedieť, či vyskúšať, čo najlepšie ako viem.
Je to boj a mňa ešte čaká päť mesiacov. Viem, že tam vonku je nás viac.
Zazila som pri dcere r. 2008, vsetci ma paradne vysmievali, ze som fajnova, este aj lekari. Poslednu tycku som hodila tesne pred porodom. Bolo to najhorsie obdobie mojho zivota. Stav permanentnej opice. Doteraz si pamatam, co som jedla, piskoty, tycinky, burizony, suche korky. Do toho este tehotenska cukrovka. Z porodnej saly ma chceli poslat, lebo neverili, ze idem rodit. Prezila som, ale nikdy viac. Drzim palce.
@lenusiatko najhoršia je tá bezmocnosť. Keď vám nikto nevie poradiť ani pomôcť. 😣 V rodine nikto okrem mňa ,,toto,, nemal.
Ja som to dala trikrat a nikdy v zivote mi nebolo horsie. Nikto a nic nepomohlo. Obcas sa mi chce objat samu seba za to, co som si musela vytrpiet. Ale tie uzasne tri vysledky stali za vsetko to trapenie💙♥️💙
Dôverne to poznám, nepomhlo mi nič. Zvracanie od rána do večera + koľkokrat som sa v noci zobudila, toľko krát som zvracala. Od 3.mesiaca až do samého konca. Nechápem, ako som to 2x prežila...
Ja som mala obe tehotenstvá také isté. Grcala som od rána do večera. Nepomáhalo nič. Mama mi vravela, že sa mám vzchopiť, že veď som len tehotná. Ale ja som nevládala žiť. Bolo to strašné. A ku koncu tiež išla zo mňa krv, čo som už mala zo žalúdočnej kyseliny všetko ,,vyžraté,,. Ešte aj na pôrodnej sále som skoro doktora ovracala.
@zuzuliatko123 ďakujem a ja vám prajem veľa síl! snáď v takom týždni už toľko netrpíte...
@lenusiatko mrzí ma to. Ľudia vedia byť niekedy naozaj veľmi hrubí. Tiež mám podobné skúsenosti - v nemocnici v ôsmom mesiaci, brucho takmer žiadne, lebo som nepriberala a všetci sa ma pýtali, či už som po pôrode, kde mám dieťa...
@ivanka0603 ani na ten žalúdok nič nepomáhalo? ja mám teraz také isté problémy - žlč a žalúdočné kyseliny mi poničili žalúdok.... :-/
@ifrit je to za nami, drzim palce.
@ifrit ďakujem ;) . Toto tehotenstvo je o niečo lepšie ako pri dcérke. Už som iba -4kg a nevoľnosti sú už pár týždňov zriedkavé. Ale trpím stále ,,slinením,, (ale to už je zase niečo navyše). :(
@ifrit nič nepomáhalo. Tiež som nič nepribrala, ale Dr vravel, že pokiaľ dieťa priberá, je to ok 🤷♀️
@zuzuliatko123 skusali ste mentolové cukríky alebo vyplachovat si ústa mentolovou ústnou vodou? Mne to pomáha.
@ifrit mne nepomáhalo nič. 🙏☹️ Jedine infúzie ma ako tak držali na nohách. Skúšala som všetko od liekov na predpis, bez predpisu, homeopatia, ...
Každopádne teší ma, že si našla niečo čo ti pomáha. ❤️
Drahá ifrit, si statočná bojovníčka. Mala som ťažké tehotenstvo, no popri Tvojom to bolo úžasné obdobie. Verím, že s odstupom času ste, Ty aj bábätko, spokojné a zdravé. Ľudský život je dar bolesti, nie je klišé napísať "nevyčísliteľnej hodnoty". Prajem zo ❤️ všetko dobré.
Začni písať komentár...
Prechádzam si tým istým 3x (25tt) 🙏 myslím na vás a držím palce. Kto to nezažije nepochopí.